TERAZ TAKTO: Prečo zažívame studené leto, ak sa planéta otepľuje?

Napriek titulkom o globálnom otepľovaní sme zažili mimoriadne studenú jar aj časť leta. Počasie má silné výkyvy, vidíme ničivé povodne, ktoré sa striedajú s extrémnym suchom. Čo je príčinou týchto extrémov? Ako to s globálnym otepľovaním je? Je sódovkový plyn, teda CO2, hlavným zloduchom v príbehu? Alebo je to niečo iné?

“Už na základnej škole sme sa učili o fotosyntéze. CO 2 sa pri nej jštiepi na organický uhlík, ktorý ostáva ako základný stavebný kameň živých organizmov v rastline, a kyslík, ktorý sa uvoľní do atmosféry, zase potrebujeme my. Nechápem, ako sme na tieto súvislosti mohli zabudnúť,” konštatuje hydroekológ Michal Kravčík, ktorý ide proti prúdu oficiálnych klíma alarmistov. Tí za pôvodcu otepľovania krajimy označujú produkciu oxidu uhličitého. Hydroekológ tvrdí, že problém s otepľovaním spôsobuje extrémne vysušovanie krajiny.

“Ak vyprázdňujeme malé vodné cykly pečatením zemského povrchu, poškodením ekosystémov a kanalizovaním, každý rok sa zo Slovenska stratí 250 miliónov kubíkov vody. A tá sa už nevráti, lebo z mora sa jej viac nevyparí. Ona sa tam hromadí a tu chýba. Vytvárame nerovnovážny stav a krajina na kontinentoch sa vysušuje a mení na púšť,” hovorí expert na vodu v krajine.

Dôsledkom tohto javu sú extrémy, požiare a suchá v horúcich oblastiach, kde sa produkuje ohromné množstvo tepla. “A to teplo sa šíri z teplejšej oblasti do chladnejších zón. Slovensko je istým spôsobom alpská krajina, máme tu hory a lesy. Tí, ktorí si dole na juhu vytvárajú peklo, potom robia peklo zo života nám v chladnejších oblastiach v podobe povodní,” vysvetľuje Michal Kravčík.

Spomína jednu z najväčších katastrof, povodeň na potoku Svinka, ktorá v Jarovniciach v podobe päťmetrovej prívalovej vlny zabila pred 25 rokmi desiatky rómskych detí.

Problém by dokázali riešiť opatrenia, ktoré zadržia vodu v krajine. Ale na to treba osvietených politikov a dobré zákony. Jedným z prvých politických priekopníkov na tomto poli je, paradoxne, multiotecko Boris Kollár. Ten napísal diplomovú prácu o dopade klimatickej zmeny na lyžiarske svahy. “Keď som ju čítal, aj som sa s ňou vedel stotožniť. Tam to bolo jasne napísané, čo aj my hovoríme. Na Kysuciach boli zadefinované riziká, že bude dochádzať ku katastrofám a ohrozuje to lyžiarsky biznis. My sme ho aj kontaktovali, že pán predseda, poďte to zrealizovať,” hovorí hydroekológ.

O tom, ako Boris Kollár zareagoval na výzvu ekológov, o nositeľovi Nobelovej ceny, ktorého potrestali za klimatické “kacírstvo”, ale aj o tom, čo môže každý z nás urobiť, aby pomohol minimalizovať škody spôsobené extrémnymi prejavmi počasia hovoril v relácii TERAZ TAKTO s Ankou Žitnou hydroekológ Michal Kravčík.