Veľké MNOŽSTVO Slovákov si myslí, že Zem nie je guľatá: TOP 6 dôvodov, prečo veríme NEZMYSLOM
8. 6. 2024, 7:00

Zdroj: facebook.com/revoluciapravdy
Teória o plochosti Zeme je stará stovky rokov a rovnako i popieranie pravdy či vedeckých faktov. Prejavuje sa to aj vo volebných výsledkoch. Časť voličov už ani nezaujíma, že politici, ktorých volia, nehovoria pravdu.
Zdroj: Pluska.sk
Zdroj: NASA
Zdroj: Jaroslav Novák
Galéria k článku
Podľa nedávneho prieskumu agentúry MNFORCE si 20 percent Slovákov myslí, že naša planéta nie je guľatá, ďalších 21 % sa k tomu nevie vyjadriť. Pravde o skutočnom tvare Zeme verí len 59 % z nás. Na porovnanie s našimi susedmi z Českej republiky, tam na guľatosť planéty verí 90 % opýtaných. K týmto výsledkom sa agentúra dopracovala v priebehu marca a apríla.
Pochybnosti o tom, ako v skutočnosti vyzerá Zem, vyjadril nedávno národniar a generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala (50). „Je podložené, že Zem je guľatá? Boli ste vo vesmíre? Vy ste neboli, ja tiež nie, neviem,“ reagoval Machala na otázku redaktora RTVS, či by mali dostať vo verejnoprávnom médiu priestor aj ľudia, ktorí tvrdia, že Zem je plochá. Neskoršie svoje tvrdenie korigoval. Hovoril o slobodnej diskusii k legislatívnym zmenám vo verejnoprávnej inštitúcii
„Pre mňa okrem etických a zákonných obmedzení neexistuje žiadny iný dôvod, ktorý by mal a mohol umlčať slobodu slova. Slobodná a konštruktívna diskusia je základom demokratického a najmä zdravo fungujúceho Slovenska. Tak ako je Zem podľa vedcov geoid, tak sa človek rodí s právom na slobodný názor a žiadne ,progresivistické‘ ideologické úderky nemajú právo ho nikdy a ničím obmedzovať,“ vysvetľoval. Svojimi tvrdeniami však Machala naštartoval vedcov. „Popieranie guľatosti Zeme nie je prejav skeptického či kritického myslenia, skôr absencia základných a nie úplne najnovších vedomostí či schopnosti si tieto poznatky osvojiť,“ napísal vo svojom blogu vedator.space fyzik Samuel Kováčik. Zdá sa však, že nemáme problém len s posúdením tvaru Zeme, ale aj s vnímaním, ako funguje svet. Viac ako polovica Slovákov (52 %) podľa prieskumu Globsec z roku 2018 je presvedčená, že dianie vo svete riadia tajné spolky a nie demokraticky zvolení politici.
Pochybnosti o stave a fungovaní sveta majú však aj v iných krajinách. Každý štvrtý Američan dôveruje astrológii (vzťahu medzi postavením nebeských telies a budúcim osudom jednotlivca alebo národov), ešte viac ich verí na prenášanie myšlienok na diaľku a každý tretí verí na mimozemšťanov. V roku 2012 dokonca podľa prieskumu televízie National Geographic zisťovali, ktorý z kandidátov na prezidenta by si vedel s inváziou mimozemšťanov poradiť lepšie. Vyhral Barack Obama.
Lepšie na tom nie sú ani v Taliansku. Každý piaty Talian si myslí, že dôkazy o prvom pristátí človeka na Mesiaci boli vyfabrikované americkou vládou a NASA a tieto misie do vesmíru sa v skutočnosti nerealizovali. Zistili to výskumníci Salvatore Vassallo a Cristiano Vezzoni v roku 2017.
Príčin, pre ktoré ľudia neveria vedeckým faktom, je niekoľko. Patria medzi ne nedostatok kritického myslenia, nedostatočné vzdelanie, nízka informačná gramotnosť, ale aj prudký vzostup sociálnych sietí. Nezáujem o pravdu symbolizuje už legendárny výrok „No a čo, že to nie je pravda, ale mohla by byť“, ktorý napísal Marek Jurkovič, jeden z editorov publikácie „Prečo ľudia veria nezmyslom“.
Šesť najdôležitejších dôvodov a príčin, prečo ľudia veria nezmyslom
Podľa nástroja umelej inteligencie sú za tým viaceré dôvody, ktoré sa navzájom prelínajú. PREČÍTAJTE SI TOP 6 dôvodov, prečo takýmto nezmyslom VERÍME.