Talapka: Kvôli tomuto musí búrať

Cyril Talapka začal svoju pevnosť pri železničnej trati budovať v roku 2001. Za deväť rokov vyrástol palác s niekoľkými vežičkami, mostíkom, kamenným plotom či originálnymi železnými bránami. Najskôr začal na tomto mieste ťažiť štrk, neskôr skúpil aj ďalšie pozemky, na ktorých podniká ako farmár. Do jazierok, ktoré vznikli pri ťažbe štrku, sa chodili kúpať miestne deti z Rece a Nového sveta. Talapka im to dovolil. Až pred troma rokmi obohnal svoju pevnosť vysokými kamennými hradbami.

Už na začiatku však spravil chybu, že kaštieľ postavil práve na malej časti pozemku, ktorú si prenajal od Železníc SR. Ak by ho postavil o kúsok ďalej, pravdepodobne by dopadol ako iné čierne stavby na Slovensku. Zaplatil by pokutu a dodatočne by pevnosť legalizoval. Doteraz totiž žiadnu veľkú čiernu stavbu na Slovensku nezbúrali. Teraz však Železnice Slovenskej republiky žiadajú pozemok naspäť a v pôvodnom stave. To znamená jediné – zbúrať polovicu Talapkovho paláca.

„Na pozemku, ktorý je majetkom štátu a v správe Železníc SR, si nájomca vybudoval bez povolenia čiernu stavbu. K 31. decembru 2010 sme sa rozhodli vypovedať platnú nájomnú zmluvu s nájomcom. Nájomca bol oboznámený s výzvou na vypratanie pozemku – teda na jeho vrátenie v pôvodnom stave k uvedenému termínu. Železnice SR sa pokúsili výzvu nájomcovi poslať kuriérom aj doporučene, zásielky však neprevzal,“ uviedla hovorkyňa Železníc SR Martina Pavlíková. Železnice počkajú do konca roka a ak nájomca pozemok neodovzdá v pôvodnom stave do 30. januára 2011 podajú na súd návrh vo veci vrátenia pozemku v pôvodnom stave. O celej veci tak budú rozhodovať súdy.

Podľa Pavlíkovej sa Talapka chcel so železničiarmi dohodnúť. „Nájomca požiadal o predĺženie nájomnej zmluvy a odkúpenie pozemku, ale sme mu vysvetlili, že pozemok je súčasťou železničnej dopravnej cesty, takže jeho predaj momentálne nie je možný. Aby sa tak stalo, museli by byť splnené nasledovné kroky: vyhlásenie majetku za prebytočný majetok štátu s jeho vyňatím zo železničnej dopravnej cesty a až potom by nasledoval proces predaja v zmysle pravidiel predaja prebytočného majetku štátu,“ uzavrela Pavlíková.