Šokujúce slová advokáta Ribára na adresu vyšetrovateľov: Riešili len to, čo majú na papieri

Dlhodobo kritizujete pomery v justícii. Ako vnímate to, čo sa dnes deje v súvislosti so špeciálnou prokuratúrou a najmä s vyhlásením Daniela Lipšica, že by sa vzdal postu špeciálneho prokurátora, ak vláda nezruší Úrad špeciálnej prokuratúry UŠP?
- Tu by som začal osobou pána Daniela Lipšica. On je bývalý politik a neskôr ako advokát zastupoval mnohé osoby, ktoré dnes vystupujú ako korunní svedkovia, takzvaní kajúcnici v exponovaných prípadoch. Z tohto dôvodu existuje obrovská pochybnosť o jeho nestrannosti a nezaujatosti. Nikdy sa nemal stať špeciálnym prokurátorom. Už z dnešných súdnych rozhodnutí vyplýva, ako sa tieto inštitúty kajúcnikov zneužívali.

Ste advokát, ale zároveň máte skúsenosť s dlhším pobytom za mrežami. Pobudli ste vo väzbe, o ktorej Ústavný súd rozhodol, že je nezákonná. Koľko času ste v nej strávili?
- Bolo to 18 a pol mesiaca, presne 565 dní. Podstata môjho obvinenia pre údajnú trestnú činnosť spočívala vo výkone advokácie, pretože som mal zastupovať nejaké osoby, ktoré boli vedené ako zločinecká skupina. Mal som teda možnosť pozrieť si to aj z druhej strany. Mám skúsenosti týkajúce sa všetkých týchto vecí, jednak z výkonu advokácie, jednak z trestného stíhania a taktiež z vlastného výkonu väzby.

Prieskum, ktorý si už opakovane robila Slovenská advokátska komora (SAK), hovorí, že 64 percent opýtaných advokátov má skúsenosti s tým, že orgány činné v trestnom konaní nezákonným spôsobom používali niektoré donucovacie praktiky. Akým spôsobom viete ilustrovať tie praktiky vy, čo sa dialo vám?
- V princípe každý obvinený, ktorý je vo výkone väzby, má napríklad nárok na takzvané návštevy povedzme rodinných príslušníkov a má možnosť telefonovať z väzby domov. Prišlo však obdobie, keď zaužívaný modus operandi, to znamená povoľovanie návštev osôb, ako aj telefonovania zrazu neplatilo.

Toto je bežný postup?
- Napriek tomu, že zákon o výkone väzby hovorí, že pri takejto návšteve môže byť. Snaha o absolútnu izoláciu, zákaz telefonovania, prerušenie kontaktov s rodinou a podobne. Táto forma nátlaku sa používa, aby vás vo väzbe vyšetrovatelia zlomili. Musím zdôrazniť, že ja som bol v kolúznej väzbe. Pošta, ktorú zasielate rodine, ide cez kontrolu vyšetrovateľa a bežne sa stávalo, že keď som napísal manželke, odpoveď sa mi vrátila až o dva mesiace.

Advokáti a obhajcovia v trestných veciach, ako napríklad Marek Para, ale aj poslanec Tibor Gašpar, uvádzali z väzby také praktiky, ktoré by sa dali nazvať mučením priamo vo väzbe alebo pri prevozoch. Nasadili človeku slúchadlá na uši, zakryli mu oči lyžiarskymi okuliarmi, ktoré boli prelepené lepiacou páskou, aby ten človek nič nevidel, a do tých slúchadiel púšťali nejakú šialenú hudbu z Mlčania jahniat. Zažili ste niečo podobné?
- Ja som zažil podobnú cestu, keď som bol zadržaný a malo sa rozhodovať o tom, či budem alebo nebudem vzatý do väzby. Takže absolútnu cestu z Bratislavy do Banskej Bystrice. Ono to bolo ešte krajšie, pretože ja som nedostal na hlavu okuliare, ale špinavé vrece, ktoré vyslovene smrdelo. Zároveň som bol pripútaný v takej zvláštnej polohe – sediac dopredu s putami na rukách pripútanými o mrežu alebo o nejakú tyč, ktorá bola na podlahe. Sedel som bokom smerom k jazde. Po pár minútach vás bolí celé telo. Tento spôsob považujem v 21. storočí za absolútne neadekvátny.

Čo tým vyšetrovatelia sledujú?
- Tieto konania majú slúžiť na vaše psychické zlomenie.

Priznanie znamená potom objasnený prípad, to znamená, že vec je vyriešená?
- Priznanie a objasnený prípad, ja tam nedávam rovná sa, pretože v postupoch pánov vyšetrovateľov NAKA to fungovalo trošku inak. Tam niekedy nebola dôležitá pravda, tu si dovolím malú vsuvku, ktorú si budem do smrti pamätať. Pán vyšetrovateľ Ďurka, to je jeden z tých našich chlapcov (čurillovci), na moju otázku, či ho nezaujíma pravda, mi odpovedal, že nie je dôležitá pravda, ale dôležité je, čo máme na papieri.

Prečítajte si tiež: