Mám vás na háku, odkázal Matovič kritikom. To však robiť nemal! Odborníci si ho za to podali

Čo na Matovičove vystúpenia hovoria odborníci? Je to adekvátne funkcii premiéra? Jeden z posledných statusov na sociálnej sieti začína Matovič slovami: „Asi naozaj nie som vhodný typ na post premiéra.“ Ďalej  však v ňom vysvetľuje, že keď ho minister vnútra informoval o nakazenom policajtovi, ktorý eskortoval prišelcov z Tirolska a z ktorých bolo 70 pozitívnych, prebehol mu mráz po chrbte. Na záver však hneď otočil: „Fajn, hejteri, užite si ma... a vlastne, úprimne, mám vás na háku. Nie som chladnokrvný stroj a nikdy som nebol. Ak ho chcete na poste premiéra opäť mať, musíte sa vo voľbách trošku viacej snažiť.“

Má však takéto slová písať predseda vlády? Politológ Miroslav Řádek to vidí jasne. „Matovič sa v slovenskej politike správa celých 10 rokov rovnako. Dáva si záležať na sebaprezentácii, neskrýva emócie a štylizuje sa do úlohy bojovníka za nespravodlivo utláčaných ľudí,“ hodnotí odborník, podľa ktorého Matoviča politika baví najmä vo vypätých situáciách, ktoré aj rád vyvoláva. „Pôsobenie Matoviča v premiérskej funkcii začalo spoločnosť výraznejšie polarizovať na jeho zástancov a kritikov ako pred voľbami. Matovičova premiérska éra je praktickým testom hraníc toho, čo je pre slovenskú verejnosť znesiteľné,“ povedal s dôvetkom, že na súčasnom premiérovi vníma negatívne, ale aj pozitívne stránky.

„Pozitívne je možné hodnotiť jeho skutočný zápal pre nespravodlivosť. Nie úplnou náhodou sa stal v týchto voľbách symbolom boja za spravodlivý štát. Slabou stránkou sú jeho slabo kontrolované emócie, ktoré mu budú prinášať nedorozumenia s politickými partnermi a rozpaky medzi vlastnými voličmi,“ uzavrel. Politológ Radoslav Štefančík doplnil, že premiérovi nemožno uprieť snahu riešiť problém. „V úrade je pár dní, nemôžeme ho každý deň zvoziť pod čiernu zem. Dozaista mu všetci držíme palce. Nikto mu v tejto krajine nezávidí jeho funkciu, teda možno na pár smerákov, ktorí by si aj v tomto období na tejto tragédii niečo uliali do vlastného vrecka,“ podotkol.

Štefančík však upozorňuje, že niektoré vyjadrenia na sociálnej sieti by si predsa len mohol premiér zo svojej pozície odpustiť.  „Vyzerá to na chorobnú závislosť na svojom telefóne. Len nech mu to už konečne niekto povie, že nie je brat sestier Kardashianových, ale slovenský predseda vlády,“ pritvrdil.

Sám Matovič sa pritom v poslednom statuse nepriamo priznáva, že ho často ovládnu emócie. Na to poukazuje aj psychológ Tibor Hrozáň. „Matovič reaguje citlivo, lebo má dostatok inteligencie, dostatok charakteru a dostatok zodpovednosti - za post, ktorý momentálne zastáva, ergo aj za vedenie tohoto štátu. Situácia je extrémne náročná, extrémne zápalná, extrémne infekčná a extrémne smrtiaca. Ten, kto nie je schopný si to uvedomiť, lebo má svoje osobné a iné ciele, ten to tak neprežíva, necíti,“ povedal, pričom takýchto ľudí označil za buď chybných charakterom, inteligenciou alebo s narcistickými motívmi.

„Takí teraz chladne kalkulujú, využívajú situáciu pre svoje osobné, stranícke či iné ciele. Matoviča sme za posledné roky videli viackrát emočne rozrušeného. Ale pozrime sa, v akých situáciach - vždy to bolo, keď sa ho dotýkalo obludné zlo, na ktoré - často za nás všetkých, kvôli nám všetkým - doteraz poukazoval. A všetci tí pokojní a vyrovnaní - buď to obludné zlo vytvárali, alebo sa na ňom svojím tichom a nereagovaním podieľali,“ uzavrel.

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Na mieste je však otázka, či emócie patria do politiky. „Na jednej strane si želáme, aby sa bežní ľudia od politiky neodťahovali, aby sa v nej dokonca angažovali a aby zaznel hlas každého. Na strane druhej však neškodné prejavy ľudskosti ako citové dojatie hodnotíme ako zásadné zlyhanie a „vypadnutie z roly politika“.  Prítomnosť sĺz pritom nie je ukazovateľom ani politického zlyhania, ani politickej kvality, a ak im už venujeme takú pozornosť, svedčí to o tom, že sme podľahli odmietanej predstave o politike, kde prežijú len železní muži a ženy schopní zakrývať svoje pocity a pristúpiť na akékoľvek kompromisy bez mihnutia oka,“ zhodnotila zase situáciu sociologička Zuzana Kusá.

Aj keď sú teda Matovičove vystúpenia a prejavy plné emócií, zdá sa, že je to presne to, čím si pred voľbami získal dôveru mnohých voličov. Veď pamätné je bezpochyby tričko s nápisom „Fico chráni zlodejov“, injekčné striekačky, ktoré vysypal na hlavu vtedajšieho poslanca Martina Poliačika priamo v parlamente či húževnaté prejavy počas protestov pred komplexom Bonaparte. Vtedy bol však opozičným politikom, teraz je predsedom vlády. Politológ Řádek hovorí, že na to, aby sa zmenil na skutočného lídra, by sa mu dalo radiť v mnohých ohľadoch. „Napokon by však bolo dobré, aby pokračoval v tvorení politiky tak, ako to robil doteraz. Najviac tak poslúži celej našej spoločnosti, aby sme sa o sebe všetci dozvedeli čo najviac,“ dal mu radu na záver.