Starostovia - analfabeti skončili! Po novom musia mať aspoň stredoškolské vzdelanie
29. 5. 2014, 14:42 (aktualizované: 10. 7. 2024, 20:15)

Zdroj: ilustračné, TASR
Po tom, čo sa po posledných komunálnych voľbách dostali k starostovským kreslám aj kandidáti, ktorí nemali ukončená základné vzdelanie, poslanci prišli s návrhom pridať novú podmienku pre kandidovanie na tento post. Parlament schválil, že po novom musia mať starostovia aspoň stredoškolské vzdelanie.
Starostovia a primátori by mali mať minimálne stredné vzdelanie. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu poslancov Smeru Dušana Bublavého, Ľubomíra Petráka a Antona Martvoňa, ktorý spolu s volebnými kódexami schválil parlament.
"Predpokladom na výkon funkcie starostu je získanie aspoň stredného vzdelania," uvádza sa v návrhu. Vzdelanostné minimum sa bude týkať starostov a primátorov už v nadchádzajúcich jesenných komunálnych voľbách.
Kandidát musí predložiť doklad o vzdelaní
Pozmeňujúci návrh zavádza povinnosť kandidáta preukázať, že spĺňal predpoklady pre výkon funkcie, o ktorú sa uchádza. Pri registrácii bude musieť predložiť kópiu dokladu o získanom vzdelaní, minimálnym požadovaným vzdelaním bude stredné vzdelanie.
Dokladom o získanom strednom vzdelaní je podľa školského zákona vysvedčenie o záverečnej skúške alebo výučný list. Požiadavku minimálne stredného vzdelania pre kandidátov na starostu alebo primátora navrhol ešte pred Smerom predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Zajac.
Funkcia starostu je podľa neho výkonnou funkciou, v ktorej rozhoduje o verejných financiách. Takáto funkcia vyžaduje aspoň základné vedomosti o organizačnej a riadiacej práci ako aj o finančnom hospodárení. Obce a ich štatutári, primátori a starostovia majú taktiež významné kompetencie, ktoré na nich previedol štát.
Niektorí starostovia sa nevedia podpísať
"Sláva, hosana, malo to zmysel," povedal po prednesení pozmeňujúceho návrhu Smeru Zajac. Podľa neho negramotní starostovia, ktorí nevedia podpísať príkazy na úhradu alebo prečítať zápisnice zo zastupiteľstiev, nemajú vo funkciách čo robiť.
Tento návrh narazil aj na svojich odporcov, občianske hnutia tvrdia, že ide o protiústavný návrh, ktorý zaviedol do volebných pravidiel cenzus.
Lipšic sa chce obrátiť na Ústavný súd
Poslanci za stranu NOVA chcú vzdelanostný cenzus pre starostov a primátorov napadnúť na Ústavnom súde. Ako povedal na tlačovej besede predseda NOVA Daniel Lipšic, pripravia návrh podania a verí, že získa potrebných 30 poslaneckých podpisov.
Zavedenie vzdelanostných cenzov pre starostov a primátorov v schválenom znení sú podľa Lipšica ohrozením základných princípov demokracie.
„Je to zjavne protiústavné. Budeme iniciovať podanie na Ústavný súd. Demokracia je založená na tom, že väčšina rozhoduje vo voľbách. Väčšina si môže zvoliť kohokoľvek. Akékoľvek vzdelanostné alebo majetkové podmienky pre priamo volené funkcie sú návratom do minulých storočí,“ povedal Lipšic.
Lipšic chápe, že je problém s niektorými starostami, ktorí sú nevzdelaní. „Je to najväčší problém samosprávy? Nie sú väčším problémom starostovia, ktorí vedia dobre čítať, písať a niektorí aj veľmi dobre počítať?“ vyhlásil.
Podľa neho tento problém sa dá riešiť inak. Upozornil, že v niektorých krajinách súd môže odňať právo samosprávy, ak sú nefunkčné, ak si ľudia zvolia zástupcov, ktorí znefunkčnia samosprávy. „Ale nie je možné zaviesť, že na nejakú funkciu je potrebné nejaké vzdelanie. V demokracii je to cesta do slepej uličky. Dnes sa urobil krok proti demokracii,“ vyhlásil.
Politológovia: Vzdelanostný cenzus neprejde
Vzdelanostný cenzus pri voľbe starostov a primátorov Ústavným súdom neprejde. Zhodujú sa na tom analytici Ján Baránek a Miroslav Kusý. Podľa politológa Miroslava Kusého je návrh kontraproduktívny.
"Od maturity nezávisia schopnosti človeka," povedal Kusý. "Je veľa ľudí s maturitou, ktorí sú napriek tomu nekompetentní, preto to nie je smerodajné," dodal.
Podľa Kusého je schválený návrh diskriminačný, pretože obmedzuje právo niektorých občanov byť volený. Zároveň by sme podľa neho boli unikátom v rámci Európy, keďže inde takéto obmedzenia nie sú.
Aj analytik Ján Baránek verí, že ústavný súd môže cenzus zrušiť. Napriek tomu chápe dôvody, prečo poslanci návrh schválili. "Starostovia často disponujú značnými finančnými prostriedkami," povedal Baránek.
"V rámci štátnej správy bežne existujú vzdelanostné obmedzenia pri rôznych funkciách, v samospráve sa to však stráca. Vzájomne sa to bije." Návrh je podľa Baránka nedotiahnutý. "Otázka je potom, čo napríklad s parlamentom," povedal s tým, že bude potrebné sledovať aké riešenia budú nasledovať. "Logicky to však chápem a neodsudzujem," dodal.