ŠOKUJÚCE detaily "LEX ATENTÁT": Doživotná renta "len pre Fica" a mastné pokuty počas PROTESTOV

Prvú vlnu bezpečnostných opatrení v rámci tzv. Lex atentát pripravila vláda rýchlo. Pod palec si to vzal vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák (Smer) a ani nie mesiac od atentátu priniesol iniciatívne materiál na vládu.

Dosiaľ má na doživotnú rentu alebo dôchodok nárok každý z prezidentov. Po novom by pravidelný mesačný príspevok mali dostávať aj predseda vlády a predseda parlamentu. Ako však objasnil Kaliňák, musia absolvovať dve plné volebné obdobia. V prípade premiérov by tak nárok vznikol len Robertovi Ficovi, ktorý vedie vládu síce už štvrtý raz, ale kompletné štyri roky bol premiérom iba dva razy. V tom mu nekonkuruje ani Vladimír Mečiar, ani Mikuláš Dzurinda. Sám Fico bol celé plné štyri roky premiérom v obdobiach 2006 – 2010 a potom 2012 – 2016. V tretej vláde odstúpil po dvoch rokoch po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Pri predsedoch Národnej rady je situácia ešte jednoduchšia. Dosiaľ nikto nešéfoval parlamentu dvakrát plné štyri roky. Podľa Kaliňáka „dlhoročný vrcholový predstaviteľ štátu prirodzene polarizuje spoločnosť“. Tvrdí, že inšpiráciu hľadali napríklad v škandinávskych krajinách, kde po 15 rokoch pôsobenia vo vrcholovej politike sa „štát o tých ľudí postará“. Dodal, že „je nepredstaviteľné, aby sa najvyššia štátna funkcia vracala na trh práce“. Dokonca aj v prípade, že by sa prezident či prezidentka mali vrátiť k svojmu pôvodnému povolaniu. Podobný problém sa riešil pred parlamentnými voľbami v roku 2020, keď kandidoval exprezident Andrej Kiska. Nebolo jasné, ako by napríklad nastúpil do parlamentu. Nakoniec dilemu vyriešil Kiska, ktorý sa krátko po voľbách stiahol.

Hlavy štátu majú v súčasnosti nárok na doživotnú rentu a ochranku. Na rovnaký „dôchodok“ by mali mať nárok aj viacnásobní premiéri a predsedovia parlamentu. Vo všetkých troch prípadoch ide o plat vo výške platu poslanca Národnej rady. Ten sa ráta ako trojnásobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za predchádzajúci rok. V súčasnosti poslanci (bez paušálnych náhrad) dostávajú 4 076 eur mesačne.

Kaliňák v tejto súvislosti nevylúčil, že by sa v budúcnosti mohla vytvoriť akási rada starších, v ktorej by boli práve už bývalé „top tri ústavné funkcie“. Dokonca by mohli mať aj určité kompetencie „v kontrole kvality demokracie“ a podobne.

V rámci prvej vlny opatrení by sa konečne mala vyriešiť aj otázka bývania troch najvyšších ústavných činiteľov. Prezidentská kancelária má k dispozícii vilu pod Slavínom, ktorú kúpil ešte prezident Rudolf Schuster. Odvtedy však v nej nikto nebýval a Najvyšší kontrolný úrad dokonca odporúča, aby sa štát zamyslel, či nebude výhodnejšie vilu predať. Nemá totiž napríklad prístupovú cestu či druhý vchod, čo komplikuje práve zaistenie bezpečnosti.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) tvrdí, že v súčasnosti jeho rezort vytypoval 11 nehnuteľností, ktoré by boli vhodné na bývanie troch najvyšších ústavných činiteľov. „Počas leta sa vykryštalizuje, s ktorými budeme ďalej pracovať,“ objasňoval s tým, že na jeseň by sa teda mohli začať práce na týchto nehnuteľnostiach, ktoré sa budú týkať aj moderných bezpečnostných opatrení.

Šutaj Eštok ďalej spresnil, že sa sformalizovala ochrana niektorých verejných činiteľov. Ide napríklad o generálneho prokurátora či predsedu Ústavného súdu SR, ktorí boli chránení len na základe rozhodnutia vlády. Lex atentát ráta, že ich ochranu bude prikazovať zákon. Pod krídla si takto štát zoberie aj všetkých predsedov parlamentných strán. Pri súčasnom rozložení funkcií v Národnej rade to znamená, že sa okruh chránených osôb rozšíri o dve.

V tejto súvislosti Šutaj Eštok podotkol, že sa bude musieť personálne stabilizovať najmä Úrad na ochranu verejných činiteľov. Ako viackrát zopakoval, v súčasnosti je „personálne poddimenzovaný“. To sa však týka aj Policajného zboru, ktorý by sa mal viac využívať aj pri kontrole a monitorovaní verejných protestov.

Po novom sa už nebudú môcť protesty konať priamo pod oknami politikov, lekárov, sudcov či policajtov. Ako spresnil Kaliňák, budú zakázané pred obydliami ľudí, pri ktorých sa protestuje pre ich prácu. Prvý raz sa protestovalo v roku 2012 pred apartmánom vtedajšieho predsedu parlamentu Pavla Pašku (Smer). Keď opozícia organizovala protesty pred komplexom Bonaparte, v ktorom býval v tom čase Robert Fico, priniesla aj truhlu. V čase pandémie zasa extrémisti prišli s truhlou a pohrebným vencom pred dom Igora Matoviča v Trnave. „Držíme sa hesla: Protestuj pred prácou, protestuj pred tým, čo spôsobuje problémy,“ tvrdí Kaliňák.

Obce a mestá by teda mali určiť prednostne námestia, trhoviská, parky ako miesta na protestné zhromaždenia. Ak polícia vyhodnotí, že demonštrácia môže byť nebezpečná, môže odporučiť, aby ju obec nepovolila. V prípade masívneho porušovania predpisov počas zhromaždenia môže obec dostať pokutu až 16 500 eur.

Lex atentát obmedzuje nosenie rúšok či masiek. DETAILY O TOMTO ZÁKAZE, ALE AJ POKUTÁCH SI PREČÍTAJTE V NAŠEJ GALÉRII.

Podľa Šutaja Eštoka sa obmedzuje používanie dronov počas protestov. „Obydlie jedného ministra bolo v minulosti monitorované dronom, takýmto veciam chceme zabrániť,“ vysvetľoval, ale bez spresnenia, o ktorého ministra išlo.

Druhú vlnu bezpečnostných opatrení chystá vláda až na jeseň. „Budú sa týkať práv na ochranu slobody prejavu, sprísňovania podmienok hrubých verbálnych a vulgárnych útokov,“ dodal s tým, že tieto návrhy by mali prejsť širokou diskusiou. Prvú várku opatrení vláda pripravila ako reakciu na atentát na Roberta Fica 15. mája v Handlovej. Útočník vážne zranil premiéra a ten práve prechádza rekonvalescenciou.

Prečítajte si tiež: