Svet upozorňuje na autizmus, 2. apríla sa celý rozžiari na modro. Pripojí sa aj Slovensko

Slovensko sa v stredu 2. apríla zapojí do celosvetovej kampane Rozsvieť modrú, ktorá pochádza z iniciatívy jednej z najvýznamnejších svetových organizácií v tejto oblasti, Autism Speaks.

Práve tento dátum Organizácia Spojených Národov vyhlásila v roku 2007 za Svetový deň povedomia o autizme. O chystanej akcii na Slovensku informoval jeden z jej organizátorov Martin Kukoľ.

Jej cieľom je okrem iného zvýšiť povedomie verejnosti o tom, akí vlastne autisti sú a čo táto diagnóza pre nich a ich rodiny znamená.

Druhého apríla sa podľa Kukoľa niekoľko desiatok významných budov, monumentov, mostov a iných stavieb po celom svete rozsvieti na modro. Nechýbajú medzi nimi ani budova Opery v Sydney, Empire State Building, CN Tower v Toronte či socha Ježiša nad Rio de Janeiro.

Modrá farba má symbolizovať dôveru, tradície, oddanosť a tiež komunikáciu, s ktorou majú autisti často veľký problém. Ich nedostatky v sociálnej interakcii a predstavivosti ich často posúvajú na okraj záujmu spoločnosti.

Na Slovensku projekt Rozsvieť modrú odštartoval už v polovici marca kampaňou s heslom Vráťme modrú do hry, počas ktorej dostali najdôležitejšie bratislavské sochy modré šály.

"Druhého apríla sa aj na Slovensku na modro rozžiaria významné stavby. Organizátori pripravujú aj živú reťaz ľudí s modrými kahancami na Moste SNP či modrý ohňostroj priamo nad Bratislavským hradom," uviedol Kukoľ.

"Autistické deti majú problém nadväzovať vzťahy, socializovať sa a komunikovať o témach, ktoré sú pre iných zaujímavé, no pre nich nepochopené," vysvetľuje Monika, matka osemročného chlapčeka s Aspergerovým syndrómom, ktorý je jednou z foriem autizmu.

"Niektoré pre nás štandardné veci, ako tykanie, vykanie, či spoločenské konverzácie sú pre nás rutinou a ovládame ich automaticky. On nedokáže pochopiť spoločensko-sociálny aspekt. Nechápe, prečo by si nemohol každý hovoriť kedy chce a čo chce," dodala.

Mama autistického dieťaťa opisuje, aký je jeho život. „Svet je väčšinou čierno-biely, takže je buď niečo zlé alebo dobré. Ako štandardné dieťa sa nehrá s hračkami, neznáša básničky či rozprávky, besiedky, karnevaly. Radšej sa hrá sám so sebou alebo pozerá dokumentárne filmy z prvej alebo druhej svetovej vojny, prípadne vedie konverzácie na úrovni dospelého človeka, a preto aj jeho najlepší kamaráti sú väčšinou dospelé osoby,“ dodala.