ŽENY, poďme do toho naplno a s väčším sebavedomím! My na to máme, radia ÚSPEŠNÉ SLOVENKY

Rovnosť medzi ženami a mužmi je jedným z cieľov Európskej únie. Ako to však vyzerá reálne? Žiaľ, čo sa týka rovnosti pohlaví, zostáva Slovensko medzi najhoršími štátmi EÚ. V roku 2022 sme sa oproti predchádzajúcemu roku nezlepšili ani o bod. Horšie sú na tom už len ženy v Maďarsku, Rumunsku a v Grécku.

Ukazuje to Index rodovej rovnosti, ktorý každoročne zostavuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE). Slovensko skončilo na 24. mieste s 56. bodmi z možných 100. Priemer EÚ je 68,6, ale aj ten sa zlepšil za rok len o 0,6 bodu. Najlepšie výsledky dosiahli Švédsko (83,9), Dánsko (77,8) a Holandsko (77,3).

Aj keď emancipácia pokročila, nedostala sa úplne všade a naplno. "Dievčatá a ženy majú dnes smer života vo svojich rukách – výnimku tvoria len ženy z marginalizovaných a zo znevýhodnených skupín. Správna emancipácia znamená vzdelanú ženu, ktorá si plní pracovné i osobné sny a je spokojná a šťastná," hovorí etnologička Katarína Nádaská.

V čom má Slovensko najväčšie medzery? Ako uvádza analytička WOOD & Company Eva Sadovská, podľa Štatistického úradu SR za rok 2021 ženy v priemere zarábajú o 17,8 % (t. j. o 274 eur) menej ako muži – v EÚ je to piaty najvýraznejší rozdiel. Podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu bolo v roku 2021 na Slovensku 102,8-tisíca samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) – žien, ale až 277,3-tisíca mužov. Ženy pracujú v slabšie platených odvetviach či povolaniach a aj vedúce pozície sú obsadzované viac mužmi ako ženami. Je ich oveľa menej v politike, ale neporovnateľne viac sa starajú o domácnosť a deti. Žiaľ, stále sa u nás prejavuje aj rodovo podmienené násilie voči ženám.

Ako konštatovala PR manažérka 365.bank Linda Valko Gáliková, prevláda stereotypné vnímanie pohlaví. „Ženy sú považované za tie, ktoré by sa mali starať o domácnosť, a muži za tých, ktorí by mali rodinu finančne zabezpečiť. Práve v dôsledku neplatenej práce každá druhá žena priznáva, že nemá čas na koníčky či sebarozvoj,“ dopĺňa. „Až 35 % žien uvádza, že by malo problém samostatne fungovať v prípade rozvodu. Takmer každá tretia žena tvrdí, že sa v poslednom období jej finančná situácia rapídne zhoršila – u mužov je to iba menej ako pätina,“ dodáva banková manažérka.

Napriek tomu sú Slovenky, hoci ich je stále málo, ktoré sa môžu pochváliť obdivuhodnou kariérou. Forbes zostavil na základe hospodárskych výsledkov za rok 2021 rebríčky top žien v slovenskom biznise. Silné líderky či topmanažérky sú vo veľkých korporáciách, finančných inštitúciách i v súkromných spoločnostiach, ktorých sú často zakladateľkami či spoluzakladateľkami. Ženy sa presadzujú na startupovej scéne a z pozície partneriek konzultačných a advokátskych spoločností radia firmám v našom aj medzinárodnom biznise.

A my sme sa troch úspešných Sloveniek pýtali, ako vidia rovnoprávnosť žien a mužov. Odpovedali (v abecednom poradí): JUDr. Lucia Baranová, advokátka a partnerka advokátskej kancelárie Relevans, Petra Dobrocká, spoluzakladateľka viedenského startupu byrd, a Silvia Gaálová, viceprezidentka pre financovanie U. S. Steel Košice.

1. Ako hodnotíte postavenie žien a mužov na Slovensku všeobecne a ako konkrétne v oblasti, v ktorej pôsobíte?

Lucia Baranová: V mojom okruhu mám šťastie, že diskrimináciu nepociťujem. Slovenskú spoločnosť ako celok, žiaľ, všeobecne vnímam ako veľmi konzervatívnu a plnú predsudkov. To sa odráža v niektorých odvetviach aj vo vzťahu k ženám.

Petra Dobrocká: Vo svete logistiky stále dominujú muži, podiel žien je, žiaľ, stále nízky. Preto sa stáva, že ako žena sa musíte presadiť viac ako mužskí kolegovia. Ale mala som veľa mužských kolegov, ktorí mi boli oporou a dobrými mentormi. Úprimne: ten, kto podceňuje svoj náprotivok (pretože je žena alebo z akýchkoľvek dôvodov), na to zvyčajne dopláca.

Silvia Gaálová: Viaceré oficiálne štatistiky vypovedajú, že postavenie žien a mužov na Slovensku nie je rovnocenné a, bohužiaľ, v mnohých merateľných parametroch zaostávame za väčšinou krajín EÚ. V U. S. Steel je podpora diverzity súčasťou našich kľúčových princípov a ženy sú podporované v profesionálnom raste, hoci v našej priemyselnej prevádzke z pochopiteľných dôvodov tvoria približne len 15 % zamestnancov.

2. Zlepšilo sa postavenie žien za posledné roky alebo naďalej doplácajú na rodové predsudky, dlhoročné zvyklosti či postoj mužov?

Lucia Baranová: Vnímam zlepšenie aj v pracovnej sfére, v súkromnej sa to zlepšilo celkom určite. Je už moderné a pekné, že sa muž podieľa na fungovaní domácnosti a činnostiach v minulosti považovaných za výlučne ženské. Napríklad nedávno som bola na kurze varenia, kde bolo viac mužov ako žien. Muži sa zároveň oveľa viac snažia, aby aj žena mala čas na svoje koníčky. Dnešný prototyp pre ženy príťažlivého partnera už nie je typ mačo.

Petra Dobrocká: Vnímanie a postavenie žien v spoločnosti sa neustále vyvíja, ale určite pomalšie, ako by bolo potrebné. Ženy sa za 70 rokov posunuli zo ženy v domácnosti k zamestnankyni a podnikateľke, ale spoločnosť sa nemení tak rýchlo. Žena sa preto nesmie dať zastaviť a zneistiť, ale pokúsiť sa zmeniť postoj spoločnosti vlastným prístupom a konaním.

Silvia Gaálová: Postavenie žien sa postupne zlepšuje, naďalej je však potrebné na túto tému viesť spoločenskú diskusiu, pretože na takéto zmeny musí spoločnosť dozrieť. Dostupnosť flexibilnejších pracovných úväzkov, resp. možnosť práce z domu, prináša oveľa väčšiu flexibilitu, je však dôležité zamerať sa aj na to, ako spoločne zvládnuť tzv. neplatenú prácu a starostlivosť o deti. Napríklad zlepšovať dostupnosť služieb a predškolských zariadení.

3. Myslíte si, že za „znevýhodňovaním“ žien môže byť aj postoj mnohých z nich, ktoré obetujú kariéru v prospech manžela alebo detí, prípadne sú presvedčené, že muž zvládne ich prácu lepšie?

Lucia Baranová: Rozhodnutie ženy mať deti a rodinu nemôže byť oprávnene vnímané ako ospravedlnenie jej znevýhodnenia v pracovnej oblasti. Je na spoločnosti a partneroch žien, aby pre ne vytvorili také podmienky, ktoré im umožnia plnohodnotne sa začleniť do profesionálneho života. To je ideálny stav, ktorý v súčasnosti úplne zabezpečený nie je. Za to však rozhodne nemôže postoj žien.

Petra Dobrocká: Áno, myslím si, že toto vnímanie ovplyvňujú aj samotné ženy – veď aj ja mám v podvedomí určité zastarané postoje. Každá žena by sa mala sama rozhodnúť, čo ju robí šťastnou a aké sú jej priority. Je však dôležité, aby sa vytvorili aj podmienky, ktoré ženám umožnia skĺbiť rodinu a prácu.

Silvia Gaálová: Štúdie (napr. štúdia McKinsey) ukazujú, že z celkového počtu absolventov s vysokoškolským vzdelaním tvoria ženy na Slovensku až 63 % (muži 37 %), ale o kariérny postup má záujem 47 % žien (52 % mužov) a najvyššie manažérske pozície by chcelo dosiahnuť len 25 % žien (34 % mužov). Nepoznám pohnútky všetkých žien a ani nie je možné ich generalizovať. Každá rodina má iné podmienky. Čo sa týka zvládania pracovných úloh, ženy majú nižšie sebavedomie, obávajú sa, či úlohu zvládnu, a preto pristupujú k pracovným príležitostiam opatrnejšie.

4. Museli ste vy konkrétne presviedčať o svojich schopnostiach nadriadeného či klienta viac ako konkurent – muž?

Lucia Baranová: V našej firme som rozdiely nikdy nevnímala. Prideľovanie zadaní a ohodnotenie záležalo a záleží výlučne na schopnostiach jednotlivca, bez ohľadu na pohlavie. Pri výkone advokácie som sa však ja aj moje kolegyne stretli so situáciami, keď bolo pre nás náročnejšie získať si rešpekt muža ako našej protistrany.

Petra Dobrocká: Muži sú niekedy vnímaní ako tí, ktorí majú väčšie odborné znalosti, čo môže byť pre ženy pri rokovaniach ťažšie. Niekedy to však môže byť aj výhoda, pretože ako žena vynikáte a dostáva sa vám viac pozornosti. Musíte vedieť hrať na svoje silné stránky.

Silvia Gaálová: V spoločnostiach, kde som pracovala a pracujem, sa kládol dôraz na schopnosti, a nie na to, či je niekto muž alebo žena. Od svojich nadriadených mám podporu a dôveru.

5. Na čom by mal byť postavený ideálny vzťah žena – muž v pracovnej aj v súkromnej oblasti?

Lucia Baranová: Na vzájomnom uznaní, rešpekte osobitostí a ich správnom synergickom spolužití. Mne osobne funguje, ak si vo vzťahoch zachovávam aj svoju ženskú energiu a nesnažím sa robiť veci úplne rovnako ako muž.

Petra Dobrocká: V pracovných i v súkromných vzťahoch sú pre mňa najdôležitejšie dôvera a úcta, a to medzi mužmi alebo ženami.

Silvia Gaálová: Optimálne je, ak sa ženy a muži vzájomne dopĺňajú. Sme rozdielni, inak myslíme, inak cítime, máme rôzne fyzické a psychické predispozície. Ak chceme naplno využiť potenciál žien, je dôležité, aby dostávali rovnocenné príležitosti.

Takže je to jasné! Podľa trojice úspešných Sloveniek by každá žena mala pamätať na tri dôležité veci: Byť zdravo sebavedomá a veriť si, zbaviť sa zastaraných názorov, že muž má živiť rodinu, ale žena sa o ňu musí postarať, a nebáť sa kariéry, ísť odvážne za svojimi plánmi a túžbami.

Ktoré sa dostali medzi Top ženy? „Pri uzatváraní výberu top žien v slovenskom biznise väčšina firiem ešte výsledky na rok 2022 nemala k dispozícii. Pri tvorbe rebríčka sme tak vychádzali z hospodárskych výsledkov za rok 2021. Naše rozhodovanie ovplyvnila aj pozícia, na ktorej sú jednotlivé ženy vo firmách,“ vysvetľuje redaktorka časopisu Forbes Martina Jurinová, ako vytvárali jednotlivé rebríčky. „Tvrdá práca a podnikateľská šikovnosť, ale aj dedičstvo či majetky po manželoch. Miliónové majetky žien zo zoznamu najbohatších podnikateliek Slovenska majú pestrý pôvod,“ prezrádza redaktor časopisu Forbes Tomáš Nejedlý o rebríčku top podnikateliek.

Top partnerky poradenských a právnických firiem (v abecednom poradí)
Lucia Baranová, Firma Relevans
Andrea Čupeľová, Firma Taylor Wessing
Veronika Dvořáková, Firma Havel & Partners
Patrícia Gossányiová, Firma Dentons Europe
Silvia Hallová, Firma Grant Thornton Slovensko
Tatiana Knošková, Firma EY
Ivana Lorencovičová, Firma Deloitte
Barbora Lux, Firma Mazars
Helena Šarkanová, Firma McKinsey & Company
Věra Výtvarová, Firma PWC Slovensko

Top startupistky (v abecednom poradí)
Andrea Basilová, Firma Sensoneo
Vladimíra Briestenská, Firma Neem
Mária Cicmanová, Firma Gymbeam
Alžbeta Dlhá, Firma Deepnote
Petra Dobrocká, Firma Byrd
Jana Escher, Firma Boataround
Veronika Kolejáková, Firma Better Stack
Alžbeta Trančík, Firma Superscale
Mária Virčíková, Firma Matsuko
Andrea Zahurancová, Firma Eyerim

Top manažérky (v abecednom poradí)
Eve Bordeau, Firma Orange Slovensko
Miriam Fellingerová, Firma OMV Slovensko
Silvia Gaálová, Firma U. S. Steel Košice
Albena Grozeva Georgieva, Firma Billa
Eva Jurkovičová, Firma Schaeffler Slovensko
Ľubica Kocianová, Firma Phoenix Zdravotnícke zásobovanie
Viera Kubašová, Firma Kooperativa poisťovňa, Vienna Insurance Group
Katarína Matejovie, Firma Lidl Slovenská republika
Tímea Reicher, Firma Slovnaft
Kvetoslava Trenčianska, Firma Duslo Šaľa

Top podnikateľky (v abecednom poradí)
Mária Blašková, Firma Moravia Steel, Minerfin a iné
Adriána Borutová, Firma Niké, Šport Press, N Reality
Martina Ficelová & Eva, Katarína a Petra Brhelové, Firma Pow-en, DG-Energy, ENE-TEP
Helena Cvachová, Firma Libex, Koruna, Libex Reality
Valeria Haščáková, Firma Penta Investments
Alexandra Kasperová, Firma Soria, Magna Energia, Grand Koliba
Aneta Kondelová, Firma Kondela
Mária Kylianová, Firma Timed
Hilda Némethová, Firma Med-Art, Apot Invest, Lambda Synergy
Timea Tóthová, Firma T a M trans spedition