Do volieb nás čakajú PRETEKY V POPULIZME: Pozrite, s akými nápadmi to na nás budú SKÚŠAŤ

Viac či menej populistické návrhy podľa politológa Tomáša Koziaka predznamenávajú jej začiatok. „Ak totiž populizmus definujeme ako lacné politické sľuby s cieľom osloviť čo najväčší počet ľudí, potom sú mnohé návrhy skutočne čistým populizmom," myslí si Tomáš Koziak, ktorý poukazuje napríklad na bezplatné obedy z dielne hnutia Sme rodina. „Aj túto myšlienku bude musieť niekto zaplatiť. A zaplatí to budúca vláda, čo je čistým prejavom populizmu," vysvetľuje. Bezplatné obedy označil za výdavky bez krytia aj samotný premiér Eduard Heger (46).

Michal Kaliňák vás nepoteší: Obedy zadarmo nebudú vôbec zadarmo. Rodičia budú platiť ďalej

S nápadom zaváňajúcim populizmom však prišiel aj premiérov stranícky šéf Igor Matovič (49), keď počas januárovej parlamentnej schôdze uviedol, že príde s návrhom na zníženie platov poslancov. „Ak hovoríme o prípadnom znížení platov poslancov, potom je veľmi nápadné, ak s tým niekto príde v čase, keď už je daný termín predčasných volieb," konštatoval Tomáš Koziak. „S podobným návrhom by sa malo prichádzať na začiatku volebného obdobia," doplnil.

Za kontroverzný možno označiť aj návrh zákazu nedeľného predaja, ktorého najhlasnejším kritikom sa stala SaS. „Géniovia z OĽaNO vymysleli, že momentálne neexistuje nič lepšie, ako navrhnúť zakázať obchodom v nedeľu otvárať, zákazníkom nakupovať a zamestnancom a brigádnikom pracovať," odkázal na sociálnej sieti šéf liberálnej SaS Richard Sulík.

Označovať takúto iniciatívu za populistickú je však podľa Koziaka problematické. „Zákaz nedeľného predaja či sprísňovanie interrupcií nemožno jednoznačne označovať za populistické, keďže s nimi mnohí nesúhlasia," vysvetľuje. „Populistický návrh vo svojej podstate programovo cieli na čo najväčšiu skupinu ľudí bez ohľadu na ich hodnotové zameranie. Aj preto sa najmenšia miera populizmu vyskytuje u politikov, ktorí sú jednoznačne hodnotovo zameraní. A je jedno, či hovoríme o konzervatívcoch, alebo jasne vyhradených liberáloch."

„Volebná kampaň sa podľa niektorých autorov začína deň po voľbách, ale pred voľbami sa vyostruje. Je typická schvaľovaním naoko páčivých rozhodnutí, ktoré však zaťažujú štátny rozpočet. Je to prejav nezodpovednej politiky," konštatuje na margo problematiky ďalší politológ Radoslav Štefančík. Obaja experti sa pritom zhodujú, že populistický prístup politikov a ich chuť míňať peniaze zo štátneho rozpočtu bude do volieb narastať.

ČO OKREM OBEDOV ZADARMO BY MOHLI SLOVÁCI ZÍSKAŤ SA DOČÍTATE V GALÉRII

A od ktorého z politikov možno očakávať najväčšiu kreativitu? „Vzhľadom na charakter politickej a straníckej scény na Slovensku, nie je možné identifikovať, u ktorého by sme našli populizmu menej..." konštatoval Koziak. Skutočnosť, že populistické rozhodnutia môžu z dlhodobého hľadiska poškodiť štátny rozpočet, je podľa expertov holý fakt. Môžu však byť niektoré pre Slovákov z dlhodobého hľadiska prínosom? „Ak je pomoc adresovaná rodinám s nižšími príjmami, je to v poriadku. Ak však ide o plošné rozhodnutie, niekto to v konečnom dôsledku musí raz zaplatiť. Štát má peniaze len z výberu daní, takže na jednej strane ľudia síce niečo od štátu dostanú, ale niekde inde im to štát zoberie," konštatuje Radoslav Štefančík.

"Každý by chcel mať zadarmo obedy, dopravu či dôchodky navyše, to všetko je fajn. No v skutočnosti si treba uvedomiť, že zadarmo nie je nič," dopĺňa Koziak. "Všetky tieto veci v dlhodobom horizonte obrovským spôsobom poškodzujú štátny rozpočet. A to sa v budúcnosti nepochybne prejaví na kvalite iných služieb: Zdravotníctvo, doprava, bezpečnosť, obrana, kvalita školstva, atď.," uzavrel