Teším sa na krásne Slovenky!

Boli ste už predtým niekedy na Slovensku?
– Nie, nebol, ale veľmi sa teším! Turné Oxygen bolo navrhnuté pre menšie sály s intímnou atmosférou. Pre mňa je dôležité koncertovať na Slovensku, pretože keď som po prvý raz vydal album Oxygen, mal som od vás asi najväčší ohlas mimo mojej rodnej krajiny – Francúzska. Zo Slovenska sa ozvalo množstvo ľudí, pretože tento druh hudby bol pravdepodobne symbolom slobody.

Pripravujete pre slovenské publikum niečo špeciálne?
– Budem vystupovať s hudobnými nástrojmi, ktoré som použil pri nahrávaní pôvodného albumu Oxygen v roku 1977. Na pódiu budú ďalší štyria hudobníci a použijeme dohromady 65 nástrojov. Medzi nimi aj syntetizátory, ktoré možno prirovnať k slávnym stradivárkam. Sú prelomové a už sa nevyrábajú. Na fanúšikov čaká špeciálna scénografia, ktorú som navrhol.

Počula som, že máte doma typický slovenský nástroj, fujaru. Už ste ho pri nahrávkach použili?
– Tentoraz som ho nepoužil, ale mám ju v štúdiu. Je to veľmi zaujímavý nástroj.

Prečo ste nahrali album Oxygen po 30 rokoch od prvého vydania?
– Keď som prvýkrát nahrával tento album, využíval som iba minimálne vybavenie. No vždy som si hovoril, že by som ho chcel raz nahrať v lepšej kvalite. S vývojom high definition nastal správny čas túto myšlienku uskutočniť. Zobral som originálne nástroje a využil oveľa lepšie nahrávacie vybavenie.

Ktorý hudobný nástroj máte najradšej?
– Tých je veľa, milujem nástroj nazývaný ferimin. Patrí medzi prvé elektronické nástroje vôbec. A ďalším je môj úplne prvý syntetizátor, ktorý som si zaobstaral, keď som bol ešte na strednej škole. Nazýva sa Putney a bol vyrobený v 60. rokoch.

Počúvate aj súčasnú populárnu hudbu?
– Jasné, ja počúvam množstvo rôznej hudby. Od elektronickej hudby, francúzskych umelcov, ako napríklad skupiny AIR, ale tiež Chemical Brothers. Počúvam všetko od rocku, džezu, soulu, Metallicu, Milesa Davisa, Wagnera – vážnu hudbu. Závisí to od mojej nálady.

Poznáte aj slovenských hudobníkov?
– Nie mnohých, bol som v posledných rokoch dosť zaneprázdnený, no rád by som niektorých spoznal, takže dúfam, že dostanem možnosť spoznať viacerých mladých slovenských umelcov počas svojej návštevy.

Vystupovali ste po celom svete. Existuje miesto, ktoré ešte túžite navštíviť?
– Slovensko je jedným z nich, je to krásna krajina. Jedna z mojich prvých priateliek pochádzala zo Slovenska a vždy som si hovoril, že tu musím urobiť koncert. Ale plánujem urobiť aj ďalšie veľké outdoorové koncerty.

Čo ste cítili pred 3,5 miliónovým publikom v Moskve?
– Cítil som sa veľmi maličký. Bol som súčasťou niečoho, čo bolo dôležitejšie ako človek sám. Cítil som sa veľmi privilegovaný a vážený.

Ste pred koncertom aj po toľkých rokoch nervózny?
– Áno, veľmi. Špeciálne pred týmto turné. Na pódiu nie je žiaden počítač, všetko je live a môže sa stať čokoľvek. Každý koncert je jedinečný. No ak publikum reaguje, tak to stojí za to. Ale je to boj, som vždy skutočne nervózny.

Čo fanúšičky?
– No mám aj ženské publikum a je to vzrušujúce. Počas rokov som dostal od žien veľa ohlasov. Teším sa na Slovenky, pretože sú populárne pre svoj zovňajšok a krásu na celom svete. Takže to bude určite vzrušujúce.

Kto je vašou múzou?
– Moja súčasná manželka Anne. Je to herečka, hrala Nikitu v rovnomennom filme od Luca Bessona. Je to žena, s ktorou žijem, takže pôsobí na moju inšpiráciu, a tým aj hudbu.