Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Ťahajú voličov za nos? Dostali desaťtisíce krúžkov, nie všetci však do parlamentu nastúpia

Majerský a Jurinová.

Zdroj: TASR

Reklama

Do parlamentu sa politici a političky po voľbách nedostali iba vďaka vysokým miestam na kandidátnych listinách, ale viacerým z nich pomohli preferenčné krúžky. Zatiaľ čo niektorí dôveru od občanov využijú na zisk svojho mandátu, iní už vopred avizovali, že do zákonodarného orgánu nenastúpia.

V septembrových parlamentných voľbách kandidovala do Národnej rady Slovenskej republiky väčšina súčasných predstaviteľov samosprávnych krajov. Až šiesti šéfovia žúp z ôsmich. Medzi nimi sú Juraj Droba (SaS) z Bratislavského, Jozef Viskupič (OĽaNO) z Trnavského, Jaroslav Baška (Smer-SSD) z Trenčianskeho, Branislav Becík (Hlas-SD) z Nitrianskeho, Erika Jurinová (OĽNAO) zo Žilinského a Milan Majerský (KDH) z Prešovského kraja.

Keďže najvyššie postavení činitelia samosprávnych celkov sú všeobecne známe osoby, vo voľbách sa im podarilo získať aj dostatok dôvery a preferenčných krúžkov od občanov. Vďaka nim majú nárok na prevzatie mandátu poslancov parlamentu. Niektorí z nich však už avizovali, že zmyslom ich kandidatúry bola predovšetkým snaha pomôcť ich domovskej strane.

O svojom rozhodnutí už skoršie hovoril Juraj Droba: „Vážim si, že vyše 13-tisíc z vás ma podporilo, aj keď vedelo, že mojou prioritou je župa.” Svoje rozhodnutie potvrdil aj po volebnej noci: „Ja som na 100-percent zaviazaný Bratislavskému samosprávnemu kraju, získal som viac ako 140-tisíc hlasov, takže asi zostanem županom.“

Do parlamentu nenastúpi ani Erika Jurinová. „Zostanem určite pôsobiť v Žilinskom kraji, keďže nebola splnená ani jedna z podmienok, ktoré som si dala pri rozhodnutí o vstupe na kandidátku – vyšší počet preferenčných krúžkov a byť súčasťou koalície,“ vysvetlila. Jurinovej stranícky kolega Jozef Viskupič sa o tom, či si bude uplatňovať mandát poslanca súbežne s výkonom funkcie v krajskej samospráve, vyjadrí až po prevzatí osvedčenia o zvolení. V súčasnosti zastáva funkciu predsedu Trnavského kraja druhé volebné obdobie. Po prvom zvolení do čela krajskej samosprávy sa vzdal poslaneckého mandátu v parlamente.

Oslovili sme aj Branislava Becíka. „Fungoval som takto ako starosta v Dvoroch nad Žitavou, fungujem takto aj odkedy som predsedom Nitrianskeho kraja, a keďže sa mi to osvedčilo, budem v tom naďalej a ešte lepšie pokračovať ako poslanec NR SR,“ zhodnotil Becík, ktorý je optimistom, že zvládne naplno vykonávať aj viac ako jednu funkciu. V ich skĺbení navyše vidí skvelú príležitosť na pozitívne zmeny.

Stálicou slovenskej politiky je Jaroslav Baška, ktorý dlhé roky pôsobí aj ako poslanec parlamentu, aj ako predseda župy. Vo voľbách v roku 2020 získal 21 372 krúžkov, teraz sa mu ich podarilo navýšiť na 28 836. Strana Smer-SSD uviedla, že mandát si prevezmú všetci, a teda aj Baška.

V zozname kandidujúcich županov je aj Milan Majerský. Požiadali sme o vyjadrenie KDH, ktorému šéfuje: „Včas budeme o všetkom informovať. Prosíme o trpezlivosť.“ Neskôr povedal, že zostáva predsedom župy. Potvrdil to potom, ako sa včera stretol s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. „Dá sa to,“ reagoval Majerský na otázku o zastávaní oboch postov. Poukázal na to, že aj iní predsedovia krajov boli zvolení za poslancov parlamentu, pričom si mandát uplatnia a ostanú aj šéfmi krajov.

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    TERAZ TAKTO: Budú rómske hlasy vysokou cenou za prežitie Igora Matoviča v politike?

    Najvyšší počet preferenčných krúžkov získal práve Majerský, a to takmer stotisíc. So 69 638 hlasmi bola úspešná aj Jurinová, jej stranícky kolega Viskupič získal „iba” 15 905. Becíka krúžkovalo 20 260 občanov a najmenej dostal Droba, a to 13 482. Pripomíname, že ak sú župani zároveň poslancami parlamentu, nechať si môžu len jeden plat, ten druhý majú vo výške minimálnej mzdy.

    Prečítajte si aj:

    Vyberáme pre vás niečo PLUS