Poslanci o PÁDE OĽaNO: UŠTIPAČNÁ Cigániková, RÁZNY Kollár a DESIVÁ predpoveď politológa!

Napriek tomu, že hnutie OľaNO existuje na našej politickej scéne už 9 rokov, poriadny úspech zažilo až v ostatných voľbách. Vďaka celkom slušnej a neúnavnej kampani na čele s Igorom Matovičom sa strane podarilo čosi nemožné. Doslova raketovou rýchlosťou začalo hnutie od novembra minulého roku stúpať v predvolebných prieskumoch, čo napokon zavŕšilo zdrvujúcim víťazstvom v podobe 25,02 % hlasov na úkor druhého Smeru.

Igor Matovič si po triumfe vychutnával blažený pocit, vo volebnú noc však zrejme netušil, ako krátko bude jeho pocit víťazstva pretrvávať. Vládna koalícia, ktorú sa mu podarilo pomerne rýchlo zložiť zo strán OĽaNO, Sme Rodina, SaS a Za ľudí, sa prakticky od prvého dňa potýkala s náročným bojom proti pandémii koronavírusu. Ten stopol úplne všetky ostatné aktivity, ktorým sa Matovič ako premiér chcel zaiste venovať. Nálada v krajine sa zhoršovala zo dňa na deň, k čomu premiér a jeho vláda prispievali nepopulárnymi opatreniami, ktoré museli zavádzať. To sa logicky muselo odraziť aj na volebných preferenciách, a tak sa aj stalo.

Po viacerých prieskumoch hnutie OĽaNO postupne klesalo, až sa v strede tohto týždňa stalo to, čo si nepredstavoval ani v najhoršom sne. Jeho strana klesla na druhé miesto za Hlas-SD Petra Pellegriniho, ktorý by podľa prieskumu AKO pre Hospodárske noviny získal 18,8 %, OĽaNO už spomínaných 15,3 %. S týmto výsledkom pochopiteľne nemohol byť predseda vlády nijako spokojný, na čo sme sa ho chceli aj opýtať. Žiaľ, vzhľadom na jeho súčasnú pracovnú cestu do Bruselu sa nám s ním nepodarilo skontaktovať.

Na to, čo môže stáť za zlým výsledkom OĽaNO v prieskume, sme sa spýtali viacerých straníkov hnutia. Šéf klubu OĽaNO Michal Šipoš si myslí, že za poklesom strany stoja najmä nepopulárne opatrenia v kombinácii s ľuďmi, ktorí ich neakceptujú alebo dokonca popierajú existenciu koronavírusu. „Prieskumy verejnej mienky nemajú vplyv na fungovanie koalície, ani na prijímanie nevyhnutných opatrení na ochranu životov, zdravia a ekonomiky,“ dodal.

Za pádom OĽaNO vidia súčasné opatrenia aj Jozef Pročko, Peter Pollák mladší, Ján Krošlák či Kristián Čekovský. „Nie sú dôležité prieskumy, ale to, čo sa tu deje a dejú sa tu skvelé veci. Avšak koronavírus, to je diablov dar pre Pellegriniho, Fica a Kotlebu,“ vysvetlil Pročko. „Dôležitejšie je, aby sa nám podarilo splniť to, čo sme ľuďom sľúbili. A to je očista štátu od korupcie. Hnutie OĽaNO tento záväzok napĺňa – dôkazom sú policajné zásahy v kauzách Dobytkár, Štátnych lesov či Štátnych hmotných rezerv,“ pripomenul Čekovský.

„Politiku však robíme úplne inak ako Peter Pellegrini a Robert Fico, ktorí sa riadia prieskumami verejnej mienky a kam fúka vietor, tam nastavujú svoj plášť. Pre nás je podstatný mandát, ktorý sme od voličov dostali a v boji proti korupcii nepoľavíme,“ odkázal nám Pollák mladší. Ján Krošlák tiež vidí za neúspechom OĽaNO okrem súčasných opatrení aj opozíciu. „Bohužiaľ, ľudia ako Fico alebo Pellegrini to využívajú a robia rôzne akcie, kde ľudí proti nám hecujú namiesto toho, aby sme držali spolu,“ vyjadril sa.

„Aj predchádzajúce volebné obdobie ukázalo, že prieskumy preferencií v priebehu volebného obdobia a výsledok v parlamentných voľbách sú dva diametrálne odlišné údaje,“ odkázal nám podpredseda parlamentu Gábor Grendel s tým, že ich výsledkom preto nevenuje pozornosť. Martin Borguľa zo Sme rodina si myslí, že pokles preferencií OĽaNO je pochopiteľný. „Volič OĽaNO je zrejme citlivejší na negatívne opatrenia vlády. Som rád, že pána Matoviča ich pokles neznervózňuje a svoju politiku si robí naďalej,“ dodal s tým, že stabilita Sme rodina v prieskumoch je podľa neho prijateľná.

Miroslava Kollára zo Za ľudí mrzí, že napriek poklesu preferencií OĽaNO ich strana stagnuje a nenaberá nových voličov. Podľa neho je štandardné, že vládnuca strana počas prvého roka vo funkcii eviduje pokles popularity. „Čo je neštandardné, je rýchlosť toho poklesu a možno je to do istej miery aj ohodnotenie komunikácie pána premiéra,“ zhodnotil.

SaS je zas s výsledkom (13,4 %, pozn. red.) prieskumu podľa Janky Bittó Cigánikovej spokojná. Sľubuje, že strana aj naďalej bude presadzovať zdravý rozum v koalícii. „Ja som upozorňovala kolegov, že možno zle pochopili svoj mandát. Myslím si, že ho nedostali na to, aby obmedzovali práva žien alebo aby konali iracionálne bez dát,“ uštipačne dodala s tým, že dúfa, že práve tento prieskum jej kolegom „otvorí oči“.

„Vašu dôveru si nesmierne vážime a máme k nej rešpekt,“ odkázal líder Hlasu Peter Pellegrini na sociálnej sieti. K pozícii OĽaNO sa však vyjadriť odmietol. Jeho stranícky kolega Richard Raši bol o niečo otvorenejší. „Ich preferencie sú výsledkom ich neprofesionálneho a chaotického vládnutia,“ odkázal hnutiu OĽaNO. O stanovisko sme požiadali aj stranu Smer-SD. „K výsledkom prieskumov preferencií sa nebudeme vyjadrovať,“ odkázal nám hovorca Smeru Ján Mažgút.

Na páde preferencií Igora Matoviča a celej strany je zvláštny predovšetkým jeden fakt a síce jeho rýchlosť. Zatiaľ čo po konci Roberta Fica a celého Smeru volali občania až po 12 rokoch, u Matoviča je to, zdá sa, už po pol roku. Politológ Miroslav Řádek takýto vývoj očakával dokonca už skôr. „Myslím si, že pri súčasnej komunikácii Igora Matoviča môže byť do konca roka jeho politická strana na jednociferných číslach. Je to jasný dôkaz katastrofálneho nezvládania výkonu funkcie predsedu vlády,“ povedal s tým, že Matovič nespĺňa základný dôvod, pre ktorý ho ľudia volili.

Poriadne kritická bola k nášmu premiérovi aj sociologička Monika Čambalíková. „Podľa môjho názoru pánovi Matovičovi oveľa viac pristala a vyhovovala pozícia kritika. Keď bol v opozícii a nemusel riešiť a prinášať konštruktívne riešenia problémov. Časy sú stále ťažké, no objektívne si musíme povedať, že vládnutie si Igor Matovič predstavoval jednoduchšie. Myslím si, že svojou osobnosťou a mentálnou výbavou, politickými skúsenosťami ani vzdelaním netušil, čo všetko sa očakáva od politika na európskej úrovni a aj sám si to uvedomuje,“ zhodnotila odborníčka, ktorú doplnila jej kolegyňa Zuzana Kusá. „Keďže OĽaNO tesne pred voľbami získalo významný podiel nových podporovateľov a voličov, je možné, že práve pre týchto nových Matovičovou predvolebnou kampaňou očarovaných voličov už čaro vyprchalo a nemajú trpezlivosť čakať na sľubovanú očistu spoločnosti. Už pri prvom prieskume oznamujúcom výraznejší pokles preferencií si predseda vlády s pomerne vierohodným pokojom situáciu vysvetlil tak, ako aj ja vyššie, že za pádom preferencií je odlev nových podporovateľov, ktorí pred voľbami (takmer) znásobili jeho tradičný elektorát. Predpokladám, že toto vysvetlenie môže použiť aj tentoraz, a tak si uchovať politickú dôstojnosť,“ uzavrela.