Upálil Žofiu

„Prišiel ako turista, pôsobil normálne. To, čo sa stalo, je pre nás strašná tragédia,“ krúti hlavou predavačka z cukrárne, z ktorej si návštevníci požičiavali kľúče od kaplnky, kde ležala múmia Žofie Bosniakovej. Väčšinou sa sami modlili pred jej rakvou. Ľuboš však nebol bežný turista. Do kaplnky sa vybral s jasným úmyslom. Takmer 365- ročnú múmiu v truhle totiž vyvliekol po zemi pred kostol, polial horľavinou a zapálil. Podľa ľudí, ktorí prišli na miesto skazy, Ľuboš mal na chrbte ruksak a v ňom pravdepodobne kanister s benzínom.

Jeho hrozný čin videla učiteľka Justína Kozanková (70). „Diabolsky sa pri tom smial, určite ho stihne zaslúžený trest,“ myslí si. Prudký oheň dokonal dielo skazy aj napriek tomu, že okoloidúci šofér vybehol z auta a snažil sa ho uhasiť hasiacim prístrojom.
Nikto pritom nepredpokladal, že by sa niečo také mohlo stať, preto návštevníkov nekontrolovali. „Žofia prežila vojny aj totalitu, turisti si súkromie pochvaľovali,“ vraví kostolník Gustáv Noga (68). Obhorená rakva aj pozostatky Žofie Bosniakovej sú opäť na svojom mieste v kaplnke. „O tom, čo sa s nimi stane, rozhodne cirkev,“ dodáva Noga. Celá Teplička je z tragédie v šoku. Mnohí ľudia si myslia, že podpaľač bol isto satanista. Rakva podľa nich vytvorila na mieste požiaru tvar kríža.

„Určite to nemohol byť zdravý človek, je to poľutovaniahodné. Tento rok sme mali vyhlásiť za Rok Žofie Bosniakovej, ktorá je vzorom pre matky a manželky,“ reagoval na udalosť hovorca žilinskej rímskokatolíckej diecézy Peter Holbička. Podľa Kataríny Repáňovej, kastelánky Strečnianskeho hradu, kde Žofia istý čas žila, ide o vandalizmus, aký nemá obdoby.
„Veľmi nás to mrzí, nie je to len poškodenie súčastí kultúrneho dedičstva, ale aj hanobenie pozostatkov. Vnímame to aj ako hrubé narušenie cítenia veriacich,“ povedal hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár.

– V roku 1921, keď v Liptovskom Jáne odkryli kryptu pod podlahou katolíckeho kostola, objavili asi dvadsať múmií vo výbornom stave.
– V roku 1910 daroval advokát István Munkácsi-Sűtő múzeu v Rimavskej Sobote egyptskú múmiu, ktorú priviezol zo svojich ciest po Egypte.
– Dve egyptské múmie majú aj v Betliari. Amonovho kňaza a dvojročné dieťa pravdepodobne z Afriky priviezol gróf Emanuel I. Andráši v roku 1850.
– Prírodovedné múzeum Slovenského národného múzea v Bratislave tiež vlastní múmie. Dve sú úplné, z tretej tam vlastnia len mumifikovanú mužskú hlavu.
– Na hrade Krásna Hôrka v sklenenom sarkofágu leží mumifikovaná žena, Žofia Andrášiová-Serédiová. Istí historici naznačujú, že by mohlo ísť o grófku Teréziu Doriovú, manželku Štefana III.
– V Trenčianskych Bohuslaviciach majú od roku 1764 pozostatky svätého Adeodata. Dal si ho priniesť gróf Anton Erdödi, pán tamojšieho kaštieľa. (rm)

Podpaľača Ľuboša R. (31), ktorého priamo pri čine chytila polícia, už stíhajú za trestný čin hanobenia mŕtveho. Muži zákona boli údajne pri kostole do troch minút. Ľuboš sa mal pred časom liečiť na psychiatrii. „Jeho zdravotný stav musí preskúmať lekár,“ povedala žilinská krajská policajná hovorkyňa Jana Balogová. Za spálenie takmer 365-ročných pozostatkov ženy považovanej za sväticu mu hrozí 5 rokov väzenia. (jb)

Turisktov, ktorí chceli vidieť zachovanú múmiu Žofie Bosniakovej, v kaplnke nik nestrážil. Kľúče dostali v neďalekej cukrárni, kde sa zapísali do zoznamu návštevníkov. Keďže si však v minulosti niektorí trhali kúsočky z jej prstov, pred pár rokmi na truhlu položili ochrannú sklenenú tabuľu. Väčšina ľudí sa pri rakve ticho modlila a za celé stovky rokov sa nik nepokúsil zničiť ju. (jb)

Na hrade Strečno majú ešte keramická kópiu múmie Žofie Bosniakovej. Leží v hradnej krypte. „Dali sme ju sem pred troma rokmi, aby návštevníci videli, ako bola pochovaná,“ povedala kastelánka hradu Katarína Repáňová. Žofia Bosniaková totiž niekoľko rokov žila na hrade, kde sa uchýlila počas jedného zo stavovských povstaní. Tu aj zomrela. Po 45 rokoch od smrti objavili pri prieskume jej neporušené telo. (jb)

DOBRÉ skutky a pozitívny vzor Žofie Bosniakovej rovnako ako uzdravovacie schopnosti inšpirovali cirkevných hodnostárov na jej blahorečenie. Za svätú ju zatiaľ nevyhlásili. „Proces blahorečenia je momentálne prerušený,“ povedal hovorca žilinskej diecézy Peter Holbička. Začali ho ešte v roku 1997 na podnet kardinála Jána Chryzostoma Korca. (jb)

ŽOFIA BOSNIAKOVÁ sa narodila 2. júna 1609 v rodine baróna v Šuranoch. Mala vraj skromnú a dobrosrdečnú povahu. Bola mimoriadne pekná a dvakrát sa vydala. Jej prvý manžel, barón Michal Serény, totiž po piatich mesiacoch manželstva ťažko chorý zomrel. Druhýkrát sa vydala ako 20-ročná. Spolu s mužom, neskorším palatínom Františkom Wesselénym (Vešelénym), žili v Tepličke nad Váhom a mali dvoch synov. Založili útulok pre chudobných aj nemocnicu. Sponzorovali aj kostoly a fary v okolí. Žofia bola vraj nesmierne dobrá osoba, ktorá pomáhala poddaným. Zachoval sa list, ktorý písala županovi Spišskej stolice kvôli vražde nevinného človeka. Medzi ľuďmi sa hovorilo, že dokáže chodiť po hladine Váhu. Údajne chodila bosá aj v treskúcej zime a jej šľapaje vraj boli úplne horúce. Žila nábožným životom. Podľa rozprávania hladným rozdávala malé chlebíky, ktorým sa dodnes hovorí bosniaky. „Krátko žila na hrade Strečno, kde ako 35-ročná 28. apríla 1644 zomrela. Pochovali ju v krypte hradnej kaplnky,“ povedala nám kastelánka hradu Katarína Repáňová.

Neporušené telo Žofie Bosniakovej objavili v roku 1689, keď dal hrad preskúmať jeho nový majiteľ Ján Jakub Lowenburg. Jeho stav sa vraj nedá vysvetliť vedecky, pretože ostatné telá ležiace pri nej boli spráchnivené. Do Tepličky presunuli múmiu Žofie Bosniakovej v roku 1698.

Ženy z Tepličky nad Váhom ju pravidelne prezliekali do nových šiat, pretože staré sa na nej rozpadali. Tvrdili, že múmia bola na dotyk pružná a dokázali ju aj posadiť! Do kaplnky chodievali pútnici, ktorí sa pri jej tele modlili. Údajne dokázala aj zázračne uzdravovať. Istej Američanke vraj stačilo, že sa prstom, ktorý ju dlhý čas bolel, dotkla rakvy. Bolesti údajne zázračne prestali. Taliansky pútnik, ktorý chodí do Tepličky už mnoho rokov, sa zas pri Bosniakovej tele dlho modlil za uzdravenie ťažko chorého brata, ktorý sa nakoniec vyliečil. (jb)