Vláda chce šetriť aj na výške minimálnej mzdy: Koľkých spasí 10 €?!
26. 9. 2012, 8:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 1:03)
Bitka o minimálnu mzdu ide do finále. Práve dnes má vláda rozhodnúť, koľko prihodí najchudobnejším zamestnancom u nás. Vyzerá to však tak, že žiaden zázrak sa nebude konať, nová suma sa nezvýši o viac ako 10 eur mesačne. Podnikatelia si však myslia, že je to až príliš. Naopak, nezamestnaných to k práci veľmi motivovať nebude.
Z minimálnej mesačnej mzdy musí vyžiť asi 20-tisíc Slovákov. Dotýka sa však väčšiny z nás, keďže ovplyvňuje aj úroveň ostatných miezd a takisto výšku sociálnych dávok či príplatky za nočnú prácu.
Podľa návrhu Richterovho rezortu práce a sociálnych vecí má byť od budúceho roka vyššia o 10 eur – z dnešných 327,20 eura porastie na 337,70 eura. Je to v podstate taký istý 3,2-percentný rast, o aký sa zaslúžila predchádzajúca vláda Ivety Radičovej. No aj tak o ňom viedli sociálni partneri tvrdý spor.
Odborári cúvli
Zamestnávatelia boli proti akémukoľvek zvyšovaniu. Združenie miest a obcí Slovenska zase presadzovalo rast len o 7,20 eura. Najviac žiadali odborári, ktorým sa súčasný 40-percentný podiel medzi minimálnou a priemernou mzdou máli.
Postupne ju chcú navyšovať tak, aby dosiahla európsky štandard – 60 percent z priemernej mesačnej mzdy. To by však znamenalo, že minimálna mzda by bola dnes až na úrovni 488 eur, čo je nereálne. Nakoniec sa odborári stotožnili s návrhom ministerstva.
Slabá motivácia
„Zvýšenie minimálnej mzdy o 10 eur je veľmi zlé opatrenie,“ uviedol šéf Asociácie zamestnávateľov Rastislav Machunka. Upozornil, že konsolidačný balíček spolu so Zákonníkom práce zásadne zhoršia podnikateľské prostredie. Myslí si to aj Robert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska.
Domnieva sa tiež, že rozhodnutie zvýšiť minimálnu mzdu o 10 eur nie je ani motivačné pre ľudí, ktorí si hľadajú prácu. „Rozdiel medzi sociálnymi dávkami a minimálnou mzdou bude veľmi malý,“ dodal Kičina. Sociologička Zuzana Kusá však pripomína: „Zamestnávatelia vnímajú len ekonomickú stránku mzdy. Nechápu, že z nej treba vyžiť!“
Čo všetko závisí od minimálnej mzdy:
- rast aj ostatných miezd
- mzdové zvýhodnenia za nočnú prácu a za sťažený výkon práce
- náhrada za pracovnú pohotovosť
- uplatňovanie daňového bonusu a zamestnaneckej prémie
- určenie hodnoty hnuteľnej veci, ktorú sú vybrané osoby povinné oznámiť
- podmienky poskytnutia právnej pomoci.
Ako sa menila?
Minimálna mzda rastie neustále. Pravdou však zostáva, že sú to iba malé skoky. V roku 2004 to napríklad bolo 216 eur. O rok neskôr poskočila na 229 eur a azda najviac v roku 2006 o 23 eur na – 252 eur. Ani po zavedení eura to neboli v raste minimálnej mzdy žiadne skoky. V roku 2009 vzrástla na 295,43 eura, v roku 2011 na 307,70 eura, vlani na 317,70 eura a v tomto roku sa dostala na úroveň 327 eur.
Čo je to minimálna cena práce
Za minimálnu celkovú cenu práce sa považuje súčet minimálnej mzdy a úhrady poistného na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť, preddavok na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné aj úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie.