Nový riaditeľ Roman Joch sa vyjadril, že žena by mala mať volebné právo, len ak má minimálne dve deti. Ako  máme takýto typ výroku vnímať a o čom vypovedá?

Áno,  je to  výrok, ktorý širšia verejnosť na Slovensku pravdepodobne ani nezaregistrovala. Môže sa zdať mierny, alebo kuriózny. Vypovedá však o tom, že ak sa žena nepodieľa na demografickej reprodukcii spoločnosti, tak  nie je oprávnená  vyjadrovať sa ani k jej riadeniu. Myslím si, že podobné názory uviazli pred rokom 1920 . Od toho roku, teda práve sto rokov, majú  aj na Slovensku ženy volebné právo. Bez podmienok, vylučovania a "kastovania".

Ako to vnímate z pohľadu sociologičky?

Naozaj si  myslím, že ide o kuriozitu a nechcem na základe jediného  výroku hodnotiť odbornú spôsobilosť alebo kompetenciu pána Romana Jocha. Ak sa odosobním, môžem konštatovať, že nemá žiadnu skúsenosť  s výskumom rodiny, trhu práce,  diskriminácie...  a nikdy sa ani odborne  neangažoval v rámci sociálnej a rodinnej politiky. Špecializuje sa na problematiku USA,  ultrakonzervatívnu problematiku v politicko-filozofickom kontexte. Ak by mal byť tento výskumný inštitút "transformovaný"  na  ultrakonzervatívnu diskusnú a publikačnú platformu, je to čosi dosiaľ  nevídané a oprávnene sa budeme báť o osud riešenia praktických problémov rodín a všetkých zraniteľných  a znevýhodnených skupín obyvateľstva.

Na to, že sa ultrakonzervativizmus začína rozmáhať, upozornilo aj niekoľko politických komentátorov. Hovoria, že sa výrazne vraciame do dôb minulých...

Spomínaný diskurz bol mimoriadne  vyhrotený v 90-tych rokoch, odvtedy prakticky kontinuálne a výrazne viditeľný je najmä  pred prezidentskými a parlamentnými voľbami. Vyhrotenosť diskurzu ma netrápi, je legitímny, inak to ani nemôže byť... Napríklad v kultúrno-etických otázkach bude ostrá odborná, občianska i náboženská polemika  vždy prítomná, nakoľko kompromis nie je možný. Ide o hlboko zvnútornené postoje a presvedčenie.  Na oboch stranách pomyselnej barikády.

V čom vidíte riziko?

Nebezpečné je,  ak  sa  jeden ideologický názor prezentuje  ako jediný správny a oprávnený a legitimizuje sa tým, že sa ako oficiálny postupne vnáša do vedenia štátu i verejných inštitúcií. Je prekvapujúce aj to, aké názorovo a politicky  široké spektrum ľudí  pracuje napríklad v tomto inštitúte, ale nikdy ich to nelimitovalo v odbornej práci. Vy musíte prinášať objektívne analýzy o marginalizovaných rómskych komunitách, o plodnosti žien, o bezdomovectve, atď... aj  ak máte osobne veľmi vyhranený názor na túto problematiku. Ak ste odborník, odborníčka  v sociálnej  a rodinnej oblasti, musíte vychádzať len z faktov a musíte byť vedení potrebou pomoci, podpory, efektívnej zmeny. Nie represie, nie potlačenia...

Milan Krajniak sám seba nazval "posledným Križiakom." Myslíte, že sa konzervatívci snažia ovládnuť smerovanie štátu?

Nepoužila by som slovo ovládnuť. Presnejšie bude : nastoliť smerovanie.  Napríklad Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa "nestará" len o tradičné alebo ideálne rodiny. Je to nesmierne košatá a praktická  agenda každodenného života  rozmanitých typov  rodín, ale aj trhu práce, dôchodkového zabezpečenia a mohli by sme pokračovať... Je jasné, že trendom bude  podpora prezentácia tradičnej kresťanskej rodiny. To, že im ide o zvýšenie demografického prírastku sa ani netaja, je to oficiálna priorita.

V čom je podľa vás v tomto prípade problém?

Myslím si, že populačný prírastok na Slovensku po roku 2020 sa nedá dosiahnuť všeobecnými prosociálnymi opatreniami ani návratom k norme, či paradigme tradičnej kresťanskej rodiny.

Na snímke sociologička Sylvia Porubänová.
Na snímke sociologička Sylvia Porubänová.
Zdroj: MICHAL SMRČOK

Ak chcú dvíhať demografickú krivku, tak prečo je poslankyňa Anna Záborská proti umelým oplodneniam? Najmä v období, keď má takmer polovica populácia zdravotné a iné problémy s počatím ... 

To, že je zásadne proti umelým oplodneniam, vyjadrila v inak orientovaných médiách než je to vaše. Páry by nemali mať právo na umelé oplodnenie a pokiaľ nebudú vedieť dieťa počať prirodzene, tak sa majú zmieriť s  bezdetnosťou !  Toto je už na hrane a cez čiaru. Nehumánne a protiprávne.

Na snímke sociologička Sylvia Porubänová.
Na snímke sociologička Sylvia Porubänová.
Zdroj: MICHAL SMRČOK

Ako by sa táto ambícia mohla podariť?

Nemyslím si, že sa im to  len tak ľahko  podarí, ale ak z verejných politík a médií budú zaznievať väčšinovo podobné  hlasy, tak postupne ovládnu  verejný priestor. Nebezpečné je, že mladší ľudia nemajú žiadnu historickú pamäť a nevedia o charaktere a obsahu  spoločenského  diskurzu počnúc 90. rokmi. Väčšina z nich  ho ani nebude skúmať a prezentované  vnímanie sveta  a správanie budú brať ako normu. To je nebezpečné aj v prípade káuz, ktoré sa týkajú Borisa Kollára či  vystupovania Igora Matoviča. Všetky tieto kauzy, hochštaplerstvo a nekultivovanosť sa bude neskúseným voličom a voličkám  javiť ako norma.

Ak si to porovnáme, tak minister Krajniak vystupuje veľmi uhladene, distingvovane a nemáte si ho problém stotožniť s postavou ministra. U pána Kollára či Matoviča to podľa názorov odborníkov vidieť nie je...

 Áno, to je pravda. Ak sa pozrieme na pána Krajniaka tak on vystupuje aj  reálne tak ako v médiách.  Ja som ho zažila  v piatok (3. 10., pozn. red.)  za nepríjemných okolností a nemôžem povedať, že by bol neslušný alebo arogantný, práve naopak. Zároveň si spomeňme, že mal ambíciu byť ministrom vnútra  a kandidoval aj na prezidenta. Som si istá, že svoj imidž tradicionalistického rozvážneho a dôstojného muža buduje s ohľadom na svoje vyššie politické a spoločenské ciele.

Prečo v prípade premiéra a predsedu parlamentu takéto snahy nevidíme?

Pretože sú si veľmi dobre vedomí toho, čo pôsobí na ich voličov a voličky, vrátane  ľudovosti a zámernej  kontroverznosti ich vystupovania. U Borisa Kollára je to až taká „všeobjímajúcnosť“, večne chlapčenský "kukuč" a u Igora Matoviča naopak -večný rebel, sťažovateľ a podpichovateľ ! Aj keby to vedel, tak sa nemôže začať meniť na vážneho  štátnika pretože tvrdé, spoľahlivé  jadro jeho voličov je fascinované práve tým jeho rebelantstvom, nespútanosťou a drzosťou.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...