Tresty máme absurdné, systém je nastavený represívne: Tieto fakty vás šokujú!
13. 12. 2023, 6:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 16:38)

Nižšie tresty sú pre spoločnosť výhodnejšie, presvedčiť o tom ľudí býva zložitejšie.
Zdroj: EMIL VAŠKO
Zdroj: EMIL VAŠKO
Zdroj: EMIL VAŠKO
Galéria k článku
V diskusii o rýchlej novele trestného zákona dominuje budúcnosť Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorý má skončiť v polovici januára 2024. Podstatné sú však podľa odborníkov ďalšie veci, ktoré rieši novela, medzi inými aj výšky trestov.
Na zastaralý a prísny systém trestov na Slovensku už roky upozorňuje profesor Tomáš Strémy z Právnickej fakulty UK v Bratislave. Krajiny, akou je Slovensko, preferujú skôr represiu. Štát platí za pobyt väzňa vo väznici okolo 19-tisíc eur ročne. Predstavme si, že páchateľ odsúdený za korupciu 200-tisíc eur si vo väzení posedí 10 rokov. Preukázaná škoda sa štátu nevráti a navyše daňoví poplatníci zaplatia za jeho pobyt ďalších 200-tisíc, čiže pri takomto jednom väzňovi prídeme celkovo o 400-tisíc eur.
„Po výkone trestu už má takýto človek výrazne nižšiu motiváciu zaradiť sa do bežného života a o náhrade škody už nemôže byť ani reč,“ vysvetlil profesor Strémy, popularizátor tzv. „restoratívnej“ justície, v relácii TERAZ TAKTO pre denník Plus JEDEN DEŇ. Podľa Strémyho je pre spoločnosť výhodnejšie, ak sa od páchateľov v niektorých prípadoch dokáže vymôcť skôr finančná náhrada škody, ktorú spôsobil, a zároveň štát nestojí jeho väzba ďalšie finančné prostriedky. Slovensko by malo podľa neho využívať viac alternatívnych trestov.

„Napríklad pri škodovej udalosti v doprave sa poškodený skôr uspokojí s náhradou škody 20-tisíc eur za zničené auto a podmienkou pre vinníka nehody než žiadnym odškodnením a päťročným väzením pre páchateľa,“ ilustroval slovenské pomery Tomáš Strémy.
Na nevyhnutnú úpravu výšky trestov poukazuje aj koalícia. „Máme ich drakonické a ideme ich upraviť na úroveň okolitých krajín, rovnako chceme, aby sudcovia viac tresty individualizovali,“ povedal Tibor Gašpar, podpredseda ústavnoprávneho výboru NR SR v relácii nášho denníka Karty na stôl. Zhoda medzi koalíciou a opozíciou existuje zatiaľ len na potrebe zákonnej úpravy postavenia tzv. spolupracujúcich obvinených alias „kajúcnikov“. Dnes totiž nie je vôbec jasné, za akých podmienok fungujú pri odhaľovaní závažnej trestnej činnosti, a nie je jasné ani to, akú odmenu im za spoluprácu ponúka štát. „Súhlas je na precizovaní ich postavenia,“ reagoval Branislav Vančo z Progresívneho Slovenska (PS). To je však asi jediná vec, na ktorej sa aspoň verbálne dokáže zhodnúť PS so Smerom pri prebiehajúcej diskusii k novele trestného zákona.