Volodymyr Zelenskyj opäť vystúpil v Bratislave: TOTO všetkým odkázal!

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok na bezpečnostnej konferencii Globsec 2022 v Bratislave prostredníctvom videospojenia pripomenul dôležitosť jednotného postupu krajín Európy proti Rusku. Takisto apeloval na zvýšenie dodávok zbraní pre Ukrajinu a Európsku úniu vyzval na vypracovanie siedmeho balíka sankcií proti Rusku, informuje TASR.

Ruská invázia na Ukrajinu má podľa Zelenského vplyv aj na rôzne oblasti hospodárstva, potravinovej bezpečnosti, životného prostredia či migrácie. "Akékoľvek rozdelenie v Európe je príležitosťou pre Rusko pokračovať vo svojej bojovej politike," varoval.

Zelenskyj poďakoval všetkým krajinám, ktoré Ukrajine posielajú zbrane, peniaze alebo pomáhajú inými opatreniami. "Dodávky zbraní je potrebné zvýšiť, pretože práve na bojisku na Ukrajine sa rozhoduje, či sloboda v Európe zostane zachovaná pre všetkých," povedal.

Hlavným zmyslom sankcií EÚ podľa neho nie je len spôsobiť škody Rusku, ale priviesť Európu k nezávislosti od Ruska, najmä v oblasti energetiky. Pripomenul, že EÚ sa nedávno dohodla na šiestom balíku sankcií proti Rusku, ktorý zahŕňa aj obmedzenie dovozu ruskej ropy.

Jednotu Ukrajiny podľa neho posilní poskytnutie štatútu kandidátskej krajiny Európskej únie a neskôr aj plnohodnotné členstvo v spolku.

Zelenskyj pripomenul ruskú blokádu ukrajinských prístavov, ktorá môže podľa neho viesť k nedostatku a nárastu cien základných potravín v mnohých krajinách. "Ak tomu nezabránime, nastane politický chaos v Afrike, Ázii a migračná kríza v Európe," upozornil a poukázal tiež na riziko protestov v európskych krajinách.

Rusko podľa neho neuznáva spoločné záujmy iných krajín a sústreďuje sa len sa svoje záujmy, ktoré sú v skutočnosti záujmami niekoľkých jednotlivcov. "Rusko sa usiluje podrobiť si ostatných a prinútiť ich k poslušnosti, zničiť identitu iných ľudí," povedal a dodal, že Rusko to v súčasnosti uskutočňuje na Ukrajine.

Podujatie Globsec vo štvrtok otvorila slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Účasť potvrdila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, prezident Čiernej Hory Milo Djukanovič, rakúsky spolkový kancelár Karl Nehammer či generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus.

Článok pokračuje na ďalšej strane >>>

Ruský režim vedie vojnu proti demokratickým hodnotám a pravidlám, ktoré na našom kontinente dekády zabezpečovali mier. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla vo štvrtkovom otváracom prejave bezpečnostnej konferencie Globsec. Pre nastolenie mieru považuje za nevyhnutné pokračovať v podpore Ukrajiny.

"Putinova rozsiahla invázia na Ukrajinu, ktorá sa začala presne pred 99 dňami, nenecháva nikoho na pochybách, že ruský prezident nebojuje len s naším východným susedom. Ukrajina bola napadnutá za to, že sa odvážila byť odlišná od Putinovho Ruska. Pre zlepšovanie právneho štátu, boj s korupciou a otvorenú spoločnosť," vyhlásila prezidentka. Za chybu považuje prehliadanie či zlú interpretáciu varovných signálov, ktoré vojne na Ukrajine predchádzali.

História podľa Čaputovej ukázala, že ak agresor bojuje proti hodnotám, vzdanie sa územia ho zrejme nezastaví. Poukázala na Mníchovskú dohodu. Vyzvala, aby sa rovnaká chyba nezopakovala.

Čaputová verí, že Európska rada sformalizuje kandidátsky status Ukrajiny. "Pretože posledných 20 rokov ukazuje, že ponechanie krajín medzi EÚ a Ruskom vedie k väčšej nestabilite. Toto je strategické politické a bezpečnostné rozhodnutie, ktoré musíme prijať," skonštatovala.

Obnova Ukrajiny podľa Čaputovej nemôže počkať do konca agresie. Hovorí o obrovskej úlohe a investícii do spoločnej prosperity. Deklarovala aktívnu účasť Slovenska.

Prezidentka volá tiež po posilnení odolnosti krajín. Väčšiu zraniteľnosť podľa nej spôsobila pomalá obnova po pandémii a nedostatočné investície do diverzifikácie energetických zdrojov. Investície do zelenšieho a udržateľnejšieho rozvoja a do zníženia energetickej závislosti od Ruska sú podľa nej nevyhnutnosťou.

Zdôraznila tiež význam investícií do obrany. Dve percentá HDP na obranu by krajiny NATO mali byť podľa nej pripravené vyčleniť skôr ako v pôvodne plánovanom termíne v roku 2024. Je tiež za ďalšie posilňovanie východného krídla Aliancie. Strategická koncepcia NATO podľa nej musí reflektovať na novú realitu s Ruskom ako hrozbou a s cieľom zabezpečiť kolektívnu obranu.

Prezidentka varovala tiež pred ohrozením v podobe dezinformácií a propagandy. Európska únia podľa nej musí robiť viac, aby zvýšila zodpovednosť sociálnych médií za ich obsah.

"Mrzí ma, keď sa sloboda slova používa ako ospravedlnenie nečinnosti na našej strane. Mali by sme brať propagandu založenú na lži len ako neškodný názor? Nemyslím si," podotkla s tým, že demokratické nástroje zahŕňajúce slobodu slova nesmú byť používané na zničenie demokracie samotnej.