TERMÍN predčasných volieb je ZNÁMY. Tieto PODMIENKY však dovtedy MUSIA politické strany SPLNIŤ!

Predseda Hlasu Peter Pellegrini (47) a šéf Smeru Robert Fico (58) navrhovali, aby sa predčasné voľby konali oveľa skôr, teda v júni, respektíve v máji. Po tom, ako tieto termíny neprešli, strany Hlas a Smer nezahlasovali za septembrové predčasné voľby. Šéf parlamentu Boris Kollár im na to odkázal, že ho mrzí farizejstvo opozície, ktorá robí mexické vlny s referendom a obrovské ovácie s májovým a júnovým termínom. „Klamú vlastných voličov, lebo keď raz niekto chce predčasné voľby a nenájdu sa hlasy na tie termíny, tak nezahlasuje za septembrový? Chceli tým povedať, že keď nie je po ich, tak nech je tu úradnícka vláda celý rok?,“ pýtal sa predseda Národnej rady.

Zahlasovať za septembrový termín predčasných volieb bolo podľa lídra SaS Richarda Sulíka (55) súčasťou dohody s OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí. „SaS si dohody ctí,“ vysvetlil Richard Sulík. Septembrový termín volieb podľa neho nie je neskorý, lebo v lete nerokuje vláda a nezasadá parlament, a tak sa veľa času nestratí.

K situácii sa vyjadrila aj prezidentka Zuzana Čaputová (49), ktorá pred pár týždňami dala torzu koalície a parlamentu deadline na schválenie predčasných volieb do 31. januára. Hlava štátu rozhodnutie o septembrovom konaní volieb rešpektuje a verejnosti oznámila, že zatiaľ nepristúpi k vymenovaniu úradníckej vlády. Zopakovala však, že v prípade zásadných zlyhaní dočasne poverenej vlády Eduarda Hegera (46) je pripravená kedykoľvek takú vládu vymenovať.

Šéf OĽaNO a bývalý premiér Igor Matovič (49) tvrdí, že Slovákov najbližšie mesiace čaká masívna predvolebná kampaň. „Budeme bojovať za záchranu demokracie. Považujem za veľmi dobré vyhnúť sa prijímaniu populistických opatrení ako súčasti kampane,“ napísal na sociálnej sieti.

Aké povinnosti si musia aj nové politické strany splniť, a čo na situáciu hovorí odborník, nájdete na druhej strane.

A čo v skutočnosti v nasledujúcom období politické strany čaká a aké povinnosti si musia splniť? Ak chcú politické strany vo voľbách uspieť, musia splniť mnohé zákonné povinnosti. Tou prvou je, aby bola strana/hnutie vôbec zaregistrovaná/é, čo je v prípade možných nových politických subjektov Hegera, Lucie Ďuriš Nicholsonovej (46), Jána Budaja (70) a ďalších alfou a omegou. Musia vyzbierať 10-tisíc podpisov a s inými dokumentmi ich odovzdať na ministerstvo vnútra, odbor volieb, referenda a politických strán. „Ministerstvo stranu zaregistruje do 30 dní od začatia konania, ak návrh nemá nedostatky alebo ak nie je dôvod na odmietnutie registrácie strany,“ píše sa v zákone.

Dôležitým termínom je preto vyhlásenie predčasných volieb. To podľa zákona urobí predseda parlamentu, teda Kollár, najneskôr 110 dní predo dňom ich konania, čo vychádza na 11. júna. „Politická strana potom doručí kandidátnu listinu najneskôr 90 dní predo dňom konania volieb,“ píše sa ďalej v zákone o poslednom možnom termíne, počas ktorého sa môžu strany zaregistrovať do volieb. Vychádza to na 2. júla, teda dovtedy musia mať nové subjekty zaregistrovanú stranu a spolu s ostatnými aj odovzdanú kandidátku.

„Kampaňovať“ už však strany môžu oveľa skôr, konkrétne odo dňa, keď Kollár predčasné voľby vyhlási. „Volebná kampaň sa začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a končí sa 48 hodín predo dňom konania volieb,“ vyplýva zo zákona. To znamená, že Slovensko môže byť ovešané politickými bilbordmi už krátko pred 11. júnom. Politická prezentácia je však v dôsledku volebného moratória zakázaná od štvrtka 28. septembra, teda dva dni pred voľbami. Strany môžu na svoju volebnú kampaň minúť najviac 3 milióny eur. Do limitu sa započítavajú aj náklady na propagáciu, ktoré strana vynaložila v čase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb. Kampaň sa teda začne už čoskoro!

A komu septembrový termín volieb vyhovoval najviac? „Júnový termín nevyhovoval stranám, ktoré ešte nevznikli a teraz sa rozbehnú do ulíc žiadať desaťtisíc občanov, aby im podpísali hárok potrebný na zaregistrovanie strany, čo netrvá týždeň. Oni by mali krátky čas na celú logistiku,“ vysvetlil politológ Radoslav Štefančík o nových politických subjektoch, ktoré sú spájané predovšetkým s Hegerom, Ďuriš Nicholsonovou a Budajom. Podľa odborníka však vyhovuje septembrový termín aj expremiérovi a navrátilcovi do politiky Mikulášovi Dzurindovi (67).

V galérii si pozrite najzaujímavejšie fotky z posledných parlamentných volieb z 29. februára 2020.