TERAZ TAKTO: Treba po kauze Huliak uvažovať nad vrátením voľby prezidenta do parlamentu?

Spory okolo odmietnutia nominácie Rudolfa Huliaka na ministra životného prostredia otvorili vášnivú diskusiu o tom, čo prezidentka môže a čo nemôže urobiť v súvislosti s vymenovaním vlády.

“Politická zrelosť a rozvaha a zodpovednosť za štát sa nemôže nadobúdať vo funkcii prezidenta. Má sa nadobudnúť predtým. A aj budúce výbery kandidátov na prezidenta by už mali byť spojené s tým, že majú za sebou vývoj, ktorý súvisí s chápaním politického systému, súvisí s chápaním problémov v Európe a vo svete a je to človek, ktorý dokáže citlivo zlaďovať aj záujmy relevantných politických síl. Pán prezident Tomáš Garrigue Masaryk to tak robil, mal takzvanú veľkú päťku okolo seba a tá sa stretávala a hovorila o tom, ako by pomery v bývalom Československu mali vyzerať. A toto by sa očakávalo od nás,” konštatuje jeden z otcov Ústavy Slovenskej republiky, právnik vlády Ľubomír Fogaš.

Pri koncipovaní ústavy vznikajúcej Slovenskej republiky pred 31 rokmi sa diskutovalo aj o teoretickej možnosti, že by sme mali prezidentský systém. Tvorcovia ústavy tento model zavrhli s tým, že by nebolo dobré, keby sa moc koncentrovala v rukách prezidenta či prezidentky.

“Odmietli sme prezidentský systém aj kancelársky systém, hľadali sme kompromis, medzi fungovaním parlamentnej demokracie. Nielen tvorcovia Ústavy SR, ale aj Ústavný súd do nej napokon zasiahol. Postupne rozširoval kompetencie prezidenta aj nad rámec zámeru tvorcov ústavy. Priamou voľbou prezidenta a zásahmi ÚS SR sa vytvorili predpoklady pre vznik poloprezidentského systému,” dodáva Ľubomír Fogaš.

V relácii TERAZ TAKTO s Ankou Žitnou analyzoval, či prezidentka Zuzana Čaputová pri odmietnutí nominácie Rudolfa Huliaka neprekročila svoje kompetencie.