TOĽKO zarábajú zamestnanci na Slovensku vo verejnom a súkromnom sektore. Kto je na tom LEPŠIE?

Verejné financie sú v mizernej kondícii a ministerstvo financií pripravilo niekoľko konsolidačných opatrení. Premiér avizoval prepúšťanie tretiny štátnych zamestnancov. Odborári napriek tomu predložili vláde návrh valorizácie platov od 1. septembra 2024 o 10 % a od 1. januára 2025 o ďalších 10 %.

Rezort ministra Ladislava Kamenického napriek nelichotivej finančnej situácii navrhol zástupcom zamestnancom vyplatenie garantovanej odmeny pre každého zamestnanca vo výške 500 eur v roku 2025 a vo výške 1000 eur v roku 2026. K dohode neprišlo.

Už teraz majú zamestnanci vo verejnom sektore (zamestnanci štátnych, ale aj samosprávy organizácií) oproti zamestnancom pracujúcim v súkromnom sektore v priemere vyššie mzdy. "Podľa odhadov ministerstva financií by mala byť priemerná mzda v tomto roku vo verejnom sektore vyššia o 279 eur (19 %) než v súkromnom sektore," uviedol v analýze INESS ekonóm Radovan Ďurana.

Požiadavka odborov na zvyšovanie platov predstavuje podľa odhadu 1,5 mld. eur, išlo by o 11 % medziročné zvýšenie mzdových výdavkov. "Nárast výdavkov na mzdy nie je v kontexte uplynulého zvyšovania platov, poklesu rastu inflácie, medzinárodného porovnania a predovšetkým rekordného deficitu verejných financií ospravedlniteľný," konštatuje Ďurana v analýze. Podľa neho je potrebné pristúpiť k znižovaniu počtu zamestnancov štátu a to predovšetkým pomocou znižovania množstva činností, ktoré tento sektor vykonáva.

V roku 2015 predstavovali platy verejných zamestnancov 8,9 % slovenského HDP a zhltli 19,5 % verejných výdavkov. Minulý rok to už bolo 11 % HDP a 23 % verejných výdavkov. Tento vývoj a postavenie Slovenska v porovnaní vyššie nie je podľa ekonómov prekvapením. "Počet zamestnancov verejnej správy v posledných 10 rokoch neustále rastie. Pribudlo 47 tisíc zamestnancov, to je nárast 10,5 % zamestnancov. To sa pochopiteľne prejavilo aj v raste celkových nákladov na mzdy zamestnancov štátu, ktoré sa v uvedenom období zdvojnásobili. Príčiny tohto vývoja sú stále tie isté. Neefektívna digitalizácia, skostnatenosť a neefektívny manažment verejného sektora a predovšetkým množstvo zbytočných úloh, ktoré zamestnanci verejného sektora musia vykonávať."