Rezort financií navrhuje častejšie využívanie alternatívnych trestov pre odsúdených

Vychádzal pritom z medzinárodnej praxe. Implementácia opatrení zlepší životné podmienky väzňov a vytvorí priestor na racionalizáciu väzenských kapacít. Vyplýva to z revízie výdavkov na väzenstvo, ktorú ÚHP pripravil. TASR o tom informoval tlačový odbor rezortu financií.

Výdavky Zboru väzenskej a justičnej stráže dosiahli podľa ÚHP v minulom roku 315 miliónov eur, čo predstavuje 0,2 percenta hrubého domáceho produktu, čo je viac ako priemer Európskej únie (EÚ). Hlavnou príčinou vyšších výdavkov je vysoký počet väzňov. Slovensko dlhodobo trestá väzením výrazne viac, ako je medzinárodný priemer, hlavne pri menej závažných trestných činoch.

Počet väznených osôb v prepočte na obyvateľa v roku 2022 prevyšoval 180 percent priemeru krajín EÚ, vysvetľuje ÚHP. Takisto poukázal na to, že krajiny s vyspelým väzenským systémom, ako napríklad Fínsko či Holandsko, majú na obyvateľa o polovicu menej väzňov. V týchto krajinách sa vo väčšej miere využívajú alternatívne tresty, ktoré sú často efektívnejšie na nápravu páchateľa a v neposlednom rade lacnejšie ako väznenie.

„Slovensko dlhodobo patrí medzi krajiny s najvyšším počtom väzňov v prepočte na obyvateľa. Zaujímalo nás, prečo v tejto štatistike vynikáme a či sú výdavky na väzenstvo využívané dostatočne efektívne. Na rozdiel od iných revízií nie je v tomto prípade najväčšou výzvou prevádzka, ale využívanie alternatívnych trestov a resocializácia väzňov,“ podotkol riaditeľ ÚHP Martin Haluš.

Podľa odhadu ÚHP povedie novela Trestného zákona z minulého roka k dlhodobému poklesu väzenskej populácie o 900 osôb v porovnaní s rokom 2023. Je to spôsobené najmä zrušením trestnosti niektorých trestných činov, znížením dĺžky trestov, ako aj dokončovaním trestu alternatívnym spôsobom. ÚHP navrhuje dodatočné opatrenia vedúce k častejšiemu využívaniu alternatívnych trestov s potenciálom znížiť počet väzňov o ďalších 1170 osôb.

V súvislosti s navrhovanými opatreniami bude podľa ÚHP takisto nevyhnutné zvýšiť počet probačných úradníkov aspoň o 100. Potrebné je aj presunúť na nich časť kompetencií sudcov pri alternatívnych trestoch, ako napríklad pri umiestňovaní do výkonu trestu povinnej práce alebo domáceho väzenia, pri riešení sankcií po prípadných incidentoch či pri zmenách zdravotného stavu odsúdeného.

„Nedostatok probačných úradníkov dlhodobo brzdí potrebnú zmenu slovenskej justície smerom k alternatívnym sankciám. Tie podľa skúseností zo zahraničia ponúkajú priestor pre adresnejšie tresty s vyššou šancou na nápravu odsúdených,“ konštatoval štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti SR Michal Sedliak.

Vplyv novely Trestného zákona a navrhované opatrenia môžu podľa ÚHP znížiť potrebnú kapacitu väzníc o viac ako 2700 lôžok, čím vznikne priestor na zväčšenie ubytovacej plochy a rušenie veľkokapacitných ciel, čo zlepší životné podmienky väzňov. „Postupom času by bolo možné utlmiť prevádzku zastaraných a nákladovo neefektívnych ústavov alebo ich častí, pričom úspory z tohto utlmenia by sa mohli využiť na výstavbu nového moderného väzenského zariadenia alebo rekonštrukcie existujúcich,“ uvádza ÚHP.

Potenciálna úspora všetkých navrhovaných opatrení v revízii je podľa Haluša v strednodobom horizonte 36 až 49 miliónov eur ročne. „Okrem úspor revízia otvára témy, ktoré je nutné riešiť z dlhodobého hľadiska a ktoré môžu viesť k pozitívnej systémovej zmene. Veríme, že k tomu prispeje aj zverejnená revízia,“ dodal.