Titul najväčšieho lúzra po voľbách získal Budaj! Studenú sprchu od voličov dostali aj ďalší

Voliči sa v nedávnych parlamentných voľbách na mnohých známych politikov jednoducho vykašľali. Kým v roku 2020 mnohých z kandidátov na poslancov NR SR voliči krúžkovali ostošesť, tento rok tých istých politikov svojím hlasom nepodporili. Jednoznačne najhoršie v tejto súvislosti dopadol bývalý minister životného prostredia Ján Budaj. Po voľbách pred vyše troma rokmi sa dostal do parlamentu na kandidátke OĽaNO s celkovým počtom vyše 123-tisíc preferenčných krúžkov. Teraz v septembri už ako kandidát strany Demokrati jeho meno na volebnom lístku zakrúžkovalo iba niečo viac ako 6 500 voličov. Prepad preferenčných hlasov v prípade Budaja je obrovský - stratil takmer všetkých voličov, ktorí ho v roku 2020 krúžkovali: jeho prepad je mínus 95 percent!

Porovnateľne studenú sprchu ako Budaj dostali od voličov aj ďalší známi politici. Vyše 90-percentný prepad preferenčných hlasov sa „zadaril" aj exsaskárovi Martinovi Klusovi, ktorý sa o voličské hlasy uchádzal z posledného miesta kandidátky Sme rodina. A rovnako masívne oproti voľbám vo februári 2020 sa prepadla aj europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorej meno bolo zahrnuté na kandidátke strany Demokrati. Aj Nicholsonová je bývalou političkou liberálov na čele s Richardom Sulíkom. Klus sa prepadol o 94 percent (29 979 hlasov v roku 2020/1, 667 hlasov v roku 2023) a Ďuriš Nicholsonová o 92 percent (64 689/5 158). Ani jeden zo spomínaných politikov sa do parlamentu tentoraz nedostal.

Niektorí mali o čosi viac šťastia, pretože kandidovali za strany, ktoré sa do parlamentu napokon dostali. Napríklad taký Jozef Pročko, ktorý sa aj tentoraz stal poslancom Národnej rady SR. Aj tak sa však nemá príliš čím chváliť, pretože jeho popularita sa za posledné tri roky poriadne scvrkla - a to o brutálnych 85 percent! Kým v roku 2020 získal vyše 74-tisíc preferenčných krúžkov, tentoraz iba niečo vyše 11-tisíc. „Gábor Grendel, Anna Záborská, Igor Matovič a Richard Vašečka klesli v priemere o 72 %," komentuje facebooková stránka KAPA 12 - Analytics poradie ďalších preferenčných lúzrov, ktorí podľa všetkého svojich voličov sklamali najviac.

Horšie ako spomínaní politici OĽaNO dopadli tí zo Sme rodina, pretože rovnako ako Budaj, Klus či Ďuriš Nicholsonová, sa do parlamentu ani len nedostali. Hnutie na čele s Borisom Kollárom totiž nezískalo vo voľbách ani tri percentá. Nedávny šéf parlamentu Kollár stratil až 73 percent preferenčných hlasov (171 377/46 220), jeho poslankyňa Petra Krištúfková zas prišla o 65 percent krúžkov (43 206/15 231). A vyše 50 percent krúžkov ubudlo aj exministrovi práce Milanovi Krajniakovi (57 744/26 732). Podobne dopadla aj šéfka Za ľudí, ktorá išla do volieb na kandidátke koalície na čele s OĽaNO. Prišla o rovných 55 percent krúžkov (81 395/36 292). Pokles popularity však Remišovú až tak mrzieť nemusí, keďže na rozdiel od kollárovcov jej počet preferenčných hlasov na parlamentnú budúcnosť stačil.

„Z ,najslabších´ 23 sa do parlamentu dostalo 10 poslancov, 7 (Matovič, Remišová, Grendel, Krajčí, Záborská, Pročko a Vašečka) z koalície okolo OĽaNO a 3 z kandidátky SaS (Sulík, Ledecký a Dostál z OKS)," dodáva stránka KAPA 12 - Analytics.

Čo si o 23 volených poslancoch s najväčším prepadom preferenčných hlasov v septembrových parlamentných voľbách myslí známy politológ? Čítajte na ďalšej strane!

Politológ Miroslav Řádek pre Plus JEDE DEŇ uviedol, že za hlavným dôvodom masívneho prepadu preferenčných hlasov viacerých bývalých vládnych politikov vo voľbách, netreba hľadať nič zložité: „Ten dôvod je podľa mňa v zásade dosť jednoduchý: mali sme v predchádzajúcich troch rokoch, nie že jednu z najnepopulárnejších, ale ja by som si dovolil povedať, že od roku 1993 suverénne najnepopulárnejšiu vládu a vládnu koalíciu." Odborník pripomenul, že vláda to vďaka pandémii covidu, stúpajúcej inflácii aj vojny na Ukrajine ľahké nemala. Zároveň však pochybuje o tom, že by bývalý kabinet na čele s OĽANO bol stabilnejší aj bez spomínaných kríz. „Myslím, že tá koalícia by bola aj bez toho dosť nepopulárna," domnieva sa Řádek.

Politológ za jednu z príčin obrovského prepadu hlasov vidí aj to, za aké strany daní politici kandidovali. Pri Budajovi pripomína, že kým v minulosti kandidoval za OĽANO, teraz bojoval o poslanecký mandát v radoch strany Demokrati. „Mal veľkú popularitu ako súčasť OĽANO a medzi tými demokratmi sa akože strácal a nevnímal som nejakú jeho veľkú kampaňovú aktivitu," konštatoval Řádek. Pri Klusovi dal do pozornosti to, že bývalý saskár preskočil z liberálnej strany do konzervatívneho hnutia: „Každý si môže dodnes prečítať komentáre jeho fanúšikov pod statusmi, ktorými vysvetľoval svoju kandidatúru za Sme rodina." Nakoľko si v konečnom dôsledku spôsobilo 23 volených poslancov obrovský prepad svojich preferenčných hlasov vo vlastnej réžii? „Je to z polovice. Polovica ich strmo padnutej popularity bola o tom, že za ktorú stranu a z ktorého miesta kandidovali a polovica bola o ich osobnosti. Ja som v tej vyšpičkovanej kampani napríklad o Budajovi dohromady nepočul nič. On sa ako keby vytratil, akoby mu došli baterky," zamýšľal sa Řádek. A na záver pripomenul, že kým viacerí bývalí vládni politici išli s preferenčnými hlasmi masívne dole, iní zase poriadne narástli. „Mňa osobne zaujalo ako vyrástli niektorí kandidáti na kandidátke Slovenskej národnej strany," dodal odborník.