Štyri dekády komunizmu: Éra režimu trvala 41 rokov

40. roky – nástup komunistov Komunisti sa dostali definitívne k moci 25. februára 1948. Dovtedy mali zastúpenie vo vláde spolu s ostatnými stranami. Nekomunistickí ministri však podali na protest demisiu, ktorú prezident Edvard Beneš prijal. V máji 1948 sa konali nové voľby, ktoré však už neboli slobodné. Komunisti si výsledky volieb ešte upravili a oficiálne získali viac než 90 percent.

50. roky – krvavá dekáda Roky budovateľského nadšenia i politických procesov, v ktorých prenasledovali a väznili nevinných ľudí, obete brutálnych výsluchov na súdoch recitovali naspamäť naučené priznania a pracovné kolektívy podpisovali vyhlásenia, v ktorých žiadali pre obvinených najprísnejšie, neraz hrdelné tresty.

Nešťastníkov sa zriekali aj ich rodiny, synovia udávali otcov. Od roku 1949, keď sa začali prvé veľké politické procesy, do roku 1960 popravili v Československu 248 ľudí, z toho 247 mužov a jedinú ženu, Miladu Horákovú. Ďalších 4 500 ľudí zomrelo následkom väznenia a mučenia. Väzňov týrali, oblievali studenou vodou, nedovolili im spať, až kým nepodpísali akékoľvek priznanie k čomukoľvek.

Štát znárodnil, teda odňal ich vlastníkom, podniky nad 50 zamestnancov, neskôr priamym alebo nepriamym tlakom zlikvidoval aj malých živnostníkov a podnikateľov. Roľníkov nútili pod tlakom vstupovať do Jednotných roľníckych družstiev.

60. roky – uvoľnenie a trest z Ruska Po smrti Stalina v roku 1953 sa atmosféra veľmi pomaly uvoľňovala. Postupne bolo možné viac kritizovať aj pomery v krajine. Čoraz zjavnejšie bolo ekonomické zaostávanie krajiny a potreba reforiem. Proces uvoľňovania vyvrcholil obdobím, ktoré sa nazýva Pražská jar.

Do pozícii sa dostali tzv. reformní komunisti, 5. januára 1968 sa na čele KSČ ocitol populárny Alexander Dubček. Sen o slobode definitívne ukončil v noci z 20. na 21. augusta vpád sovietskych a ďalších spojeneckých vojsk, ktoré obsadili celé Československo.

Slovník základných socialistických pojmov: Na toto (ne)zabudnite!

70. roky – normalizácia K moci sa opäť dostali komunisti z tvrdého jadra. Ľudí, ktorí sympatizovali s Pražskou jarou, vylúčili z KSČ, mnohých vtedajšia Štátna bezpečnosť prenasledovala, sledovala a likvidovala najmä existenčne: nemohli robiť kvalifikovanú prácu, mali zastavený kariérny postup, ich deti nesmeli študovať na vysokej škole a pod.

Silneli však aj protesty proti socialistickému režimu, najznámejším bolo vyhlásenie známe ako Charta 77. Ľudia, ktorí ju podpísali, boli vystavení tlaku, zatýkaní a väznení. 80. roky – prestavba Z ekonomickej stránky systém začínal kolabovať.

Do fabrík sa vôbec neinvestovalo. Hospodárstvo nebolo schopné konkurencie, s výnimkou zbrojárstva sme nevyrábali tovar, ktorý by uspel na svetových trhoch. V Sovietskom zväze nastúpil 11. marca 1985 Michail Gorbačov. V roku 1989 sa objavila podpisová akcia Niekoľko viet protestujúca proti režimu.