Vláda chce zrušiť aj Radu pre štátnu službu: Mimovládne organizácie sa búria, ide o krok späť

Hlavnou úlohou Rady pre štátnu službu je dohľad nad dodržiavaním princípov štátnej služby. Tieto princípy sú obsahom zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a sú premietnuté do jednotlivých ustanovení zákona o štátnej službe (predovšetkým do tých ustanovení, ktoré definujú práva a povinnosti štátneho zamestnanca a služobného úradu).

Zrušením Rady pre štátnu službu by neprišlo k odstráneniu kontrolného systému vo vzťahu k uplatňovaniu práv a plneniu povinností odvodených z princípov štátnej služby, nakoľko v súčasnosti už existuje organizačný útvar, ktorý predmetnú činnosť na Úrade vlády SR vykonáva.

Takáto kontrola bude aj naďalej zabezpečená, a to vo viacerých rovinách. Dodržiavanie zákona o štátnej službe kontroluje v rámci hierarchie orgánov štátnej správy nadriadený služobný úrad. Okrem dohľadu založenom na princípe nadriadenosti má Úrad vlády Slovenskej republiky osobitnú kompetenciu predstavujúcu kontrolu dodržiavania zákona o štátnej službe, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie (t. j. aj Etického kódexu štátneho zamestnanca) a služobných predpisov (t. j. interných predpisov súvisiacich so štátnozamestnaneckými vzťahmi jednotlivých služobných úradov).

Plán kontrolnej činnosti je každoročne schvaľovaný vládou Slovenskej republiky. Pri výkone kontroly v praxi sú v prípade zistených nedostatkov navrhnuté vhodné opatrenia, čím sa reálne prispieva k dodržiavaniu zákona o štátnej službe, resp. sa napomáha predchádzať jeho porušeniu.

Vzhľadom na uvedené je potrebné zdôrazniť, že zrušením Rady pre štátnu službu neprichádza k odstráneniu kontrolného mechanizmu, ale k jeho racionalizácii.

Čo sa týka medzinárodnoprávneho kontextu, prípadne záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii, žiaden právny dokument nám neukladá priamu povinnosť zriadenia, resp. existencie subjektu, akým je Rada pre štátnu službu.

S ohľadom na hlavný cieľ opatrenia (konsolidácia verejných financií) je potrebné dodať, že plat členov Rady pre štátnu službu predstavuje plat vo výške platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a okrem toho má člen rady aj nárok na paušálne náhrady mesačne vo výške 121 % z platovej tarify 9. platovej (1967 eur).

Zároveň je potrebné podotknúť, že za predchádzajúcej vlády boli taktiež vykonané legislatívne úpravy, ktoré predstavovali zásadný zásah do systému štátnej služby. Konkrétne išlo o znovuzavedenie možnosti odvolania niektorých vedúcich štátnych zamestnancov (v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu a generálneho tajomníka služobného úradu) bez udania dôvodu. Takáto úprava prirodzene znamenala zníženie úrovne stability štátnej služby a na druhej strane vyššiu mieru jej politizácie.

Rada pre štátnu službu je nesmierne dôležitá pre zachovanie nezávislého dohľadu a monitorovanie výkonu štátnej služby na Slovensku. Jej zrušenie by bolo krokom späť. Tvrdia to v spoločnom stanovisku mimovládne organizácie Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, Zastavme korupciu, Via Iuris, Slovensko.digital, Bystriny a Transparency International Slovensko.

Rada vznikla ešte v roku 2017 v snahe profesionalizovať štátnu službu a ako miesto, na ktoré sa môžu úradníci či bežná verejnosť obrátiť, ak vidia nedostatky v úradníckej oblasti. „Rada robí dôležitú výskumnú a osvetovú činnosť, bez ktorej by nám chýbali dáta a poriadne by sme nevedeli, čo sa vlastne v štátnej službe deje. Ak chceme ako krajina robiť rozhodnutia na základe dôkazov a dát, potrebujeme nestranne sledovať podmienky pre úradníkov a vydávať nezávislé usmernenia,“ upozorňujú mimovládky.

Otázka, ako tento nezávislý orgán viac zefektívniť, je podľa nich legitímna, ale mala by byť zodpovedaná prostredníctvom odbornej diskusie – nie cez pozmeňovací návrh na zrušenie rady ako takej.