TÍTO to dali "na Matoviča"! Pozrite, ktoré známe tváre kandidujú z magického 150. miesta!
6. 7. 2023, 10:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 15:07)

Zdroj: EMIL VAŠKO
Iba 13 z 25 kandidujúcich politických subjektov do predčasných parlamentných volieb 2023 zapísalo na kandidátnu listinu plný počet osôb, teda 150. Drvivá väčšina zo 150 sú však zvučné mená z politického alebo zo spoločenského života. Modrí, Most–Híd sa však k najnovšej politickej móde postavili svojsky a protestne do volieb postavili iba 149 kandidátov na poslancov.
Zdroj: @DuPe, FB Lukáša Pellegriniho
Zdroj: Simon Kern, FB Jakub Petraník
Zdroj: https://www.facebook.com/photo?fbid=707463858050880&set=pcb.707475601383039
Galéria k článku
Posledné miesto na kandidátnej listine bolo v minulosti neobľúbené, lebo ak strana získa v parlamente napríklad iba 15 mandátov, tak zväčša si do lavíc Národnej rady zasadlo prvých 15 mien z kandidátky. Ovplyvniť to však môžu preferenčné hlasy. Každý volič má totiž právo zakrúžkovať až 4 kandidátov strany, ktorú volí. Keď politik aj zo 150. miesta dostane dostatočný počet krúžkov, získa mandát.

Veľký obrat nastal v roku 2010, keď SaS zapísala na 150. miesto už vtedy známeho bojovníka proti Smeru Igora Matoviča (50), ktorého ľudia prekrúžkovali na 4. miesto. „Sulík s Matovičom začali v roku 2010 robiť z podávania kandidátok marketing. Ten, žiaľ, začali nasledovať aj ďalšie strany. Takéto počínanie vedie k dehonestácii politiky ako takej,“ povedal líder strany Modrí, Most-Híd Mikuláš Dzurinda (68) s tým, že jeho strana pôjde do volieb iba so 149 uchádzačmi o post v 150-člennom parlamente. Matovič je 150. na kandidátke OĽANO aj vo voľbách 2023.
Na Matovičov „marketing" naskočil vo voľbách 2023 dokonca aj Smer Roberta Fica (58). Na 150. miesto zaradili bývalého člena Komunistickej strany Slovenska Artura Bekmatova (33), v minulosti píšuceho pre Zem a vek, ktorý pre konšpiračné teórie stiahli zo svojich pultov Tesco, Billa a zasiahol proti nim aj Facebook. Zaujímavosťou je, že v minulosti Smer kritizoval: „Ak tu z ľavice niečo funguje, tak to nie je vďaka Smeru, ale napriek Smeru.“ Fico teraz s Bekmatovom našiel spoločnú reč: „Naše volebné programy sa vo väčšine zhodujú.“ Politológ Radoslav Štefančík si myslí, že za týmto krokom netreba hľadať to, že by chcel brať Smer hlasy Republike, lebo Fico to vraj robí dlhodobo: „Fico sa dlho podobá extrému. Bekmatov bude poslušný poslanec.
Omnoho prekvapujúcejší je však krok bývalého podpredsedu SaS a pedagóga Martina Klusa (43). Potom, ako odišiel od liberálov definitívne, kandidoval za člena Európskeho dvora audítorov. Nedostal však žiadny hlas. „Už nechcem byť nijako spojený so slovenskou politikou,“ povedal v marci 2023 vo výbore Európskeho parlamentu. Politik s jasnou prozápadnou orientáciou ide teraz na 150. mieste hnutia Sme rodina. „Kandidujem za stranu, ktorá urobila v tomto volebnom období obrovský progres vo svojich jasných proeurópskych postojoch,“ odôvodňoval Klus svoje rozhodnutie. „Neviem si predstaviť, že človek, ktorý prednáša študentom o liberálnej demokracii, sa dá nahovoriť na kandidátku, kde je, paradoxne aj človek, ktorý kandidoval za ĽSNS. Je to najväčší politický kotrmelec tohto desaťročia,“ zhodnotil Štefančík.

Zdroj: Anita Radi
Nemenej prekvapivé je aj spojenie bývalého predsedu KDH Alojza Hlinu (52) s SaS. „Keď umrie pravica, tak aj demokracia. Zostali by tu len socialisti, populisti a extrémisti,“ vysvetlil svoj krok Hlina. Predseda SaS Richard Sulík (55) na exšéfovi KDH obdivuje jeho ekonomické názory, trefnosť pomenovania populizmu a odvahu postaviť sa za slabších: „Máme spoločnú toleranciu k liberálom, ku konzervatívcom, a aj k inému názoru.“ Marketérka Simona Bubánová má ale na toto netradičné spojenie pozitívny názor: „Určite im to môže priniesť pozitívne body, veď už len konsenzuálny a menej hádavý prístup je v týchto časoch určite dobrým signálom pre voličov.“
Svojsky to zobral aj Peter Pellegrini (47) a na povestné 150. miesto svojej strany zapísal člena rodiny: „Je to môj bratranec Lukáš, futbalista zo žiarskeho regiónu a hasič v Banskej Štiavnici,“ konštatoval líder Hlasu. Nie rodinu, ale menovca svojho lídra dalo na posledné miesto kandidátky aj KDH. Hnutie Milana Majerského (52) totiž zapísalo na toto miesto známeho šéfa zdravotníckych záchranárov Františka Majerského (36). „Chcem pokračovať v reforme záchrannej zdravotnej služby a bojovať za lepšie podmienky pre všetkých zdravotníkov,“ vyhlásil ambiciózne František Majerský.

Zdroj: Facebook/ Hlas-SD
Čo sa týka ostatných politických strán, tak napríklad Demokrati majú na poslednom mieste kandidátky europoslankyňu Luciu Ďuriš Nicholsonovú (46) ktorej témami sú národnostné menšiny a sociálna politika, Republika má na konci kandidátky Milana Mazureka (29), právoplatne odsúdeného za hanobenie rasy, národa a presvedčenia, hnutie Aliancia – Szövetség má poslanca Györgyho Gyimesiho (42), ktorý bol dlhodobo Matovičovou oporou a a PS Jolanu Kusú (80). „Posledné miesto na kandidátke má stále marketingový efekt. Niektorí kandidáti sú preto radšej na 150. ako na 123. mieste,“ dodal na záver Štefančík.