Sudca Šamko o novele: Vysoké tresty nezabrali, tak skúsme niečo iné

Debata o trestných sadzbách, výškach škody či rušení špeciálnej prokuratúry sa dostala do prvého čítania. To by sa malo skončiť zajtra a parlament by sa mal hneď pustiť do druhého čítania. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer), ale aj predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas) hovoria, že sú náchylní na zmeny v novele.

Trestný sudca Peter Šamko a člen Súdnej rady SR vníma najmä zmenu filozofie trestného práva. V diskusii Na telo plus televízie Markíza vyhlásil, že hranicu škody, ktorá rozhoduje, či ide o priestupok alebo trestný čin, by zvýšil aj na tisíc eur.

Dnes je táto hranica na sume 266 eur. Po novom by mala byť ísť na 700 eur. „Tá suma sa od roku 2006 nepohla. Zvyšovať ju chceli aj iní ministri spravodlivosti, táto vláda ju určila na sedemsto eur,“ objasnil Šamko.

Za malú sa bude podľa novely škoda považovať až do sumy 35-tisíc eur. Michal Šipoš z hnutia Igora Matoviča tvrdí, že „je to signál malým zlodejom“. „Ale stále je to trestný čin, za ktorý môže ísť páchateľ do väzenia. V Nemecku majú sadzbu tri mesiace až desať rokov a nechajú to na sudcu,“ pokračoval s tým, že práve v Nemecku sa na výšku škody neprihliada. „Ak by som vám rozbil hlavu, je to to ublíženie na zdraví. Trest šesť mesiacov až dva roky, premlčacia doba tri roky. To vám neprekáža? Ale pri škode 35-tisíc eur áno?“ spýtal sa.

Sudca vyvracia aj ďalší naratív, ktorý sa opozícia snaží pretlačiť: ak zlodej ukradne auto, novela určuje sadzbu nula až dva roky. Ak bol netrestaný, určite dostane podmienku. „Ale to platí aj teraz, len by mal podmienku vyššiu. Ak nahradí škodu, nebol trestaný a sú tam ďalšie poľahčujúce okolnosti, dostane podmienku aj dnes,“ vysvetlil. To neplatí pri recidíve, teda opakovanom spáchaní trestného činu.

Šamko hovorí, že v roku 2006, keď sa rekodifikovali trestné normy, skokovito narástli práve sadzby za trestné činy. Podľa neho sa tlačilo na vysoké tresty, aby páchatelia dávali prednosť dohodám a ľahšie sa priznávali. „Dohodou malo končiť až 85 percent vecí,“ zdôraznil a dodal: „Trestné právo nie je o tom, aby sme vyprázdnili pojednávačky a spackali nejakú dohodu.“

„Tresty sú dnes na úrovni päťdesiatych rokov minulého storočia, keď za rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve bola sadzba desať až dvadsať rokov,“ dodal s dôvetkom, že drakonické tresty nevyriešia kriminalitu.

Za spravodlivé považuje aj možnosť, že ten, kto ukradne stotisíc eur, nepôjde do väzenia. „Ak sú tam poľahčujúce okolnosti, je to spravodlivé. Z pojednávačky vám poviem, že poškodený chce tých stotisíc naspäť. Takže ak mu ich páchateľ vráti a sú tam poľahčujúce okolnosti, nech nejde do väzenia. A ak by mal ísť do väzenia, prečo na osem až desať rokov?“ spýtal sa Šamko.

Keďže sa metóda vysokých trestov neosvedčila, je za to, aby sa skúsilo niečo iné. „Na štýl Nemecka, Rakúska alebo Českej republiky. Tam môže byť škoda aj 25 miliónov, ale horná hranica nepresiahne desať rokov,“ upozorňuje.

Rovnako vysvetľuje, že ani podmienečný trest nie je celkom ľahký. „Podmienka znamená, že páchateľ nie je bez trestu. V skúšobnej dobe sa musí správať nejakým spôsobom. Musí si dávať pozor aj na priestupky, inak pôjde do väzenia. Je to mýtus, že podmienka je nič,“ povedal. Podľa sudcu je lepšie dať prvotrestanému podmienku s tým, že musí nahradiť škodu. „Ak ju neuhradí, pôjde do väzenia,“ zdôraznil.

Prezidentka Zuzana Čaputová vystúpila v parlamente s mimoriadnym prejavom, v ktorom varovala pred zmenou trestnej politiky. Prekáža jej, že ak páchateľ spôsobí pri krádeži v dome škodu 350-tisíc eur, nemusí ísť do väzenia. „Pani prezidentka sa mýli. Sudca má mať široké spektrum sadzby, môže dať trest odňatia slobody, ale aj podmienku. V Čechách sa do sadzby päť až desať rokov dostane páchateľ až pri škode od približne 400-tisíc eur. Takže s podmienkou by prvotrestaný páchateľ vyviazol aj v Nemecku, Rakúsku alebo Čechách,“ vysvetlil sudca.

Naopak, poukázal na iný paradox – ak niekto vnikne do bytu a namontuje kameru v spálni, hrozí mu sadzba nula až dva roky. „Podmienku môže dostať aj pri lúpeži, vydieraní, pohlavnom zneužívaní. Tam to nie je problém, ale pri krádeži áno? Táto filozofia je nezmyselná,“ tvrdí Šamko.

Na margo neustále sa opakujúceho argumentu, že sa korupciu sa budú dávať podmienky, poukázal na prípad bývalého šéfa daniarov. František Imrecze dostal za dvestotisícový úplatok podmienku. Poľahčujúcou okolnosťou však bolo, že spolupracuje s políciou a svedčí v ďalších prípadoch. „Ak by to bola jediná poľahčujúca okolnosť, tak to je problém. Lebo to signalizuje, že trestná činnosť sa vypláca,“ podčiarkuje sudca.

A naopak, pripomína prípad šéfky z úradu práce, ktorá dostala päťročný trest za to, že zobrala tašku zeleniny. „A za dvestotisíc podmienka? Treba znormalizovať aj trestné sadzby pri korupcii. Žiaden z okolitých štátov nemá pri úplatkoch sadzbu desať až pätnásť rokov. To je sadzba pre násilnú kriminalitu,“ je presvedčený.

Šamko upozorňuje, že tunelovanie eurofondov zostalo samostatným trestným činom a „nič sa tam nezmenilo“.

Nevidí dokonca ani problém pri znižovaní premlčacích lehôt. „Premlčanie znamená, že vyšetrovanie musí byť ukončené, musí byť zistené, že sa skutok stal, že má znaky trestného činu a musí byť určený aj páchateľ. Ak by niečo spáchal v premlčacej dobe, tak sa premlčanie prerušuje,“ význam objasnil.

Štát zaviedol tento inštitút preto, lebo „účelom trestu má byť prevýchova“. „Ale keď ten človek nepácha trestnú činnosť určitý čas, tak si štát povedal, že nemá význam ukladať trest,“ tvrdí Šamko. Okrem toho, odvoláva sa aj na miznúce pamäťové stopy svedkov, či stratené listinné dôkazy. Inými slovami, po čase sa veci strácajú a ľudia zabúdajú.

Podľa tohto sudcu nie je problém v premlčacích lehotách, ale „v objasňovaní trestnej činnosti“. A opäť pripomína nepomer medzi ochranou života a majetku. „Pri ublížení na zdraví je trojročná premlčacia lehota. Pri majetkových trestných činoch je to problém? Buď zrušme premlčanie alebo apelujme na políciu, aby dokázala trestné činy objasniť a vzniesť obvinenie v rozumnej lehote,“ dodal.