Reklama

Sociologička Porubänová BEZ SERVÍTKY: PRAVDA o MATOVIČOVI a TAKTO to funguje u Krajniaka

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Silvia Porubänová o svojom odchode z výskumného inštitútu
    Reklama

    Svoj odchod nechcela rozmazávať na sociálnych sieťach, ale našlo sa dosť ľudí, ktorí to urobili za ňu. Minulý týždeň minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) odvolal z postu riaditeľky Inštitútu pre výskum práce a rodiny sociologičku Silviu Porubänovú. Na jej miesto, bez výberového konania, dosadil kontroverzného publicistu a bývalého politického poradcu, ultrakonzervatívca Romana Jocha. Porubänová tvrdí, že radikálni konzervatívci v parlamente pôjdu ešte ďalej.

    Nový riaditeľ Roman Joch sa vyjadril, že žena by mala mať volebné právo, len ak má minimálne dve deti. Ako  máme takýto typ výroku vnímať a o čom vypovedá?

    Áno,  je to  výrok, ktorý širšia verejnosť na Slovensku pravdepodobne ani nezaregistrovala. Môže sa zdať mierny, alebo kuriózny. Vypovedá však o tom, že ak sa žena nepodieľa na demografickej reprodukcii spoločnosti, tak  nie je oprávnená  vyjadrovať sa ani k jej riadeniu. Myslím si, že podobné názory uviazli pred rokom 1920 . Od toho roku, teda práve sto rokov, majú  aj na Slovensku ženy volebné právo. Bez podmienok, vylučovania a "kastovania".

    Ako to vnímate z pohľadu sociologičky?

    Naozaj si  myslím, že ide o kuriozitu a nechcem na základe jediného  výroku hodnotiť odbornú spôsobilosť alebo kompetenciu pána Romana Jocha. Ak sa odosobním, môžem konštatovať, že nemá žiadnu skúsenosť  s výskumom rodiny, trhu práce,  diskriminácie...  a nikdy sa ani odborne  neangažoval v rámci sociálnej a rodinnej politiky. Špecializuje sa na problematiku USA,  ultrakonzervatívnu problematiku v politicko-filozofickom kontexte. Ak by mal byť tento výskumný inštitút "transformovaný"  na  ultrakonzervatívnu diskusnú a publikačnú platformu, je to čosi dosiaľ  nevídané a oprávnene sa budeme báť o osud riešenia praktických problémov rodín a všetkých zraniteľných  a znevýhodnených skupín obyvateľstva.

    Na to, že sa ultrakonzervativizmus začína rozmáhať, upozornilo aj niekoľko politických komentátorov. Hovoria, že sa výrazne vraciame do dôb minulých...

    Spomínaný diskurz bol mimoriadne  vyhrotený v 90-tych rokoch, odvtedy prakticky kontinuálne a výrazne viditeľný je najmä  pred prezidentskými a parlamentnými voľbami. Vyhrotenosť diskurzu ma netrápi, je legitímny, inak to ani nemôže byť... Napríklad v kultúrno-etických otázkach bude ostrá odborná, občianska i náboženská polemika  vždy prítomná, nakoľko kompromis nie je možný. Ide o hlboko zvnútornené postoje a presvedčenie.  Na oboch stranách pomyselnej barikády.

    V čom vidíte riziko?

    Nebezpečné je,  ak  sa  jeden ideologický názor prezentuje  ako jediný správny a oprávnený a legitimizuje sa tým, že sa ako oficiálny postupne vnáša do vedenia štátu i verejných inštitúcií. Je prekvapujúce aj to, aké názorovo a politicky  široké spektrum ľudí  pracuje napríklad v tomto inštitúte, ale nikdy ich to nelimitovalo v odbornej práci. Vy musíte prinášať objektívne analýzy o marginalizovaných rómskych komunitách, o plodnosti žien, o bezdomovectve, atď... aj  ak máte osobne veľmi vyhranený názor na túto problematiku. Ak ste odborník, odborníčka  v sociálnej  a rodinnej oblasti, musíte vychádzať len z faktov a musíte byť vedení potrebou pomoci, podpory, efektívnej zmeny. Nie represie, nie potlačenia...

    Milan Krajniak sám seba nazval "posledným Križiakom." Myslíte, že sa konzervatívci snažia ovládnuť smerovanie štátu?

    Nepoužila by som slovo ovládnuť. Presnejšie bude : nastoliť smerovanie.  Napríklad Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa "nestará" len o tradičné alebo ideálne rodiny. Je to nesmierne košatá a praktická  agenda každodenného života  rozmanitých typov  rodín, ale aj trhu práce, dôchodkového zabezpečenia a mohli by sme pokračovať... Je jasné, že trendom bude  podpora prezentácia tradičnej kresťanskej rodiny. To, že im ide o zvýšenie demografického prírastku sa ani netaja, je to oficiálna priorita.

    V čom je podľa vás v tomto prípade problém?

    Myslím si, že populačný prírastok na Slovensku po roku 2020 sa nedá dosiahnuť všeobecnými prosociálnymi opatreniami ani návratom k norme, či paradigme tradičnej kresťanskej rodiny.

    Zdroj: MICHAL SMRČOK

    Na snímke sociologička Sylvia Porubänová.

    Ak chcú dvíhať demografickú krivku, tak prečo je poslankyňa Anna Záborská proti umelým oplodneniam? Najmä v období, keď má takmer polovica populácia zdravotné a iné problémy s počatím ... 

    To, že je zásadne proti umelým oplodneniam, vyjadrila v inak orientovaných médiách než je to vaše. Páry by nemali mať právo na umelé oplodnenie a pokiaľ nebudú vedieť dieťa počať prirodzene, tak sa majú zmieriť s  bezdetnosťou !  Toto je už na hrane a cez čiaru. Nehumánne a protiprávne.

    Zdroj: MICHAL SMRČOK

    Na snímke sociologička Sylvia Porubänová.

    Ako by sa táto ambícia mohla podariť?

    Nemyslím si, že sa im to  len tak ľahko  podarí, ale ak z verejných politík a médií budú zaznievať väčšinovo podobné  hlasy, tak postupne ovládnu  verejný priestor. Nebezpečné je, že mladší ľudia nemajú žiadnu historickú pamäť a nevedia o charaktere a obsahu  spoločenského  diskurzu počnúc 90. rokmi. Väčšina z nich  ho ani nebude skúmať a prezentované  vnímanie sveta  a správanie budú brať ako normu. To je nebezpečné aj v prípade káuz, ktoré sa týkajú Borisa Kollára či  vystupovania Igora Matoviča. Všetky tieto kauzy, hochštaplerstvo a nekultivovanosť sa bude neskúseným voličom a voličkám  javiť ako norma.

    Ak si to porovnáme, tak minister Krajniak vystupuje veľmi uhladene, distingvovane a nemáte si ho problém stotožniť s postavou ministra. U pána Kollára či Matoviča to podľa názorov odborníkov vidieť nie je...

     Áno, to je pravda. Ak sa pozrieme na pána Krajniaka tak on vystupuje aj  reálne tak ako v médiách.  Ja som ho zažila  v piatok (3. 10., pozn. red.)  za nepríjemných okolností a nemôžem povedať, že by bol neslušný alebo arogantný, práve naopak. Zároveň si spomeňme, že mal ambíciu byť ministrom vnútra  a kandidoval aj na prezidenta. Som si istá, že svoj imidž tradicionalistického rozvážneho a dôstojného muža buduje s ohľadom na svoje vyššie politické a spoločenské ciele.

    Prečo v prípade premiéra a predsedu parlamentu takéto snahy nevidíme?

    Pretože sú si veľmi dobre vedomí toho, čo pôsobí na ich voličov a voličky, vrátane  ľudovosti a zámernej  kontroverznosti ich vystupovania. U Borisa Kollára je to až taká „všeobjímajúcnosť“, večne chlapčenský "kukuč" a u Igora Matoviča naopak -večný rebel, sťažovateľ a podpichovateľ ! Aj keby to vedel, tak sa nemôže začať meniť na vážneho  štátnika pretože tvrdé, spoľahlivé  jadro jeho voličov je fascinované práve tým jeho rebelantstvom, nespútanosťou a drzosťou.

    Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...

    Premiér Matovič sa na jednej strane výrazne spoliehal na odborníkov v krízovom štábe, ale na druhej strane svojich oponentov, ktorí sú tiež odborníkmi vo svojej oblasti, nazval "mudrosráčmi".  Dokáže si táto vláda vážiť odbornosť?

    Zdroj: MICHAL SMRČOK

    Na snímke sociologička Sylvia Porubänová.

    Myslím si, že otázka znie, či je táto vláda kompletne odborná. Treba povedať, že  súčasná vláda nie je monolit, je veľmi rôznorodá. Sú tam ľudia, ktorých nominovanie vyvolalo otázky, ako napríklad v prípade ministra školstva Branislava Gröhlinga, ale dnes sa zdá, že sa uviedol veľmi dobre a reagujú naňho pozitívne napríklad  učitelia na základných školách. On je zatiaľ veľmi príjemným prekvapením.

    Ako vnímate ostatných ministrov?

    Ministri zo základne OĽaNO sú diskutabilní rovnako, ako ich kompetentnosť, napokon okrem Igora Matoviča nikto nebol verejne  známy. Nevedeli sme, čo od nich očakávať a podobne ako to bolo pri Robertovi Ficovi a  Smere pred pätnástimi rokmi, sa dnes  títo ľudia hrejú v odlesku slávy Igora Matoviča.  A myslím si, že sa ešte dočkáme prekvapení. Zatiaľ najväčším je minister Krajčí, ktorí vystupuje veľmi kontroverzne aj pri odvolávaní a dosadzovaní svojich nominantov. Je   to  ťažko obhájiteľné predovšetkým odbornosťou. Vyzerá to na ideologické  alebo stranícke kritériá.

    Čo sa týka výrokov pána Krajčího, ktoré sú kontroverzné a rozdeľujú aj konzervatívnu časť spoločnosti... Čoho sme v prípade takto nastolenej komunikácie svedkami? Ide podľa vás o legitímne otázky?

    Bolo by veľmi  zavádzajúce  tvrdiť, že spoločnosť je  v celom názorovom  spektre viac menej  striktne  rozdelená na liberálov, konzervatívcov, socialistov, pretože to tak nie je. Ako individuálne ľudské bytosti disponujeme veľmi rôznorodými a často zmiešanými, či racionálne nezaraditeľnými postojmi. Ak sa niekomu nepáčia výroky pána Krajčího, tak označiť túto osobu za niekoho, kto útočí na konzervatívcov a kresťanov, je tiež zavádzajúce. Sama z každodennej skúseností viem,  že najsilnejší  nesúhlas s jeho vyjadreniami pochádza od veriacich žien a mužov. Práve preto, že jeho  vyjadrenia nevnímajú ako kresťanský mainstream, ale skôr ako náboženskú  subkultúru. On sám seba definuje ako katolíka, ale vyrástol v baptistickom prostredí a napokon dosiaľ publikuje v baptistickom československom mesačníku.

    Na kritiku však nielen pán Krajčí, ale celá Kresťanská únia reaguje pomerne zvláštne a vníma ju ako útok. Prečo?

    V dôsledku pomerne otvorených vyjadrení o vzťahu s manželkou, či okolností jeho osvietenia Duchom svätým, sme zachytili obrannú reakciu pani Záborskej, ktorá to vyhodnotila tak, že potrebujeme splnomocnenca pre náboženskú slobodu. Tvrdila, že ide o nenávistné prejavy, pritom išlo o  posmech a uťahovanie.

    Aká je v takomto prípade vaša reakcia?

    Mám na to jedinú odpoveď: Nemyslím si, že by si ktokoľvek kdekoľvek dovolil urážať  vieru pána Srholca, Bezáka,či Pastirčáka. Títo ľudia boli a sú autoritami s nespochybniteľnou presvedčivosťou a osobným vyžarovaním. Som si istá,  že ide o to, akým spôsobom vlastnú vieru interpretujeme.  Je nevyhnutné ju interpretovať hlboko a dôstojne. Pokiaľ o viere referujem infantilne a naivne, tak sa nemôžem čudovať, ak reakcie budú posmešné.

    OĽaNO vyhodnotilo samých seba ako všeobjímajúcu stranu, ktorá má liberálov, konzervatívcov, aj stredný prúd. Ako to vnímate vy?

    Toto som už spomenula, vychádzam  z toho, že Igor Matovič je  de facto jediný, kto bol schopný stiahnuť a nabrať  voličské hlasy a všetci ostatní sa hrejú v jeho odlesku. Ak hovoríme o pánovi Vašečkovi a pani Záborskej, tak ak by sa so svojou „straničkou“ opäť pokúšali dostať do parlamentu samostatne, tak ich výsledok by sa pohyboval na úrovni promile. Bez kúzla Igora Matoviča by nemali najmenšiu šancu sa dostať do Národnej rady.

    Takže na ich tvrdenia o názorovej rôznorodosti nereflektujete?

    Tvrdiť, že OĽaNO je dáke širokospektrálne hnutie, je nezmysel hneď od začiatku. Vymedzovali sa ako protikorupčné a protirodinkárske hnutie a tieto kultúrno-etické otázky, ktoré sa teraz dokola omieľajú, v predvolebnej kampani vôbec nerezonovali. Od začiatku boli veľmi nečitateľní a hralo im to do karát. Teraz totiž môže Igor Matovič naozaj tvrdiť, že sa jeho poslanci rozhodujú na základe svojho svedomia, hoci  voliči o ich názorom ukotvení nemali ani tušenia.

    Ako vnímate stranu Sme rodina?

    Veľmi podobne. Situovala sa na základe  osobného kúzla Borisa Kollára, ktorý ju raz prezentuje ako ľavicovú, inokedy konzervatívnu, potom všeľudovú, alebo pravicovú stranu. To smerovanie je vždy veľmi reaktívne a závislé od momentálnych okolností a to je základ úspechu nielen Sme rodina, ale aj OľaNO, ktoré dokáže vždy reflektovať na spoločenskú objednávku toho, čo je momentálne potrebné.

    V rámci OĽaNO vystupuje mimoriadne aktívne práve Kresťanská únia. Myslíte si, že sa snaží využiť šancu, pretože o štyri roky sa jej to už nemusí podariť?

    Určite áno! A začali veľmi rýchlo, pretože v tomto prípade treba byť rýchly. Táto rýchlosť ma prekvapila, pretože som myslela, že otázky interrupcií a nedeľného predaja začnú až po odznení pandémie. Momentálne čakám, kedy príde na pretras téma LGBT ľudí a určite príde. Interrupcie, ktoré sa teraz vytiahli, sú podľa mňa dôsledkom aj toho, že si veľmi dobre uvedomujú, že treba odtiahnuť pozornosť nielen od Borisa Kollára, ale aj Igora Matoviča a útokov na ich kompetentnosť.

    Zdroj: MICHAL SMRČOK

    Na snímke sociologička Sylvia Porubänová.

    V týchto dňoch sa koná 9. schôdza Národnej rady, kde sú štyri návrhy, ktoré sa týkajú interrupcií. Je tento problém aktuálny?  

    Nie.  Aj  s týmto diskurzom mám skúsenosť  viac 20 rokov a preto viem, že sa musí diať. Na Slovensku vám nikto príčetný  nepovie, že interrupcie sú dobrom, že by niekto tento zákrok schvaľoval a podporoval. Vždy hovorím, že v deň, kedy na Slovensku nebudú interrupcie, pretože všetky deti budú plánované alebo aspoň vítané, tak  všetci spoločne v jednom šíku  začneme  oslavovať a bude veľký žúr ! Lenže problém je, že táto situácia nenastane  a  aj  ked bude treba vykonať päť interrupcií ročne, nemôžeme zvrátiť súčasný legislatívny stav šesťdesiat rokov dozadu.   Nevieme z našich životov vylúčiť chudobu, neinformovanosť, zločin... preto musí zákon chrániť aj tú menšinu žien, ktoré z rozličných dôvodov interrupcie dosiaľ podstupujú.  Ženy i muži na Slovensku si však naopak zaslúžia uznanie za to, že z obrovských státisícových čísel spred roku 1989 sme sa dostali na historické minimum, čo len dokazuje, že akékoľvek snahy o reštrikciu sú len kopaním do otvorených dverí.

    Ako vnímate zákon strany OĽaNO? Zaznemanala som totiž reakcie, že vnímanie problematiky pani Záborskej by malo miesto skôr v ružovej krajine poníkov a jednorožcov. Ako ho vnímate vy? Bude ženám nápomocný?

    Dobre, vrátim sa teda ku  svetu poníkov a jednorožcov, ktorý  ste spomenuli a priamo ku pani Záborskej. Pri interrupciách pred rokom 89 sa chodilo pred komisie a muselo sa odôvodňovať, prečo tento zákrok vykonať. Udávané dôvody  boli  falošné, často sa tvrdilo, že išlo o mimomanželský pomer a ženy sa museli obracať doslova k úchylnostiam. Už vtedy boli obľúbeným argumentom ekonomické dôvody a nedostatok zdrojov. Vždy sa interrupcie kumulovali do dvoch vekových skupín žien  – mladé dievčatá do 18 -20 rokov a potom ženy, ktoré už mali napríklad dve a viac detí.

    Zdroj: MICHAL SMRČOK

    Na snímke sociologička Sylvia Porubänová.

     Vypĺňanie dotazníkov v žiadosti podľa vás nepomôže...

    Uvádzanie dôvodov bolo, je a vždy bude veľmi formálne a pokrytecké. Aj ak sa pozrieme na ekonomické dôvody, tak čo je akceptovateľný ekonomický dôvod ?!  Deti sa rodia aj vo vojnách,  v extrémne chudobných podmienkach a kde sa vychováva päť  detí, tam sa sa vychová aj šieste, samozrejme. Ale rozhodujúce je, či dieťa vyrastá ak nie v optimálnych, tak aspoň v dôstojných a láskyplných podmienkach.. Myslíte si, že žena, ktorá je manželom bitá a týraná,  to napíše do žiadosti? Nenapíše, pretože sa hanbí, pretože sa pradoxne cíti vinná, al preto  nechce prať špinavú bielizeň na verejnosti.

    Ekonomická pomoc podľa vás nie je dostatočným argumentom?

    Žena sa nerozhoduje byť matkou kvôli príspevku v tehotenstve, pretože ona, akákoľvek žena  bude matkou  dieťaťa aj o 15 či 20 rokov a to rozhodnutie musí byť s plnou zodpovednosťou na nej. Schvaľujem ale to, že žena by mala mať viac dní na rozmyslenie. Len vtedy môže žena naozaj prejsť všetky pre a proti a vyhodnotiť, či bude mať  všetky druhy potrebnej  sily a  aj o trebárs 15 rokov.... Dieťa nie je hračka, ani domáci miláčik. Hovoriť o ekonomickej pomoci ako o riešení problému interrupcií tak  považujem za pokrytecké, pretože toto rozhodnutie stále  patrí žene...Zároveň ak poviete A, je treba povedať aj B. Prečo u nás nie je tabletka "po" dostupná tak ako v Čechách? Prečo je veľký problém s prístupnosťou hormonálnej antikoncepcie v marginalizovaných skupinách? Samozrejme, že príde aj k tejto otázke a bude sa stupňovať tlak aj na dostupnosť antikoncepcie. Bude sa aplikovať výhrada vo svedomí lekára a lekárnika, atď.

    Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...

    Budú sa touto dilemou a výhradou svedomia zaoberať aj v prípade liekov na potenciu?

    O tom dosť pochybujem a musím povedať, že k tejto téme sa ultrakonzervatívci nikdy nevyjadrovali.

    Veď ak muž nie je schopný plnohodnotnej erekcie, tak nie je schopný plnohodnotného styku a teda ani plodenia. Nemal by sa s tým aj on jednoducho zmieriť a neuchyľovať sa k liekom?

    Ja si myslím, že naopak, takáto podpora bude veľmi vítaná...(smiech) 

    Možno to aj bude hradiť zdravotná poisťovňa....

    Možno áno...(smiech)

    Málo sa rozoberajú spôsoby akými sa chrániť, ak sa chcete napríklad hormonálnej antikoncepcii vyhnúť. Takmer nikto u nás nevie o pesare a nedá sa  zohnať ani menej invazívna "potratová tabletka"...

    Samozrejme, ale ten trh existuje a tieto lieky aj iné formy antikoncepcie sa dajú zohnať viac či menej  s  ťažkosťami, za hranicami, či na internete.. Môžeme sa len domnievať, aký súvis to môže mať napríklad s narastajúcou krivkou spontánnych potratov.

    Som presvedčená, že tento obmedzujúci diskurz aj čo sa týka dostupnosti antikoncepcie tu bude, ale budú sa ho snažiť výrazne tlmiť, aby sa dostal čo najmenej na verejnosť. Erotika je potešením chudobných a ak ich budete chcieť otvorene pripraviť aj o takéto slasti, tak sa vám to môže voličsky pri najbližších voľbách veľmi škaredo vrátiť.

    Zdroj: MICHAL SMRČOK

    Na snímke sociologička Sylvia Porubänová.

    Budú sa podľa vás  snažiť zájsť ďalej?

    Ak príde ďalší útok  na ich kompetentnosť, tak som presvedčená, že opäť pritvrdia v  kultúrno -etických otázkach. Nebuďme naivní a dívajme sa nielen do Maďarska, ale najmä do Poľska. Určite to nie je náhodné a nemali by sme si myslieť, že sme osamotení, pretože svojim spôsobom  s oneskorením  ich modely nasledujeme. Naši súčasní lídri sa netaja obdivom k Donaldovi Trumpovi, Borisovi Johnsonovi, ale aj Viktorovi Orbánovi, či poľským politikom. Inšpirácia tam určite je.

    Niekoľko odborníkov, ale aj komentátorov a publicistov nie raz upozornilo, že Igor Matovič je autokrat. Ako to vnímate vy?

    Skôr si myslím, že je osamelým jazdcom, ktorý je veľmi nedôverčivý. Počas korony sme videli ako rád delegoval rozhodnutia na krízový štáb a tvrdil, že rozhodnú epidemiológovia a hlavný hygienik, pričom mu analytici stále opakovali, že rozhoduje vláda a premiér. Som presvedčená, že jeho osamotenosť pramení zo skutočnosti, že  nikomu neverí. To ho však robí aj extrémne zraniteľným. Priepasť medzi ním a ostatnými sa pozíciou v premiérskom kresle ešte výraznejšie prehĺbila.

    Napriek tomu je však preňho najväčším partnerom práve Sme rodina na čele s Borisom Kollárom...

    Áno, v prípade Borisa Kollára môžeme vidieť, že ak Igor Matovič "pojme" voči niekomu dôveru, tak ho bude brániť zubami, nechtami a osočovať všetkých, ktorí ho kritizujú, mimochodom rovnako to zvykol robiť aj Robert Fico. To, ako dlho spojenie Kollár a Matovič vydrží, je veľmi otázne a nepredvídateľné.

    Sme rodina má za sebou niekoľko veľmi nepríjemných káuz. Prekvapivo sme sa v súvislosti s nimi dostali k mediálnym linčom á la Robert Fico alebo výroku, všetko prebehlo v súlade so zákonom á la Vladimír Mečiar. Čo sa to deje?

    Treba zapojiť sedliacky rozum a nepočúvať len hlas „bratislavskej kaviarne“, ale aj hlas krčmy a ulice. Pravdou je, že ľudia majú pocit, že sa vymenili len bábky v divadle, ale všetko ostatné je po starom a princíp Pašku - vyhraj voľby môžeš všetko -  funguje ďalej.

    Treba si uvedomiť, že nikto nechce byť pridlho v opozícii. Korona všetko spomalila, ale stále je a práve teraz  bude  obrovský prísun peňazí z Európskej únie a nikto sa dobrovoľne neodstrihne od takýchto verejných  zdrojov. Nejde o politické či etické témy a postoje. Európske a verejné financie sú tá najvyššia hodnota.

    Prečítajte si tiež: