Reklama

ŠOKUJÚCA prognóza politológov: Vzdá sa generálny prokurátor Žilinka teplého miestečka?

×
Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Žilinka SCHYTAL spŕšku kritiky za účasť na oslavách prokuratúry v Moskve.
    Reklama

    Snivá o novom poste? Generálny prokurátor Maroš Žilinka (51) sa čoraz častejšie ukazuje pri témach, ktoré priamo nesúvisia s jeho funkciou, a už dlhší čas to vyzerá tak, že práca prokurátora obmedzuje jeho ambície. Podľa odborníčky to jasne naznačuje zámer Žilinku vzdať sa funkcie a zabojovať o inú.

    Šéf Generálnej prokuratúry (GP) svoju funkciu zastáva niečo vyše roka. V krátkom čase sa však dokázal postaviť proti vládnej koalícii a neváha sa zapojiť ani do diskusie s vplyvnými politikmi. Otvorene sa vyjadruje aj k témam, ktoré len malo súvisia s agendou ochrany zákona a práv. Príkladom je aj obranná dohoda s USA, proti ktorej sa Žilinka postavil ako prvý.

    Video Player is loading.
    Stream Type LIVE
    Advertisement
    Current Time 0:00
    Duration 0:00
    Remaining Time 0:00
    Loaded: 0%
      • Chapters
      • descriptions off, selected
      • subtitles off, selected
      Cirkus počas rokovania parlamentu: Poslancov SaS obliali vodou!

      Podľa viacerých vládnych politikov sa tak generálny prokurátor nepriamo zapája do politického boja a prekračuje svoje kompetencie. Výhrady na adresu šéfa GP vyslovil aj predseda vlády Eduard Heger (48), v otvorenom liste ho označil za štít opozície „v bezohľadnom politickom boji“.

      Posledné slovo však v tomto súboji mal najmä Žilinka a v reakcii premiérovi odkázal, že on „nikdy nerozhodoval a ani nebude rozhodovať podľa predstáv alebo želania politikov“. Takisto tvrdo sa bránil aj v prípade svojej cesty na oslavy 300. výročia ruskej prokuratúry. Kritikom a politikom odkazoval, že odmieta čierno-biele videnie sveta.

      Odborníci za týmto konaním Žilinku vidia len jeden scenár: Vraj sa chystá zmeniť z prokurátora na politika! Politologička Soňa Szomolányi v rozhovore pre Denník N dokonca pripustila, že sa generálny prokurátor onedlho zapojí do súboja o prezidentskú stoličku. Viac k téme zistite v galérii >>>

      A fakty naznačujú, že by mu to celkom aj mohlo vyjsť. Podľa prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV JOJ Na hrane pôsobenie generálneho prokurátora kladne hodnotí polovica Slovákov. Najviac podporovateľov má medzi voličmi strán Smer, Hlas a Republika. Podporu má aj od ich lídrov.

      Samotný Maroš Žilinka sa zatiaľ k svojmu prípadnému vstupu do veľkej politiky nevyjadruje a informácie o tom považuje za špekulácie. „Zložením sľubu dňa 10. decembra 2020 začalo generálnemu prokurátorovi plynúť sedemročné funkčné obdobie, počas ktorého chce napĺňať ústavnú pôsobnosť prokuratúry – chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu,“ uvádza sa v stanovisku šéfa GP pre náš denník.

      Politológ Radoslav Štefančík si nemyslí, že by prokurátor Žilinka vážne plánoval kandidovať za prezidenta v roku 2024. „Generálny prokurátor je tu na sedem rokov, neviem si predstaviť, že by chcel opustiť túto konformnú zónu. Určite však netušíme, čo sa odohráva v jeho hlave. Ale prezident by mal predsa len mať nejakú charizmu a táto vlastnosť pánovi Žilinkovi chýba,“ hodnotí kandidatúru prokurátora odborník. Dopĺňa, že ak by Žilinka naozaj išiel do volieb, jeho pozícia by závisela od toho, ktoré strany by ho podporili.

      Zdroj: Jakub Kotian

      Na snímke generálny prokurátor SR Maroš Žilinka pred rokovaním Zahraničného výboru NR SR v Bratislave 31. januára 2022. FOTO TASR - Jakub Kotian

      A vyzerá to tak, že o podporu koalície generálny prokurátor prišiel takmer hneď po tom, ako bol zvolený do svojej funkcie. Strana Za ľudí odmietla podporiť Žilinku vo voľbách s tým, že ho nevolila ani za generálneho prokurátora. „Je vylúčené, aby sme Maroša Žilinku podporili v budúcnosti ako kandidáta na akúkoľvek verejnú funkciu vrátane prezidentskej kandidatúry,“ povedala šéfka strany Veronika Remišová (46).

      Strana SaS uviedla, že jej podporu v najbližších prezidentských voľbách dostane Zuzana Čaputová, ak by opäť kandidovala do funkcie. Prezidentský palác na otázky nášho denníka do uzávierky nereagoval.

      Štefančík však predpokladá, že podporu Žilinkovi skôr vyhlásia opozičné strany. „Vtedy by mal určite väčšiu šancu,“ hovorí politológ. Strana Roberta Fica (57) na otázky Plus JEDEN DEŇ o tom, či by podporila Maroša Žilinku v prezidentských voľbách, neodpovedala. Hlas sa k hypotetickým otázkam odmietol vyjadrovať.

      Najväčšiu podporu Žilinkovi vyslovujú členovia hnutia Sme rodina, avšak na otázku, či ho podporia v prezidentských voľbách, nereagovali. Politológ Štefančík je však presvedčený, že aj s veľkou podporou opozície či Sme rodina sa z Maroša Žilinku prezident nestane. Ako odborník hodnotí šancu Žilinku na úspech vo voľbách? Odpoveď nájdete v galérii

      Prečítajte si tiež: