Spovede z autobusu smrti
9. 9. 2008, 15:00

Panika, striekajúca krv a srdcervúce náreky zranených a zomierajúcich! Na tieto okamihy nikdy nezabudnú Helena Rigelská (62), Marta Bartáková (54), Anna Lechanová (60) ani Štefánia Liptáková (62), ktoré zázrakom prežili haváriu autobusu neďaleko chorvátskeho mestečka Gospič. Zranené ženy sme navštívili v nemocnici. (na fotografii: NEDEĽA 7. 9. 2008, 6:00 hod.: Takto dopadla košická Karosa po náraze na chorvátskej diaľnici A1 pri mestečku Gospič.)
Stále nie je jasné, prečo sa pohodová jazda Karosy, ktorá smerovala do chorvátskeho letoviska Vodice, zmenila v nedeľu pred šiestou ráno na krvavé peklo. „Mala som pocit, akoby sa podo mnou vytrhlo sedadlo a zrazu som len kľačala na kope skla,“ spomína si na hrôzostrašné okamihy Anna Lechanová, ktorá má doráňanú celú tvár. Zimomriavky stále behajú po chrbte aj Marte Bartákovej, keď rozpráva o desivom okamihu, ktorý jej úplne zmenil život. „Po náraze som sa otočila a videla som úplne skrvaveného muža bezvládne visieť cez sedadlo,“ opísala nám situáciu nešťastná žena, ktorá si možno už nikdy nesadne do autobusu. Anna Lechanová prišla pri havárii o svoje dve kamarátky. „Nemôžem uveriť, že sú už mŕtve,“ rozplakala sa na nemocničnom lôžku v chorvátskom Gospiči.
Všetky tri ženy boli v takom šoku, že lekári im hneď po ošetrení pichli nielen injekciu proti bolesti, ale dali aj lieky na spanie. V Košiciach sme navštívili Štefániu Liptákovú, ktorá takisto cestovala havarovaným autobusom. Tvrdí, že v momente, ako autobus začal demolovať zvodidlá popri diaľnici, sa šofér zachoval tak duchaprítomne, ako len mohol. „Inak by sme sa možno zabili všetci,“ myslí si.
Kľačala som na kope skla
Gospić – Pasažierky z autobusu smrti, ktorý v nedeľu skoro ráno havaroval na chorvátskej diaľnici, sa len pomaly spamätávajú z hrôzy, čo zažili. Až o deň neskôr naplno pochopili, že 14 svojich spolucestujúcich a kamarátov už nikdy neuvidia. Hoci sa o nich lekári v mestečku Gospič príkladne starajú, už sa tešia domov. Sú v stabilizovanom stave a schopné prevozu, takže blízkych uvidia možno už dnes či zajtra. Ich exkluzívne výpovede o tom, čo sa na diaľnici stalo, vám prinášame priamo z Chorvátska.
ANNA LECHANOVÁ (60): Vytrhlo sa pod ňou sedadlo. |
Partia žien z východného Slovenska sa poznala už niekoľko rokov. Do Chorvátska chodievali dvakrát ročne za športom a oddychom. V osudnú nedeľu mali namierené do známeho letoviska Vodice. Cesta začala úplne bežne. Z Košíc vyrazili krátko pred ôsmou hodinou večer. „Všetko išlo bez problémov, dvaja vodiči sa striedali za volantom,“ opisuje cestu Marta Bartáková (54) z Košíc. Autobus postupne prešiel cez Slovensko, Maďarsko a prekročil chorvátske hranice.
|
---|
MARTA BARTÁKOVÁ: Dostáva injekcie na ukľudnenie. |
Cesta po diaľnici A1 im rýchlo ubiehala a okolo pol šiestej ráno už väčšina ľudí spala. Nikto vlastne nevie, čo sa na 197. kilometri diaľnice stalo. „Mala som pocit, akoby sa podomnou vytrhlo sedadlo a zrazu som len kľačala na kope skla,“ striasla sa pri spomienke na prvé sekundy po nehode ďalšia zo zranených Anna Lechanová (60). Hoci sedela na druhom sedadle za vodičom, mala neuveriteľné šťastie. Črepina skla jej rozťala krk a len o vlások minula tepnu. „Pamätám si len okamih z tej situácie, krik a ako mi tiekla krv,“ pokračuje. Až dnes si poriadne uvedomila, čo sa stalo. „Stratila som tam dve úžasné kamarátky. Nemôžem uveriť, že sú už mŕtve,“ tisli sa jej slzy do očí.
Nemôžu jesť
Chorvátskych lekárov si pochvaľuje, no veľmi sa teší domov. „Aby sme mohli zaspať, dali nám lieky a injekciu proti bolesti,“ dopĺňa ju Marta Bartáková. Tá skončila so zlomenými rebrami a kľúčnou kosťou a túži ísť domov za príbuznými. „V autobuse boli aj rodičia synovej manželky, no nič sa im nestalo a odviezol ich vládny špeciál,“ pokračuje. Nepríjemné chvíle zažíva aj Helena Rigelská (62). Tá má nielenže zranený krk, ale pri náraze prišla aj o zuby a výživu dostáva cez infúziu.
HELENA RIGELSKÁ (62): Pri havárii prišla o zuby. |
„Ale ani nám veľmi nechutí, ako môže,“ vraví. Podľa nej hovorili ostatní pasažieri, že počuli zvuk, akoby vyfučal vzduch z pneumatiky. Autobus vraj klesol, narazil do zvodidiel a skončil v pilieri cestného mosta. „Otočila som sa a videla som úplne skrvaveného muža bezvládne visieť cez sedadlo,“ spomína pani Marta. V autobuse zomreli najmä starší ľudia, ktorí sedeli vpredu. Mladí s deťmi sa tisli viac dozadu a to im pravdepodobne zachránilo život. „Neviem, či ešte niekedy sadnem do autobusu, asi to bude veľmi ťažké,“ myslí si Marta.
|
---|
DARINA KULÍKOVÁ: Leží v gospočkej nemocnici so zraneniami hlavy. |
Navštívil ich minister
O ich pocitoch sa včera so zranenými ženami v Gospiči porozprával aj minister zdravotníctva Richard Raši. Do Chorvátska prišiel najmä dohodnúť odvoz zranených s lekármi. Zdravotný stav Sloveniek v gospičskej nemocnici je totiž už stabilizovaný. „Sú schopné prevozu na Slovensko,“ povedal ich ošetrujúci lekár Branko Garkovič. Ďalšia žena leží aj v nemocnici v Rijeke. Podľa našich informácií je Emília Žihlavníková paralyzovaná a má poškodenú chrbticu. Troch pasažierov z autobusu smrti odviezli ešte v ten deň aj do nemocnice v Záhrebe. Kým jeden je v kritickom stave a bojuje o život, dvaja sú stabilizovaní.
|
---|
ŽELMÍRA VALOVIČOVÁ: Vyviazla len s menšími zraneniami. |
Chorváti súcitia
O hroznej havárii, najväčšej za posledných 25 rokov, hovorí celé Chorvátsko. Udalosť sa dostala na titulky všetkých denníkov a do hlavných správ. Väčšina ľudí odkazuje cez novinárov Slovákom úprimnú sústrasť. Diaľnica, na ktorej sa nešťastie stalo, je už sprejazdnená. Pri pokrivených zvodidlách a stĺpe, do ktorého autobus vrazil, však vodiči spomaľujú a dávajú si väčší pozor.
Títo sa viezli v autobuse smrti
Vendráková Eva nar. 1940 Vendrák Vojtech nar. 1939 Nagyová Ľubica nar. 1952 Nagy Peter nar. 1951 Strambová Eliška nar. 1949 Stramba Milan nar. 1947 Fuková Mária nar. 1950 Fuka Miroslav nar. 1948 Kovörová Lýdia nar. 1940 Suďová Mária nar. 1940 Riegelská Helena nar. 1946 Žihľavníková Emília nar. 1941 Halická Viera nar. 1951 Nováková Božena nar. 1972 Kulíková Darina nar. 1944 Gibodová Marta nar. 1941 Vallovičová Želmíra nar. 1941 Bartáková Marta nar. 1954 Liptáková Štefánia nar. 1945 Karas Ladislav Šutor Ján nar. 1955 Šutor Jakub nar. 1991 Šutor Marián nar.1999 Ďurove Irena nar. 1932 | Hrobáková Beáta nar. 1970 Bruňákova Katarína nar. 1972 Koperdáková Jana nar. 1976 Medeová Marcela nar. 1967 Urbanová Martina nar. 1975 Blašková Henrieta nar. 1946 Bušová Iveta nar. 1964 Baranová Eva nar. 1952 Mihalčinová Valéria nar. 1952 Lukáčová Jiřina nar. 1929 Madáčová Viera nar. 1942 Popovičová Mária nar. 1941 Kuchárová Emília nar. 1948 Kollárová Ružena nar. 1950 Dudášová Magdaléna nar. 1944 Tomová Agáta nar. 1946 Medveďová Věra nar. 1946 Švidroňová Eva nar. 1949 Floriánová Klára nar. 1946 Körtvölesy Katarína nar. 1944 Kubištová Irena nar. 1933 Lechanová Anna nar. 1948 Kovalčíková Marta nar. 1944 šoféri: Bartko Ján, Poľák Pavol |
Najprv identifikácia, potom prevoz
MUČIVÉ čakanie na krutú pravdu! To prežívajú ľudia, ktorých blízki zahynuli v autobuse smrti v Chorvátsku. Viacerí príbuzní sa sťažovali, že nevedia zistiť, čo sa stalo s ich rodinnými príslušníkmi. Naše orgány zriadili nonstop linku 02/59 78 59 78, na ktorej poskytujú informácie. Niektorým ľuďom však na nej nič konkrétne nepovedali a tvrdili, že presnejšie informácie zatiaľ nie sú známe.
Žiaľ, tieto slová veštia to najhoršie. Ako uviedlo ministerstvo zahraničných vecí, úmrtie možno potvrdiť iba v prípade, že to oficiálne písomne oznámi štát, v ktorom sa nešťastie stalo. A takéto písomné potvrdenie sa vystavuje až vtedy, keď je zosnulý jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností identifikovaný. Až potom môžu naše konzulárne orgány či už priamo, alebo prostredníctvom polície informovať pozostalých.
Telá obetí nedeľňajšej nehody sú na patológii v meste Rijeka. Prevoz telesných pozostatkov do vlasti možno tiež organizovať až po ich identifikácii. Tá by mala byť dokončená dnes a práve dnes by ich mali transportovať na Slovensko.
Oprevoze rozhodnú lekári
STAV zranených Slovákov, ktorí prežili nedeľnú tragédiu na chorvátskej diaľnici, sa stabilizoval. Všetci sú mimo ohrozenia života. Včera navštívil tri nemocnice, v ktorých leží deväť Košičanov, aj slovenský minister zdravotníctva Richard Raši. V sprievode svojho chorvátskeho kolegu Darka Milinoviča zavítal najskôr do záhrebskej nemocnice Dubrava, kam z mesta Gospič previezli troch ťažko zranených pacientov. Následne sa presunul k miestu tragédie a na koniec svojej cesty navštívil aj poslednú pacientku vmeste Rijeka.
„Tri pacientky by sme mohli previezť na Slovensko v najbližších dňoch. Ale či to bude zajtra, alebo o pár dní neskôr, o tom rozhodnú ich ošetrujúci lekári,“ informoval po návšteve gospičskej nemocnice Richard Raši. Podľa našich informácií by mali ísť domov sanitkou. Musia však ešte počkať na vybavenie náhradných dokladov – tie totiž stratili pri havárii.
Zvyšných šesť pacientov má podľa lekárov stále veľké bolesti a o termíne ich návratu je zatiaľ predčasné hovoriť. Minister však ani neupresnil spôsob, akým sa dostanú zranení späť domov. „To ešte musíme doriešiť spoločne s poisťovňou, v ktorej si zranení pred cestou uzatvorili poistné zmluvy,“ dodal Raši.