Syn Gustáva Husáka prezradil: Otec kňaza pred smrťou odmietol
29. 5. 2015, 10:00

Zdroj: Gabriel Kuchta/SME, archív
Architekt Vladimír Husák je synom prvého a jediného slovenského prezidenta na Pražskom hrade. Denník SME priniesol rozhovor, v ktorom Vladimír Husák ponúka svoj pohľad na kontroverznú osobu svojho otca.
Aký bol váš otec?
„Bol konštruktívny a sústavne študoval. Povestná bola jeho knižnica, tá je pre mňa doteraz úžasným zdrojom toho, čo viem a aj vďaka nej si uvedomujem, čo všetko ešte neviem. Jeho najbližším priateľom bol Laco Novomeský a aj cez neho získaval otec prehľad o krásnej literatúre. V knižnici mal celú slovenskú a svetovú klasiku a tiež knihy o umení a dejinách.“
Čítal aj beletriu?
„Áno, ale klasiku mal už dávno prelúskanú. Veľmi rád čítal eseje. V posledných rokoch hovoril, ako ho mrzí, že sa nedostáva k beletrii. Keďže mal cez deň mozog zamestnaný inými témami, pred spaním sa potreboval skôr upokojiť. Mal preto veľký prehľad v detektívkach, napríklad v severských.“
Čo ešte rád robil?
„Kedysi veľmi rád fotografoval a vyvolával fotografie. Staral sa o záhradu, veď bol z roľníckeho prostredia. Veľmi rád šoféroval. To bola jeho vášeň.“
Ako sa správal k vám deťom?
„Pamätám si ho skôr až z obdobia, keď sa vrátil z väzenia. Predtým sme nemali veľmi možnosť byť spolu a boli sme tiež veľmi malí. Mal som šesť rokov, keď ho zatkli, ale pamätám sa, ako mi neskôr, počas strednej školy, pomáhal s latinčinou a dával nám diktáty. Keď mamka zomrela, tak vymyslel úplne pamätné prázdniny v Juhoslávii a Bulharsku, bolo to v roku 1966. Podnikli sme obrovskú poznávaciu cestu spojenú s kúpaním.“
Čo bolo, keď sa vrátil z väzenia?
„Bol veľmi prekvapený spoločnosťou, pripadala mu konzumná. Ideály alebo myšlienky v nej akoby nerezonovali. To sú teraz moje slová, neviem, či to presne takto vnímal. Stretával sa s bývalými známymi, nie každý však ostal jeho priateľom.“
Ako sa vám zmenil život, keď sa stal otec v roku 1975 prezidentom?
„Nemal som pocit nejakej výnimočnosti. Otec nás stále upozorňoval, nedajte sa zlákať na lacné chodníčky, môže vás niekto zneužiť, dajte si pozor na protekcie a robte si svoju prácu tak, aby ste s ňou boli spokojní, aby ste ju vedeli obhájiť. Dajte si pozor na účty, všetko si odkladajte, majte prehľad o týchto veciach.“
Kolujú dohady o tom, či arcibiskup Sokol dal vášmu otcovi pred smrťou posledné pomazanie. Ako to bolo?
„Prišiel za ním neohlásene do nemocnice napriek nášmu nesúhlasu. Ešte keď bol otec doma, raz som za ním ráno prišiel, dali sme si kávu a povedal mi: ‚Teraz ma počúvaj. Neprajem si žiadneho kňaza. Ak o tom ešte budem môcť rozhodnúť, tak kňaza odmietnem, ale ak by som už nemohol, chcem, aby si vedel, že si to neprajem.‘ Tato zomrel 18. novembra 1991 a my s bratom sme dali v tých dňoch do Pravdy vyjadrenie, že kňaza nechcel. V nemocnici ho sanitárky a mníšky stále sledovali. Ešte predtým bol otec na operácii, mal karcinóm žalúdka. Ten mu vyoperovali. Aj vtedy za ním prišiel Sokol. Nasledovali rôzne telefonáty, ponúkali mu hlboko intelektuálny duchovný rozhovor na vysokej úrovni. Otec pekne poďakoval a odmietol.“
Sokol za ním prišiel z vlastnej iniciatívy?
„Absolútne z vlastnej iniciatívy.“
Šíri sa však legenda o poslednom pomazaní.
„Asi sa cirkvi hodí, ale otec si to, opakujem, neželal.“
Otec nebol veriaci?
„Pochádzal z katolíckeho prostredia, celá Dúbravka bola katolícka. Na dedine sa všetci schádzajú v kostole, muži aj ženy. Je to tradícia.“
Podľa vás teda pomazanie nedostal?
„Určite sa so Sokolom otec nemohol rozprávať. Otec ležal na JIS vo veľmi ťažkom stave, takmer nevnímal okolie. Okrem toho otec potreboval veľmi silné okuliare, ktoré pri ležaní v prítmí, prirodzene, nemohol mať na očiach. Sokol prišiel okolo desiatej hodiny v noci. Službukonajúci lekár nám to následne opísal – vraj prišla veľká autorita a nemohli takú návštevu odmietnuť. Otec nechcel kňaza, no nehanbil sa za to, že vyšiel z katolíckeho prostredia. “