Šokujúce argumenty Krajniaka k otváraniu kostolov: Ja verím na zázraky, som veriaci človek!

Kontroverzná téma otvárania kostolov stále rezonuje v spoločnosti. Kým minister hospodárstva Richard Sulík presadzuje otváranie prevádzok, jeho kolega z vlády chce otvárať kostoly. V rádiu Expres podotkol, že materiálna pomoc niekedy nestačí. „Ako veriaci človek poviem svoj názor a nebudem sa zaň hanbiť,“ hovorí.

Podľa neho by mali mať veriaci možnosť individuálne pristupovať k sviatostiam, pretože to nie je epidemicky nevyhovujúcejšie ako súkromná návšteva kaderníčky. Duševné zdravie podľa neho ovplyvňuje pozitívne fungovanie imunity a sám verí na zázraky.

Za riešenie obmedzenia mobility ľudí považuje, ak by sme zavreli hranice a obmedzili prístup do prírody len v rámci svojho okresu aj s negatívnym testom. „My sa tu hráme na Slovensku, či môžeme chodiť z okresu do okresu, ale lietame si na Zanzibar alebo do Burkiny Faso,“ tvrdí. Ak podľa neho nezavedieme štátnu karanténu, nepohneme sa ako krajina ďalej.

Argumentuje tým, že ak to môžu robiť okolité štáty, môžeme to robiť aj my. „Je to nepopulárne, ale na jar nám to pomohlo zlepšiť situáciu. Momentálne je to nevyhnutné,“ hovorí. Home office, teda prácu z domu by uvítal, ale tvrdí, že zamestnávatelia testujú poctivo a majú rozdelených ľudí do skupín, ktoré sa medzi sebou nestretávajú. „Nesmieme zavrieť fabriky a ich subdodávateľov."

Cestou je aj očkovanie. Aktuálne je v DSS zariadeniach 42 % zaočkovaných ľudí – klientov aj personálu. Klienti sa podľa neho nesťažujú na vážne vedľajšie účinky. Vakcínu Sputnik V by nakúpil a dal by ľuďom na výber. „Okolo 300- až 400-tisíc ľudí na Slovensku by to zvažovalo. Ja by som nikoho nenútil do očkovania žiadnou vakcínou,“ dodáva. Do konca apríla by mohli byť zaočkovaní všetci, ktorí prejavia záujem.

V diskusii otvorili aj tému pomoci podnikateľom. Diskutovali o systéme kurzarbeit, ktorý vznikol v Nemecku, kde je doteraz veľmi používaný a zabránil strate 500-tisíc pracovných miest. Rovnaký modul schválila na stredajšom rokovaní aj vláda, ten by mal platiť od 1. 1. 2022. Ide o pomoc podnikateľom a firmám, ktoré na základe tzv. vonkajšej okolnosti, ktorú nevedeli ovplyvniť, môžu požiadať o podporu.

„Najlepšie zachránené pracovné miesto je také, ktoré udržíme,“ hovorí Krajniak. Fond na financovanie kurzarbeitu zatiaľ nie je vytvorený. Jedným z návrhov bolo čerpať peniaze z Fondu v nezamestnanosti, ktorý sa mal rozdeliť na dve časti: Poistenie v nezamestnanosti a Fond udržania zamestnanosti. Konečné rozhodnutie, pre deficit financií, nateraz ostáva otvorené.

Do systému kurzarbeitu nie sú zaradení živnostníci, tzv. SZČO. Tí v budúcnosti, aj teraz, môžu počítať s veľmi podobnou schémou ako majú v prvej pomoci. V tej chce vláda pokračovať aj v budúcom roku a rezort hospodárstva plánuje vytvoriť špeciálnu schému, ktorá nateraz ostáva neznáma.