Tóth sledoval pre Kočnera známych novinárov: Takto hovoria o DESIVÝCH momentoch ich života!

Tóth tvrdí, že išlo o paparazzovanie. Už v minulosti takéto náznaky pritom vyvolali pobúrenie novinárov, ktorí o ich sledovaní boli ochotní hovoriť verejne. Podľa ich mnohých výpovedí pre média nešlo len o neškodné fotenie. Je známe, že Kočner zbieral o nich čo najviac informácií. Rodné čísla, mená rodinných príslušníkov, miesta kam chodia, EČV ich áut… Jednoducho nešlo len o paparazzovanie. Z Kočnerovej komunikácie je jasné, že sám Kočner sa svojou „zbierkou“ chválil. Vraj na ňu minul 200 000 eur.

„By si sa posral, ako ich mám prelustrovaných. Viem, kto koho j..., kto je buzik, ožran, tyran. Aj s foto a videodokumentáciou,“ napísal vtedy bývalému námestníkovi Generálnej prokuratúry Ladislavovi Tichému.

Jeden zo sledovaných bol aj Marek Vagovič, novinár z portálu Aktuality.sk. „Sledovanie prebiehalo zhruba od 14. novembra do 5. decembra 2017. Čiže asi tri mesiace pred vraždou Jana Kuciaka, ktorú si mal Kočner objednať na prelome rokov 2017/2018. Sledovanie prebiehalo nasledovne: ráno o pol siedmej zaparkoval Tóthov „paparazzi“ pred mojim domom. Keď som okolo pol deviatej vyšiel von, začal fotiť. Neprekážalo mu ani to, že súčasne fotí aj môjho mladšieho syna, ktorého som vtedy vodil do škôlky. Vzápätí naštartoval a sledoval ma cestou do práce. Celý deň čakal pred redakciou a čakal, čo sa bude diať. S kým sa rozprávam, stretávam a podobne. Viackrát ma odfotil, ako fajčím pred budovou – najčastejšie s kolegom. Zrejme chodil aj do bufetu, ktorý sídli na prízemí – dokonca zachytil jeden môj rozhovor, ale nedokázal ho bližšie rozkódovať. Sledoval ma, aj keď som sa presúval mestom – pešo alebo autom. Všetko si fotil a podrobne zaznamenával. Vrátane takých nepodstatných detailov ako je telefonovanie či esemeskovanie. Presne vedel, kedy som išiel do parlamentu, na nejakú tlačovku alebo na pracovnú schôdzku,“ napísal vtedy na svojej facebookovej stránke.

Podobne reagoval aj ďalší sledovaný - Adam Valček z Denníka Sme: „Informácie o mojom zdraví, mojej rodine, smrti môjho staršieho brata, o tom, ako ťažko som ju znášal, získal Marian Kočner z protiprávneho a neodôvodeného sledovania. Marian Kočner tieto informácie zverejnil vlani, aby ma zastrašil, nech nepíšem o kauze Technopol Servis. Kočnerovo komando najmenej jedenkrát sledovalo môjho otca; zrejme vo viere, že ich privedie na miesto, kde skutočne bývam. Spomínajú aj môjho mladšieho, vtedy 11-ročného brata. Sledovali kaviareň pri redakcii, kde sa pravidelne stretávam ja a moji kolegovia so svojimi zdrojmi. Monitorovali všetky východy z redakcie a obávali sa, že jazdím na aute a neodchytia ma. K údajom v policajných databázach o mne a mojich kolegoch Monika Tódová a Eugen Korda existujú desiatky logov. Kto a prečo k týmto údajom pristupoval, je predmetom ďalšieho vyšetrovania.“