Učil ma Pavarotti!

Ako sa slovenská deva z oravského Zákamenného dostane do talianskej Modeny k opernému velikánovi?
– Vyspevovala som síce už ako dieťa, ale že by som sa dostala až k Lucianovi Pavarottimu, to by mi veru ani na um nezišlo! Spievala som v detskom zbore, absolvovala som konzervatórium, prijali ma na Vysokú školu múzických umení. Nikdy som tam však nenastúpila. Osud rozhodol inak. Maestro Pavarotti bol práve v rodnej Modene a pozvali ma, aby som mu zaspievala.

A okamžite ste ho zaujali. Vraj sa mu váš hlas veľmi páčil.
– Áno, je to tak. Ponúkol mi, že sa môžem zaradiť medzi jeho žiakov. Ale povedal, že všetko musí ísť bokom, všetko musím nechať doma, ostať v Taliansku a venovať sa iba učeniu uňho.

V Modene ste boli od februára do septembra 2007, teda až do umelcovej smrti. Ako vyzeralo učenie u slávneho tenoristu?
– Chodili sme do jeho vily každý deň okrem nedele. Celkovo mal desať žiakov. Na hodine sme však vždy boli iba štyria-piati, aby nás nebolo veľa a mohol sa nám venovať. Praktizoval ten najvyšší spôsob výučby – len nám naznačil, čo od nás chce a my sme museli sami premýšľať, ako to dosiahnuť. Priniesla som áriu, on ma upozornil na niektoré jej nuansy a čakal, ako ju zvládnem. Alebo povedal, ktorú áriu chce počuť a ja som si ju musela sama pripraviť a naštudovať. Potom iba povedal, či je spokojný.

Bol Pavarotti prísny učiteľ?
– Veľmi prísny. Veľa toho nepovedal, žiadal prácu od žiakov, učil nás pracovať samostatne. Ale vedel nás pochváliť tak, že sme sa z toho tešili ešte veľmi dlho! Hovoril málo, ale výstižne. Nerozmaznával nás, nepiplal sa s nami, takže dnes nemám problém pracovať sama.

A aký bol človek?
– Veľmi dobrý a skromný. Pred hodinou sme sa často prechádzali v jeho obrovskej záhrade, v ktorej kedysi organizoval dostihy. Kým bol zdravý, jazdil tam na svojich koňoch. Alebo keď sme si počas hodiny urobili prestávku, poslal do svojej reštaurácie, ktorá bola hneď vedľa vily, po víno a zmrzlinu. Sedeli sme, popíjali, debatovali. Bol úžasný hostiteľ, nikdy nám nedal pocítiť, že on je medzinárodná hviezda a my iba žiaci. Nebol netrpezlivý, nemal hviezdne maniere. A bol starostlivý – ak niekto trochu zachripel, hneď poslal po vodu a tabletku. Nemám naňho ani jedinú zlú spomienku.

Nebol bohém a milovník žien?
– Niečo takéto som od neho nikdy necítila.

Stretli ste sa aj s jeho manželkou a dcérkou?
– Nie. Na hodiny nechodili, vtedy nás nesmel nikto vyrušovať. Takže ani neviem, ako žili a či mali problémy, ako sa neskôr hovorilo.

V jeho vile ste boli takmer každý deň. Ako bola zariadená?
– Úplne jednoducho a normálne. Aj ja som si myslela, že tam bude samý prepych, ale nebol.

Stretávali ste sa s ním až do jeho smrti. Bol vyrovnaný s osudom?
– Snažil sa o tom nehovoriť. Keď sme prišli na hodinu, ožil, zrazu bol svieži. Jeho ošetrovatelia nám hovorili, že ešte pred piatimi minútami bol na tom zle, ale po našom príchode je z neho iný človek. Maestro žil z tých hodín. Muzika ho držala pri živote. Takže on, ťažko chorý človek, nám dával energiu, nie my jemu. Akurát fotografovať sa nechcel, vraj už nevyzerá dobre – a pritom sa vôbec nezmenil! Takže s ním nemám ani jednu fotku.

Boli ste aj na pohrebe?
– Áno. Bolo to hrozné. Pre mňa to bola obrovská strata. Dodnes to nesiem zle. Maestro ma mal rád a ja som to z neho cítila. Nikdy nezabudol, že som kôli nemu všetko nechala.

Pomohlo vám učenie u Pavarottiho?
– Veľmi. Technicky som nesmierne narástla. A dúfam, že mi táto skúsenosť otvorí dvere do divadiel. Veď po maestrovej smrti som ešte zostala v Modene. Operná diva Mirella Freni (73) tam má svoju školu. Zo 100 uchádzačov vzala speváčka do ročnej školy asi 20 – aj mňa. Teraz v lete som skončila. Oddychujem doma u rodičov a chystám sa na konkurzy. Od januára sa to všetko rozbehne.

Kam mierite?
– Najprv to skúsim v Taliansku, kde mám určité zázemie. Ale bude to ťažké, pretože je tam veľa spevákov a presadiť sa nie je ľahké. Ale hlásim sa aj na konkurzy na Slovensku, v Česku, Rakúsku a Nemecku. Najhoršie je, že po nákladnom štúdiu si musím sama hradiť aj cestovanie po konkurzoch, čo ide takisto poriadne do peňazí. Chápavý sponzor by ma potešil!

Máte spevácky sen?
– Teraz túžim iba dostať sa do divadla a zužitkovať skúsenosti.

Ktorá hudba je vám najbližšia?
– Láka ma verizmus. Veľmi blízky je mi Puccini – to cítil aj maestro a učil ma jeho árie. Rada spievam aj Mozarta a Dvořáka.