ĎALŠIA kritika na hlavu ministra KRAJNIAKA! Toto majú byť odborníci? reaguje expert Kuruc

Ak by som to mal vysvetliť jednoducho, tak sa venujem rovnosti príležitostí žien a mužov, a to nielen v pracovnej oblasti, ale aj v rodine, vo verejnom živote, čo napríklad zahŕňa aj zastúpenie žien v politike, ale aj v otázkach sexuálnych a reprodukčných práv a diskriminácie. Dôležitou súčasťou je násilie páchané na ženách a rodovo podmienené násilie.

V každej z tých otázok je situácia rôzna a štatistiky hovoria vo výraznej miere v neprospech žien. Ak sa bavíme o rozdieloch v mzdovom ohodnotení, tak ten rozdiel medzi zárobkom muža a ženy je až 20 %. Pričom  sú to práve ženy, ktoré zarábajú o tých 20 % menej. Ďalej je to starostlivosť o deti a domácnosť, kde dominuje ženská práca. Ak hovoríme napríklad o varení, tak posledné prieskumy odhalili, že až 87 % žien varí aspoň hodinu denne a stará sa o domácnosť denne. V prípade mužov sa pravidelne o domácnosť stará len 18 %. Samozrejme, že sa to týka tých, ktorí žijú vo vzťahu a majú deti. Ten rozdiel je obrovský a dokazuje, že neplatené povinnosti v domácnosti sú drvivo na pleciach žien.

Vplýva na to niekoľko faktorov. Pôsobia v dominantnej miere v sektoroch, ktoré sa týkajú zdravotníctva, sociálnej pomoci, školstva, ktoré napríklad boli v pandemickej situácii extrémne vyťažené, ale zároveň ide o sektory, v ktorých sú ženy najnižšie oceňované, než je to v iných odvetviach.

Násilie v partnerskom vzťahu zažíva každá štvrtá žena. Ak sa bavíme o násilí všeobecne, tak ho zažíva až každá tretia žena. Prevalencia zažitého násilia bola za posledný rok niekoľko desiatok tisíc žien.

Samozrejme, ale ide najmä o násilie zo strany mužov, iných účastníkov domácnosti. Nechcem tým povedať, že by muži násilie nezažívali, ale vo zvýšenej miere ho zažívajú  v partnerských vzťahoch práve ženy.

Zaužíval sa pojem rodovo podmienené násilie, a to z jedného dôvodu. Muži sú v našej spoločnosti socializovaní tak, aby sa snažili získať moc a kontrolu, a to nielen nad sebou a svojimi emóciami či v práci, ale aj nad svojimi blízkymi. Sú vychovávaní a socializovaní v tom, že takto to je v poriadku. To, že sa viac násilia na ženách pácha vo vzťahoch, je dané spoločensky, sociálne, kultúrne, neovnováhou moci v spoločnosti, nie je to dôsledok fyzických a biologických rozdielov.

Lebo ak by to tak bolo, tak by násilie na svojej žene páchal každý muž. To sa nedeje.  Sú aj muži, ktorí ženy podporujú a snažia sa o to, aby ich partnerky, kamarátky a priateľky mali také isté príležitosti ako oni. To, že bude muž páchať násilie, je jeho osobné rozhodnutie, a tak by zaňho aj mal niesť zodpovednosť a byť potrestaný. To sa v dominantnej miere nedeje.

Nezaregistroval som, že by sa touto problematikou zaoberali. Zatiaľ vnímam predovšetkým obmedzovanie ženských práv tým, že ženám siaha na reprodukčné práva a možnosť voľby.

Takže teraz sťažíme prístup k interrupciám všetkých ženám? To je výborné. Namiesto toho, aby sme riešili problém a snažili sa ženám pomôcť, tak im tento prístup plošne sťažíme. A to namiesto toho, aby sme riešili dostupnú antikoncepciu pre ženy z rizikových skupín, ktoré sú na hranici chudoby, alebo rôzne formy interrupcie, ktoré sú menej invazívne, tak ako sa to deje v zahraničí.  Výborné!

Bohužiaľ, náš premiér ľudí predovšetkým rozdeľuje, namiesto toho, aby sa ich snažil spájať. Nezaznamenal som, že by to bolo predmetom jeho záujmu. Dúfam, že si tieto kroky dobre zdôvodní, pretože ľudia nevolili OĽaNO, aby na nás bol aplikovaný poľský a maďarský model.

 Že to nie je pravda. Pozriem sa na základné stereotypy, ktoré tvrdia, že žena by sa mala starať o domácnosť a deti a muž by mal rodinu finančne zabezpečiť. Táto starostlivosť spočíva na pleciach žien aj v súčasnosti, hoci popritom chodia do práce. Ak sa pozrieme na čísla, tak počet mužov na materskej dovolenke sa zvýšil, ale na tej rodičovskej je stále 97,4 % žien a len cca 2,6 % mužov. Už to je nerovnaká štartovacia pozícia.

Vysokoškolsky vzdelaných žien je pritom omnoho viac než mužov a keď nastúpia do práce, chcú si budovať kariéru, ale chcú mať aj rodinu. V tom momente sa dostanú do situácie, že na tri alebo aj šesť rokov z toho procesu vypadnú. Často je to preto, že počas rodičovskej a materskej dovolenky nemá žena šancu flexibilne zladiť pracovný a súkromný život a automaticky sa od nej očakáva, že bude doma.

 Nie v každej rodine má muž možnosť ženu spolu s dieťaťom aj uživiť, a tak sa ženy vracajú do práce, kde bojujú s tým, že deti bývajú choré, že musia zostať doma, pretože automaticky z práce vypadáva matka. Rovnako to platí aj v prípade návštev školy či rodičovských združení. Všetky tieto veci riešia z 90 % matky. To nám potvrdili aj prieskumy, že väčšina mikromanažmentu je v rukách žien.

Ako neplatenú prácu. Často ide o náročné a zložité činnosti, ktoré tie ženy robia bez nároku na odmenu. Nebolo by na tom nič zlé, keby sa táto neplatená práca delila medzi mužov a ženy rovnakým dielom a keby to následne neznamenalo, že majú nižšie príjmy a dôchodky, aj tam je rozdiel 20 % v ich neprospech. To je nespravodlivé. 

Že to nie je pravda, čo dokazujú aj súčasné prieskumy. Keď to spriemerujeme týždenne, tak muži pracujú v zamestnaní asi o štyri hodiny viac, ale tie ženské pracovné povinnosti, v ktorých pokračujú doma, tvorí oveľa viac hodín. Ten rozdiel je neporovnateľný. Ženy nemajú vôbec čas na seba. 

 Áno, idú na druhú až tretiu šichtu, pretože časť práce prebieha hneď ráno, následne idú do práce, keď sa vrátia, tak chystajú večeru, skontrolujú úlohy s deťmi, poupratujú. Treťou šichtou je starostlivosť o zovňajšok, lebo ženy musia stereotypne dbať na to, ako vyzerajú a ako byť dokonalé. To musí byť všetko veľmi vyčerpávajúce. 

Pramení to v stereotypných presvedčeniach, ktorým sa v našej spoločnosti ešte stále darí. Treba však povedať, že takáto dokonalosť sa očakáva nielen od žien, ale aj od mužov. Vyvíja sa na nich rodový a rolový tlak. Ak nespĺňajú ideál alebo ak nenapĺňajú tieto predstavy, majú pocit, že zlyhávajú. Predstava o žene je, že by mala byť napríklad tou emocionálnou,  a pokiaľ nie je, tak ju okolie automaticky označuje za chladnú, divnú a dáva jej to pocítiť. To spôsobuje tlak, ktorý vedie k psychickým problémom. Tie sa ale týkajú oboch pohlaví.

Práve pre rodové stereotypy a presvedčenia o tom, akí by mali muži a ženy byť. Sú v nás hlboko zakorenené a sú veľmi silné a na vedomej úrovni ani nezaregistrujeme, že ovplyvňujú naše životy a bytie. Aj to je dôvod, prečo sa robia kampane a preventívne programy, ktoré sa zameriavajú práve na sexuálne násilie na ženách a diskrimináciu,  proti sexizmu a tomu, aby ženy v médiách a v iných oblastiach neboli zobrazované ako sexuálne objekty.

Nie je to pomoc. Štatistiky hovoria jasne. Ženy, ktoré idú na interrupciu, sú buď mladšie alebo sú to staršie ženy, ktoré už majú dve alebo tri deti a ďalšie si nemôžu dovoliť. Ja tam riešenie tohoto problému nevidím. Zároveň mať dieťa nie je len o tom, že dostanem na pár mesiacov materskú alebo príspevok. Je to záväzok na celý život a nedá sa vykompenzovať materskou pred narodením dieťaťa. Nepríde zázrak a nepostará sa o dieťa, je to na matke, ktorá je finančne extrémne podvyživená a býva vystavená aj ekonomickému násiliu zo strany partnera.

Dostane sa do kolotoča, keď nemá vlastný príjem, nemá zdroje na to, aby od násilníka odišla, nemá si za čo prenajať byt, neuživila by deti sama. Tam je tých premenných naozaj veľa. Každá žena je v odlišnej životnej situácii a podľa mňa by sa jej situácia mala posudzovať individuálne. Či má žena podporu partnera, rodičov alebo je úplne sama. Tá situácia je rozhodujúca.

Mňa zaráža, že dlhoročnú odborníčku nahradil človek, ktorý nemá v danej oblasti  skúsenosti a nemá ani adekvátne vzdelanie. Podľa mňa to nie je v súlade s tým, čo hlásala táto vláda, ktorá sľubovala transparentné výberové konania a na riadiacich pozíciách odborníkov a odborníčky. Toto ma zaráža a zatiaľ som nepostrehol, že by tam tá odbornosť bola.

No ja to tak deklarujem. Je to otázka rodovej rovnosti a rozdiely, ktoré sú medzi mužmi a ženami, sú dané v drvivej miere sociálne, kultúrne a spoločensky. Mám teda úplne opačný názor ako pán Joch. Preto budem používať pojmy rod a rodová rovnosť aj naďalej. Tieto termíny sú desiatky rokov používané v sociológii, psychológii,  politike rodovej rovnosti, ale aj na úrovni Európskej komisie. Sú tam takmer od založenia Európskej únie.

Nech mi teda nikto nehovorí, že je to dáky výmysel, ktorý si tu skupina ľudí vycucala z prsta, lebo nie je! Ľudia, ktorí toto tvrdia, tej téme absolútne nerozumejú, a tak sa rozhodli, že vymažú pojem, ktorý nechápu. To však zaváňa totalitnými spôsobmi a to už sme tu raz mali, keď sa ľuďom nakazovalo, aké slová a pojmy majú používať. To je trocha za hranicou!

Sú absolútne neodborné. Nezdá sa mi nič odborné na tom, keď sa snažia z každého materiálu vymazať slovo rod. Jediné, čo sa na ministerstve po zmene vlády stalo, bolo, že premenovali odbor rodovej rovnosti na odbor rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí. Kde je tá odbornosť a riešenie skutočných problémov, skutočných ľudí a žien, ktoré majú tých problémov neskutočne veľa? Tie nerovnosti sú v našej spoločnosti veľmi hlboko zakorenené. Zo strany Konferencie biskupov Slovenska ide výlučne o ideologické zásahy. To je celé.

To ja neviem, to sa budete musieť opýtať ich.

Ako ja sa pýtam, kde títo ľudia žijú. Zmiešané sprchy a toalety tu už máme. Nikdy neboli v zmiešaných sprchách alebo v saune? Kde žijú, na Marse? O čom sa to tu ideme baviť?

Prosím vás, to s tým vôbec nesúvisí.

Vôbec to nesúvisí s politikou rodovej rovnosti. Je to súčasť témy rodovej identity, ale tá nesúvisí s rodovou rovnosťou. Tieto skupiny využívajú, že ľudia sa v tej téme neorientujú, pletú hrušky s jablkami a strašia ľudí. To je celé.

To si netrúfam odhadnúť, lebo neviem, aké majú plány. Myslím si, že teraz sa rozhodne, či pôjdeme stranou demokratických krajín, alebo nastúpime cestu Maďarska a Poľska.

To však v preklade neznamená. Ide o rovnosť príležitostí vo všetkých oblastiach, ktoré som spomínal. Nie o vyrovnanie mužov a žien na základe pohlavia. My nechceme vyrovnávať biologické rozdiely medzi pohlaviami, o to v rodovej rovnosti nejde. Všetky ľudské bytosti majú právo slobodne rozvíjať svoje schopnosti a vyberať si z možností bez obmedzení rodovými rolami. Rozdielne správanie, ašpirácie a potreby žien a mužov sa uznávajú, hodnotia, berú do úvahy a podporujú rovnako. To, že sa tu niekto snaží naznačiť opak a hľadať nepriateľa práve pojmom rovnosti mužov a žien, čo si budeme porovnávať pohlavia? Snažíme sa dosiahnuť rovnosť biologických pohlaví? O to ide pani Brixovej?

Skvalitniť životy žien, aby mali možnosť voľby v rodinnom, ale aj pracovnom živote. Chceme zlepšiť ich životné podmienky a zaistiť im adekvátnu ochranu, ak je na nich páchané násilie alebo sexuálne obťažovanie. Aby nielen ženy, ale aj muži našli adekvátnu pomoc, keď spoločnosť, zamestnávatelia alebo inštitúcie ich diskriminujú na základe rodových stereotypov.