TOTO sú hlavné dôvody, prečo SULÍKOVCI skončili s vládou OĽANO: INAK to dopadnúť NEMOHLO

Písal sa rok 2010, kedy sa Matovič spolu s ďalšími tromi kandidátmi OĽANO (Erika Jurinová, Martin Fecko a Jozef Viskupič) dostal do parlamentu na kandidačnej listine SaS. Sulíkovci po voľbách vytvorili koalíciu s SDKÚ, Mostom a KDH. Prešlo iba pár mesiacov a Matovič sa rozhodol hlasovať so Smerom proti koalícii. „Ich poslanec hlasoval proti koaličnej zmluve, takže musia konať,“ povedal vtedajší šéf Mostu Béla Bugár.

„Človek, ktorý hlasuje v tak dôležitej veci so Smerom k nám nepatrí,“ povedal Sulík. SaS následne Matoviča vylúčila z ich poslaneckého klubu. „Hlasoval som presne tak, ako to vyžaduje ústava, teda podľa svojho vedomia a svedomia. A za toto moje konanie ma vylúčili z poslaneckého klubu,“ povedal na svoje vylúčenie Matovič. Vláda ale pokračovala ďalej, pričom v parlamente mali už pred vylúčením Matoviča iba 79 poslancov. Na pohodlné schvaľovanie zákonov je potrebných 76 zákonodarcov, lenže 4 zo 79-tich boli z OĽANO.

Matovič sa po víkendovom teambuldingu OĽANO, kde preberali súčasnú vládnu krízu, rozhodol opäť verejnosť informovať o svojom videní sveta: „SaS povalí už 3. demokratickú protikorupčnú vládu. Chladnokrvne to v roku 2011 urobil Radičovej vláde.“ Faktom je, že na jeseň roku 2011 Radičová spojila hlasovanie o navýšení eurovalu s vyslovením dôvery jej vláde. Na to aby vláda Radičovej nepadla, bolo potrebných 76 hlasov. Vtedy všetkých 18 poslancov SaS a 3 z OĽANO vrátane Matoviča (teda všetci okrem Martina Fecka) sa hlasovania nezúčastnili.

Iba ak by sa všetkých 21 nezúčastnených poslancov SaS a OĽANO hlasovania zúčastnilo (vrátane Matoviča) a zároveň by vyslovili Radičovej dôveru, jej vláda by pokračovala. Za vyslovenie dôvery Radičovej vlády totiž hlasovalo 55 poslancov. To je plus 21 presne 76, čo je minimálny počet na vyslovenie dôvery vláde. Šéf OĽANO je teda na rovnakej lodi ako Sulík. Matovičove statusy nesúce sa v tomto duchu preto treba brať s rezervou.

Oveľa závažnejšie hádky medzi Matovičom a Sulíkom nájdete na druhej strane.

Ďalšie kolo hádok začalo medzi oboma kohútmi hneď po voľbách 2020. Sulík sa chcel stať ministrom financií, čo OĽANO nechcelo dopustiť. Matovičovo hnutie totiž vyhralo voľby s výrazným náskokom a je zaužívaný štandard, že rezort financií obsadí najsilnejšia koaličná strana. Napríklad v kabinetoch Mikuláša Dzurindu a Ivety Radičovej to bol Ivan Mikloš a vo vládach Smeru Ján Počiatek, Peter Kažimír a Ladislav Kamenický. Sulík napokon ustúpil a stal sa ministrom hospodárstva.

To bola ale len predzvesť toho, čo nasledovalo počas prvej a hlavne druhej vlny koronavírusu. Najskôr to bolo len o tom, že SaS chcelo viac otvorených prevádzok ako OĽANO, nasledovali Sulíkove výčitky za pandemické kontroly áut medzi okresmi a cestovné zápchy (ktoré občania kritizovali), neskôr sa hádali o Matovičovej "atómovej bombe" v podobe plošného testovania, až to vyvrcholilo doslova bizarne. Matovič obvinil Sulíka za tisícky mŕtvych, lebo nenakúpil ako minister hospodárstva antigénové testy pre rezort zdravotníctva... „Ja som síce dostal úlohu obstarať testy už 19. novembra, ale trvalo nekonečných 17 dní a 5 pokusov o riadne zadanie, aby som to mohol začať robiť,“ povedal k obvineniam Sulík.

Hádky ale pokračovali aj po tom. Veľká roztržka medzi šéfmi SaS a OĽANO sa strhla aj kvôli nákupe neregistrovanej ruskej vakcíny Sputnik. Matovič dokonca dohodol kúpu dvoch miliónov takýchto vakcín. Vtedajšia šéfka Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Zuzana Baťová preferovala to, aby sa vakcína pred používaním podrobila laboratórnemu testovaniu, začo schytala od Matoviča obrovskú kritiku. Slováci napokon o Sputnik nejavili záujem, použilo sa ich iba pár tisíc a ostatné sa vrátili do Ruska.

Sulíkovi následne praskli nervy a žiadal, aby šéf OĽANO okamžite skončil vo funkcii premiéra: „Igor Matovič vyhral voľby, má najsilnejšiu stranu, ale nie je manažérsky, osobnostne ani komunikačne schopný viesť vládu v tejto zložitej situácii.“ Šéf SaS sa chcel vtedy vzdať na oplátku kresla ministra hospodárstva. Matovič sa ale nikam nechystal, a tak po abdikácii ministra zdravotníctva za OĽANO Mareka Krajčího, ministrov za SaS Sulíka, Branislava Gröhlinga, Ivana Korčoka, ministra práce za Sme rodina Milana Krajniaka a ministerke rezortu spravodlivosti vtedy za Za ľudí Márie Kolíkovej, bola vláda v rozklade. Napokon Matovič demisiu podal, vymenil si funkciu  s ministrom financií Eduardom Hegerom a členovia vlády sa okrem Krajčího na svoje stoličky vrátili. Matovič potom vymyslel kritizovanú očkovaciu lotériu, ktorá sa stala fiaskom.

Na tretej strane nájdete to najzávažnejšie, čo sa udialo pred odchodom ministrov SaS z vlády.

Šéfovia OĽANO a SaS na chvíľku zložili zbrane, no netrvalo to dlho. Matovič vešal na sociálnu sieť rôzne statusy kritizujúce Sulíka, no ten sa slovným prestrelkám vyhýbal. „Rozhodol som sa nereagovať na osobné útoky,“ hovoril častokrát Sulík. Matovičove útoky sa ale stupňovali. Sulík sa podľa neho dokonca spájal s opozičnými stranami: „Sulík posledné dni pred mojim odvolávaním vyvíjal maximálnu aktivitu, aby sa tak stalo.“

Hádok a osobných útokov pribúdalo, no napokon bol definitívnym spúšťačom Matovičov protiinflačný balíček. SaS mala voči balíčku hneď niekoľko výhrad. Podľa nich bol neadresný, nemyslel na učiteľov, voľnočasové aktivity v takej podobe ako ich navrhol Matovič považovali za nezmyselné a podobne. Balíček bol schválený, no prezidentka Zuzana Čaputová ho vetovala. OĽANO spolu so Sme rodina prelomili prezidentkine veto spolu s poslancami ĽSNS a zopár nezaradenými.

To už SaS so Sulíkom nevydržali, zvolali republikovú radu a 6. júla vypovedali koaličnú zmluvu. „Celé mesiace je v konflikte s každým, kto s ním bezpodmienečne nesúhlasí. Svojimi útokmi poštval proti sebe prakticky celú spoločnosť a svojimi nápadmi ničí krajinu,“ povedal Sulík s tým, že je hanbou byť s Matovičom vo vláde. Pri najlepšej vôli sa vraj preto nedá pokračovať. SaS vadilo aj rozvracanie verejných financií, nedodržiavanie legislatívneho procesu a spolupráca OĽANO s extrémistickými poslancami.

SaS dalo Matovičovi podmienku, že ak do 31. augusta nepodá demisiu, odídu členovia liberálov z vlády a už nebudú chcieť uzavrieť novú koaličnú zmluvu. Šéf OĽANO síce neprišiel 31. augusta na zasadnutie vlády, ale po premiérovi Eduardovi Hegerovi posla Sulíkovcom 10 podmienok, po ktorých splnení je ochotný opustiť svoju stoličku. Problémom podmienok je ale to, že v nich prikazuje, ako majú poslanci SaS hlasovať aj v otázkach, kvôli ktorým sa sporili. Sulík preto podal demisiu hneď v posledný deň ultimáta a traja ďalší ministri SaS nechali ešte Matovičovi pár dní na rozmyslenie.

OĽANO spravilo pred vypršaním predĺženého ultimáta na Liptove teambulding, po ktorom sa Matovič rozhodol napísať na sociálnu sieť okrem iného aj vety: „SaS povalí už 3. demokratickú protikorupčnú vládu. Chladnokrvne to v roku 2011 urobil Radičovej vláde.“ Ako to bolo s pádom Radičovej vlády je už 11 rokov známe každému, kto sa drží faktov. Isté je aj to, že v pondelok podali demisie aj ďalší traja nominanti SaS: Ivan Korčok, Branislav Gröhling a Mária Kolíková.

Na poslednej strane nájdete reakcie strán, ktoré môžu menšinovú vládu podporiť a zhodnotenie situácie odborníkom.

OĽANO spolu so Sme rodina a Za ľudí vládnuť môžu aj naďalej, no v parlamente by mali mať len 70 poslancov, čo je na pretláčanie dôležitých zákonov málo. Ak by chceli bezproblémové vládnutie, potrebovali by nadpolovičnú väčšinu v parlamente, teda 76. Pri schvaľovaní zákonov preto budú musieť žiadať o pomoc SaS, alebo niekoho zo súčasnej opozície, teda Smer Roberta Fica, Hlas Petra Pellegriniho, alebo extrémistické ĽSNS a Republiku.

Politických subjektov ktorých predstavitelia SaS označujú za extrémistov (ĽSNS a Republika) sme sa spýtali, či podporia zákony menšinovej vlády, respektíve s nimi rokovať. „Tak ako za posledných 6 rokov, tak aj teraz podporíme všetky zákony, ktoré budú v prospech občanov Slovenska bez ohľadu na to, kto ich predloží. Pre nás neexistujú koaličné a opozičné zákony, ale iba dobré a zlé,“ odpovedal Martin Beluský z ĽSNS. „Úlohou Republiky nie je suplovať SaS-ku pri udržiavaní Igora Matoviča pri moci. Táto vláda nemá podporu verejnosti a už ani podporu parlamentu. Jediným čistým riešením sú predčasné voľby,“ povedal predseda Republiky Milan Uhrík.

Šéf Hlasu Peter Pellegrini taktiež prehlásil, že jeho strana tak ako doteraz, podporí každý dobrý zákon, ktorý pomôže ľuďom. No v žiadnom prípade nebude podporovať Hegerovu vládu. Podľa Pellegriniho by malo čo najskôr prísť k predčasným parlamentným voľbám. „Keď je premiér taký slušný a nemieni fungovať s fašistami a extrémistami, nech požiada o dôveru,“ povedal Pellegrini. Za predčasné voľby je dlhodobo aj Smer Roberta Fica.

Paradoxne je teda možné, že súčasná vláda bude stáť a padať na tom, akú podporu im bude dávať práve odchádzajúca SaS. Sulík sa už vyjadril, že rozumné nápady z dielne koalície SaS podporí. „Bude to zložitý spôsob vládnutia. Vydržať to môžu, dokedy s nimi bude mať SaS trpezlivosť a ochotu držať vládu, aby aspoň kúrili a svietili. Inak budú musieť hľadať podporu v Smere a u extrémistov, čo im na popularite nepridá. Menšinová vláda bude znamenať už len agóniu, ktorá bude hrať do kariet Robertovi Ficovi. Nemyslím si, že by taká koalícia dovládla do riadnych volieb,“ povedal politológ Tomáš Koziak.