Sonda v školách: Viete, čo jedia vaše deti?

Výskum Regionálneho úradu zdravotníctva prebiehal dva roky na 68 stredných školách Bratislavského kraja. Okrem iného odhalil, prečo sú mnohí naši tínedžeri obézni.

„Až dve tretiny detí od 14 do 18 rokov denne maškrtia sladkosti a približne tretina pije sladené nápoje,“ uviedla lekárka Zora Gerová z regionálneho úradu.

Tieto kritické čísla môžeme podľa nej zovšeobecniť na všetkých slovenských stredoškolákov.

Už žiaci druhého stupňa prichádzajú do školy nenaraňajkovaní. Viac ako 60 percent z nich si denne „dobíja“ energiu sladkosťami, ktoré im veľakrát nahrádzajú desiatu.

Ignorovanie obedov v školskej jedálni sa stáva samozrejmosťou. Len 29 percent chlapcov a 27 percent dievčat obeduje v škole.

infografika: MAREK KOVÁČIK

Decká si radšej doprajú nezdravé burgery či iné jedlá z fast foodu. A namiesto na športovisko smerujú k počítaču – napríklad preto, aby si „pokecali“ s kamarátmi na internete.

„Až 40 percent chlapcov a 36 percent dievčat denne presedí päť hodín pri počítači a počas víkendov je toto číslo ešte vyššie,“ šokuje Gerová. Zároveň dodáva, že viac ako 60 percent vôbec nešportuje!

V školách letia kalorické jedlá, do odpadu ide najmä špenát. Zisťovali sme, prečo deti odmietajú školské obedy a čo im vlastne varia. Zašli sme do školských jedální v hlavnom meste, v Prešove a v menšej obci Medzany.

Chute detí závisia od spôsobu stravovania doma, tvrdia vedúce školských jedální. Utvrdzujú ich v tom dlhoročné skúsenosti. Keď je dieťa naučené na pestrú stravu, zje všetko. Najobľúbenejším jedlom školákov na Kúpeľnej ulici v Prešove je pizza.

V deň, keď ju kuchárky napečú, nenazbierajú takmer žiaden odpad z jedál. V školskej jedálni so 600 stravníkmi majú deti rady aj iné múčne jedlá – buchty na pare, špagety, kolienka, ryžu, granatiersky pochod, zemiaky pomenej.

„Asi ich rodičia často nevaria, je to prácnejšie,“ myslí si vedúca jedálne Emília Sabanošová. Jedlo, ktoré by bolo všeobecne neobľúbené, vraj ťažko určiť.

„Každé dieťa má iné chute. Máme aj žiakov, ktorí sa nejakého ani nedotknú,“ dodáva.

Z polievok majú rady paradajkovú a v tejto škole výnimočne aj špenátovú. Dvakrát do týždňa dostávajú ovocie, šaláty, občas im napečú i koláče. Kuchárky denne nazbierajú priemerne 20 litrov odpadu.

ŠKOLÁCI: Najviac im chutia sladké kalorické jedlá.
Foto: Plus JEDEN DEŇ/MATEJ KALINA

Voňavé dukátové buchtičky v pondelok žiakom veľmi chutili. Vraj ako vždy, keď sú na obed sladké kalorické jedlá. Horšie to už býva s polievkami.

„Je smutné pozerať sa, ako deti odmietajú zdravé menu a k polievke, nech býva akákoľvek, si niekedy ani neprivoňajú,“ hovorí zástupkyňa školskej jedálne Zuzana Mráziková.

Naposledy sa tak stalo, keď žiakom servírovali špenátovú polievku, zapekanú rybu a hlávkový šalát s pomarančom. Zeleniny sa takmer nik nedotkol. Na druhej strane z vyše stovky stravníkov len málokto vyhodí kompletný obed, bývajú iba horšie a lepšie dni.

„Snažíme sa variť zdravo a chutne. Dokonca do jedálneho lístka zakomponujeme aj domácku stravu v podobe horehronského rezňa či hranolčekov. Raz do týždňa máme ovocie a nechýbajú ani šaláty, ktoré sa snažíme upravovať podľa ich chuti,“ dodala Zuzana Mráziková.

V JEDÁLNI: Deťom v Medzanoch chutia prívarky.
Foto: Plus JEDEN DEŇ/INGRID TIMKOVÁ

V tejto východoslovenskej obci deti milujú prívarky. „Šošovicový aj zemiakový,“ vraví kuchárka Marcela Kipikašová, ktorá varí pre 115 stravníkov.

V obľube majú aj mäso v smotanovej omáčke s kolienkami či haluškami a, samozrejme, múčne jedlá. Najmä žemľovku, buchty na pare, pirohy, halušky s tvarohom. Vyslovene nechcú jesť špenátovú polievku, niektorí koložvársku kapustu.

„A hovädzie mäso. Nie sú zvyknuté z domu. Preto im ho radšej pomelieme alebo pokrájame do kelového prívarku, vtedy ani nevedia, čo zjedli,“ prezrádza finty.

Deťom na vidieku chutia miešané kompóty i zeleninové šaláty. Rady majú i koláče, mafiny a bublaninu. Denne vyhadzuje dvojkilové vedro odpadu.

Na srdcovo-cievne ochorenia a mozgové príhody u nás umiera asi dvakrát toľko ľudí ako v susednom Rakúsku. Alarmujúce je, že v 80 percentách na to vplýva spôsob, akým žijeme. Varuje aj to, že úmrtnosť na tieto civilizačné choroby sa posúva do nižšieho veku.

„Každá generácia je na tom čoraz horšie,“ zdôraznila lekárka Zora Gerová.

Časť tínedžerov už má zistený vyšší cholesterol v krvi. Aj preto by tuky v ich strave mali predstavovať maximálne 30 percent z celodenného prísunu energie. Z toho dve tretiny má tvoriť tuk rastlinného pôvodu – olivový, repkový olej, orechy a semienka.

Rastlinné stužené tuky bez obsahu transkyselín sú zdravšie a vhodnejšie než kravské maslo. Netreba zabúdať ani na pravidelnú konzumáciu rýb, najlepšie 2-krát do týždňa.

Ostatný živočíšny tuk by mala mládež konzumovať iba v menších množstvách. Preto je dôležité, aby jedli iba chudé mäso a údeniny s čo najnižším obsahom tuku. Rovnaké kritériá platia aj na mlieko a mliečne výrobky. Dôležitá je náhrada tučných smotanových syrov mäkkými syrmi s nízkym alebo stredným obsahom tuku.

V období dospievania a puberty sa pod vplyvom pohlavných hormónov postupne mení telesné zloženie a celková postava chlapcov a dievčat.

Aj preto deti už musia mať vybudovaný a pevne zafixovaný stravovací režim, zložený z 5 denných jedál: raňajky + desiata (30 percent energie), obed (40 percent energie) a olovrant + večera (30 percent energie).