Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

UKRAJINKA šokovala pracovníka našej banky: Keď videl, KOĽKO PEŇAZÍ doniesla, len pozeral...

Zdieľať

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    VIDEO Zo Slovenska odchádza veľká banka: Čo bude s našimi peniazmi?
    Reklama

    Zarážajúci prípad rieši Krajská prokuratúra v Bratislave! Mladá Ukrajinka prišla u nás do banky s tým, že si chce otvoriť účet. Keď pracovník banky zistil, koľko peňazí má mladá žena pri sebe, takmer onemel. Viac o prípade zisťoval týždenník PLUS 7 DNÍ.

    Korupcia trápi mnohé štáty, aj Ukrajinu.Nedávno ju riešil i prezident Volodymyr Zelenskyj. V januári prepustil viacero vysokopostavených štátnikov pre škandál spojený s obstarávaním vojenských dodávok.

    Ako zistil PLUS 7 DNÍ, Krajská prokuratúra v Bratislave sa zaoberá zaujímavým prípadom, ktorý má korene práve u našich východných susedov. Ide o podozrenie z legalizácie výnosu z trestnej činnosti, ľudovo povedané z prania špinavých peňazí. V hľadáčiku prokuratúry sa ocitla mladá Ukrajinka a závratné množstvo peňazí v hotovosti.

    Celý pôvodný článok nájdete na webe PLUS 7 DNÍ:

    Všetko sa začalo ešte vlani na prelome leta a jesene. Ukrajinka vošla do pobočky tuzemskej banky, kde požiadala pracovníka o otvorenie účtu, na ktorý si chcela vložiť hotovosť. Zamestnanec jej samozrejme vyhovel, no výška depozitu ho zarazila. Podľa zistení PLUS 7 DNÍ išlo totiž o viac ako dva milióny eur, čo potvrdil aj Juraj Chylo, hovorca krajskej prokuratúry.

    Banky sa musia riadiť zákonom o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a neobvyklú operáciu nahlásiť. Legislatíva tieto nezvyčajné obchody rozoberá veľmi detailne, no v tomto prípade mohlo stačiť, že vysoký objem finančných prostriedkov zjavne vybočoval z normálu.

    Prvú úlohu vždy hrá finančná spravodajská jednotka. „Prijíma, analyzuje, vyhodnocuje a spracúva hlásenia o neobvyklých obchodných operáciách, a čo je dôležité, odstupuje vec orgánom činným v trestnom konaní, ak skutočnosti nasvedčujú, že bol spáchaný trestný čin,“ približuje Róbert Hronček, partner advokátskej kancelárie Hronček & Partners.

    Tak sa aj stalo. Príkaz na zaistenie finančných prostriedkov na bankovom účte vydal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I. V októbri 2022 odstúpil prípad už spomínanej krajskej prokuratúre, ktorá aktuálne vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin legalizácie výnosu z trestnej činnosti.

    Aký trest hrozí Ukrajinke? Čítajte ďalej!

    Hoci štátny orgán nemôže aféru bližšie komentovať, PLUS 7 DNÍ zaujímalo, čo hrozí mladej Ukrajinke, ak ju usvedčia. Sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko v tejto súvislosti vysvetľuje, že závažnosť spáchaného trestného činu je pri legalizácii odstupňovaná nielen od zavinenia, ale aj od rozsahu činu. „Pri úmyselnej legalizácii sa výška trestnej sadzby pohybuje od základnej vo výmere dva až päť rokov až po najvyššiu trestnú sadzbu, ktorá je na úrovni dvanásť až dvadsať rokov. Pri nedbanlivostnej forme sú trestné sadzby, samozrejme, nižšie,“ hovorí Šamko.

    Na rozsudok je však ešte skoro, orgány musia mladej cudzinke najprv dokázať vinu. Trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti pritom pomerne ťažko preukázať. Dokazuje sa totiž aj spáchanie zdrojového skutku, teda to, odkiaľ peniaze pochádzajú. Podľa sudcu Šamka ide najčastejšie o trestné činy spojené s predajom drog, zbraní či s korupciou. „Môže to byť niekedy zdĺhavé a komplikované, najmä ak bol zdrojový trestný čin spáchaný v cudzine a je nutné realizovať právne pomoci a podobne z dôvodu zisťovania bližších okolností spáchania zdrojového trestného činu,“ približuje Šamko.

    Zásadnou otázkou je, koľko času na to majú policajti a prokuratúra? Zaistenie majetku by totiž malo trvať len nevyhnutný čas. „Trestný poriadok stanovuje, že najdlhšie by to malo byť päť rokov,“ dodáva Šamko s tým, že túto lehotu možno predĺžiť len v prípade, ak objasneniu veci bránili závažné dôvody alebo ak je vec obzvlášť náročná na dokazovanie.

    PLUS 7 DNÍ pozná meno bratislavského advokáta, ktorý mladú Ukrajinku zastupuje, ten však na otázky nereagoval.

    Redakcia preto oslovila ďalších advokátov, aby objasnili, ako sa na prípad pozerajú obhajcovia. Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing, vysvetľuje, že sa počas prípravného konania dá žiadať o zrušenie zaistenia alebo jeho zúženie. „Z formálneho hľadiska ide o pomerne jednoduchú žiadosť. Dôležité je presvedčivo odôvodniť, prečo zaistenie nie je účelné, respektíve potrebné pre vyšetrovanie alebo trestné konanie,“ dodáva.

    Advokát Róbert Hronček pripomína, že existuje aj ďalšia možnosť, pri ktorej nemusí obhajca ani zasiahnuť. Ak totiž pominuli dôvody na zaistenie peňažných prostriedkov, prokuratúra alebo súd ho musí sám od seba zrušiť.

    V súvislosti s dĺžkou blokácie financií Leontiev vraví, že nepozná prípad, keď by zaistenie trvalo až päť rokov. „Je však pochopiteľné, ak to trvá niekoľko mesiacov aj rokov. Často sa pri vyšetrovaní prania špinavých peňazí vyžaduje spolupráca s inými štátmi – často daňovými rajmi, ktoré sa so súčinnosťou veľmi neponáhľajú,“ uzatvára Leontiev.

    Počet trestných činov stúpa

    PLUS 7 DNÍ sa zblízka pozrel na policajné štatistiky a tie odkryli zaujímavý trend. Kým v roku 2002 bolo zistených šesťdesiatdva prípadov údajnej legalizácie výnosu z trestnej činnosti, o desať rokov neskôr to bolo 140 a vlani 125. Zaujímavé je, že za dekádu sa značne zlepšila objasnenosť, ktorá vyskočila z desať na štyridsaťšesť percent.

     

    Celkovo sa dá podľa sudcu Šamka povedať, že dnes venujú orgány činné v trestnom konaní väčšiu pozornosť  tomuto trestnému činu ako v minulosti. „A preto možno sledovať väčší počet vznesených obvinení, čo však neznamená, že všetky obvinenia sú aj skutočne trestným činom legalizácie výnosov z trestnej činnosti,“ uzatvára.

    Celý pôvodný článok nájdete na webe PLUS 7 DNÍ.

    Prečítajte si tiež:

    Vyberáme pre vás niečo PLUS