Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

SPOLU sa nechce SPÁJAŤ s progresívcami! Je to znak prílišného SEBAVEDOMIA?

Novozvolený predseda strany Spolu - občianska demokracia (OD) Miroslav Kollár (uprostred) počas tlačovej konferencie v Bratislave v sobotu 25. septembra 2021. Vľavo podpredsednicka SPOLU-OD Andrea Letanovská, druhá sprava primátorka Prievidze a členka SPOLU-OD Katarína Macháčková a člen predsedníctva SPOLU-OD Erik Radačovský. FOTO TASR - Jakub Popelka

Zdroj: Jakub Popelka

Reklama

Novým predsedom Spolu-OD sa stal Miroslav Kollár (52). Odídenec zo strany Za ľudí dlhšie obdobie presadzuje, že budúcnosť strany vidí bez spájania s inými politickými subjektmi. Odborníci však varujú, že práve možné zlúčenie im mohlo zabezpečiť istejšiu budúcnosť.

Nového predsedu mimoparlamentnej Spolu Miroslava Kollára zvolili delegáti strany na víkendovom sneme. „Pokračujeme v práci na lepšom Slovensku, verím, že všetci SPOLU,” poďakoval sa Kollár po hlasovaní.

V súboji sa stretol s doterajším predsedom Jurajom Hipšom. Odlišoval ich predovšetkým názor na filozofiu smerovania strany. Kým novozvolený líder je presvedčený o tom, že Spolu má fungovať samostatne, Hipš presadzoval spojenie s Progresívnym Slovenskom (PS). Kým PS malo v septembrovom prieskume politických preferencií agentúry AKO 8,7 percenta hlasov, Spolu ich získalo len 0,8. Možné spojenie by tak Spolu zrejme zabezpečilo vyššie voličské preferencie a zvýšilo by ich šancu na zvolenie do parlamentu.

K ich zlúčeniu otvoreným listom vyzývala aj predsedníčka progresívcov Irena Bihariová, ktorá to argumentovala blízkosťou oboch strán. Po oznámení výsledkov snemu novému predsedovi zagratulovala. „Téma predvolebných spoluprác medzi našimi stranami sa definitívne vyčerpala,” dodala s tým, že dôvodom sú aj Kollárove útoky na PS či jej osobu.

Nie je jasné, čím by mohla Spolu zaujať voličov, aby dokázala byť samostatne tak úspešná, že sa dostane aj do parlamentu, hovorí politológ Tomáš Koziak. Nemyslí si, že by to bola cesta, aby strana dokázala fungovať a byť úspešná. Ako vysvetlil, jej preferencie sú dlhodobo veľmi nízke, zároveň máme skutočne veľa rôznych politických strán, ktoré ideologický priestor pokrývajú.

Z hľadiska reálneho chápania politiky si preto odborník myslí, že vymedzenie samostatného fungovania strany bol chybný krok. „Bolo to skôr prejavom príliš veľkého sebavedomia,“ konštatoval Koziak. Odborník si nemyslí, že by Kollár sám dokázal na seba viazať toľko voličov, aby 5-percentnú hranicu pre vstup do parlamentu prekonali.

Názor politológa na stranu Spolu si prečítajte v našej galérii!  

Vyberáme pre vás niečo PLUS