Takto by mal vyzerať LEX ATENTÁT v praxi: POKUTY, zákazy a protesty na KONKRÉTNYCH miestach
6. 6. 2024, 10:00 (aktualizované: 6. 6. 2024, 11:34)

Zdroj: FB /Robert Kaliňák
Minimálne do inaugurácie zvoleného prezidenta Petra Pellegriniho bude v uliciach nasadených viac policajtov. Dovtedy sa však určite nepodarí vyriešiť problém oficiálneho bývania hlavy štátu. Viac bezpečnostných opatrení z balíčka, ktorému sa hovorí Lex atentát, bude na budúci týždeň v pondelok rozoberať aj koaličná rada.
Zdroj: Jaroslav Novák
Zdroj: Jaroslav Novák
Zdroj: Jaroslav Novák
Galéria k článku
O prísnejších bezpečnostných opatreniach sa hovorí od 15. mája, keď na premiéra Roberta Fica v Handlovej zaútočil atentátnik. Krátko po udalosti sa zdvihla vlna nenávistných útokov na sociálnych sieťach. Prakticky o štyri dni od atentátu bol v superrýchlom konaní odsúdený prvý človek obvinený zo schvaľovania útoku na predsedu vlády.
Vicepremiér Robert Kaliňák (Smer) po rokovaní bezpečnostnej rady vyhlásil, že opatrenia budú prichádzať vo viacerých vlnách. Prvá časť by mala prísť na stôl kabinetu budúcu stredu. „Ide o bezpečnostné opatrenia, ktoré sa týkajú nielen ústavných činiteľov, ale aj tých, ktorí môžu byť prenasledovaní pre výkon svojho povolania,“ spresnil Kaliňák.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) chce otvoriť otázku bývania najvyšších ústavných činiteľov. Oficiálne nemajú kde bývať hlava štátu, predseda vlády a isté to nie je ani v prípade predsedu parlamentu. Prezidentská kancelária už roky vlastní vilu pod Slavínom, ktorá je však neobývateľná. Správa Najvyššieho kontrolného úradu pred troma týždňami dokonca naznačila, že by bolo vhodnejšie vilu, ktorá má problémy s príjazdovou cestou, ale aj chýbajúcim zadným vchodom, predať.
Dosluhujúca prezidentka Zuzana Čapuová býva vo vlastnom rodinnom dome v Pezinku, jej predchodca Andrej Kiska dochádzal z Ivanky pri Dunaji a neskôr sa presťahoval do tzv. diplomatickej bytovky. Podľa Šutaja Eštoka však štát už vlastní nehnuteľnosti, ktoré by mohli byť využité. „Nebude to však hneď po inaugurácii,“ dodal.
Aj na koaličnej rade chce Kaliňák otvoriť otázku pravidiel prideľovania ochraniek pre politikov alebo štátnych funkcionárov. Aj s predstaviteľmi miest a obcí chce vláda hovoriť o možnosti zákazu demonštrácií v určitých častiach miest. „Predovšetkým v rezidenčných zónach, aby nedochádzalo k útokom na zdravie alebo majetok ľudí, ktorí majú iný názor,“ doplnil.
Na Slovensku sa už stalo akousi tradíciou protestovať priamo pod oknami politikov. Pred rokmi takto dav žiadal odstúpenie Pavla Pašku z postu predsedu parlamentu. Pod okná bytu v komplexe Bonaparte, v ktorom býval Robert Fico ako premiér, zasa opozícia svojho času doniesla dokonca truhlu. To isté zažil ako premiér aj Igor Matovič, ktorému na plot vyložili aj pohrebný veniec. Nemala by už nastať ani situácia, keď politici z PS, KDH a SaS organizovali protest pred domom finančníka Jaroslava Haščáka a na istý čas zablokovali celú ulicu a jej obyvateľov.
Podľa Kaliňáka chce koalícia s opozíciou debatovať o definícii hrubého útoku. Pričom by verbálne prejavy mali nasledovať najmä finančné tresty. Vicepremiér Tomáš Taraba (nom. SNS) zasa stojí za vyhlásením, že by sa nemala meniť trestnoprávna výroková imunita poslancov. „Ak by malo prísť k jej obmedzeniu, tak to ju radšej zrušme,“ vyhlásil.