Smutná rozlúčka s Jozefom Markušom († 80): Kto prišiel dať posledné ZBOHOM exšéfovi Matice?

Pohreb bol chvíľou ticha a spomienok na muža, ktorý celý svoj život venoval podpore kultúry a slovenských tradícií. Jozef Markuš († 80) mal za sebou plodnú kariéru. Svojím 20-ročným pôsobením na čele Matici slovenskej zásadne ovplyvnil národné a kultúrne dianie na Slovensku.

Od decembra 1989 do júna 1990 bol aj podpredsedom slovenskej vlády národného porozumenia. Ako predseda Matice slovenskej stál na jej čele v rokoch 1990 až 2010 a na počiatkoch viedol kampaň „Za tú našu slovenčinu“. V nej aktívne presadzovali prijatie jazykového zákona na ochranu slovenského jazyka. O jeho smrti informovala v pondelok 3. januára jeho dcéra Zora Jaurová (PS). „S hlbokým žiaľom by som vám chcela oznámiť, že dnes nadránom nás opustil môj otec Jozef Markuš, bývalý predseda Matice slovenskej,“ uviedla poslankyňa parlamentu.

„Videl niečo, čo my nie. Videl krajinu, aká by mohla byť. Alebo aká bola v jeho predstavách,“ priblížila Jaurová otcov pohľad na svet po jeho smrti. „Otec sa určite mýlil a pomýlil v mnohom pri svojej snahe uchopiť a dosiahnuť tú utopickú najkrajšiu krajinu na svete. A zodpovednosť, ktorú za to niesol, nebola ľahká. Ale aj vďaka nemu si vždy predstavujem svet okolo seba - áno, to Slovensko, ktoré miloval - také, aké by mohlo byť,“ spomínala expertka na kultúrnu politiku a kreatívny priemysel, ktorá priznala, že nie vždy sa s otcom politicky zhodli.

Kým on bol viac konzervatívny národniar, ona sa prezentuje ako liberálna euroobčianka. „Neboj sa, stále budem kráčať po tej istej krajine a skúšať, či sa dá urobiť najkrajšou. Budeš mi pritom chýbať,“ priznala trúchliaca dcéra.

Na svojho exšéfa nezabudla ani samotná Matica. „Vďaka jeho práci Matica slovenská rozšírila svoje aktivity, podporovala historický výskum, vydavateľskú činnosť a budovala povedomie o slovenských dejinách a tradíciách. Zasadzoval sa za vznik samostatnej slovenskej štátnosti. Jeho odchod je veľkou stratou pre celé Slovensko, pre matičné hnutie i pre všetkých, ktorí si vážia našu kultúru a históriu. Česť jeho pamiatke!“ pripomenuli jeho 20 ročnú prácu pre Maticu.

Posledná rozlúčka s Markušom sa konala v Malom evanjelickom kostole v Bratislave, kam prišli len najbližší. Celkovo sa zišlo asi 50 smútiacich. Prví trúchliaci si v Malom evanjelickom kostolíku uctili pamiatku zosnulého matičiara už hodinu pred začiatkom obradu. V rukách držali bohaté kytice s nápismi „posledné zbohom“.

Dcéra Markuša a známa politička Zora Jaurová sa prišla s otcom poslednýkrát rozlúčiť 30 minút pred začiatkom obradu. Ten sa začal o 15-tej hodine a skladal sa z prelúdia, modlitby, čítania biblických textov a z vyznania všeobecnej kresťanskej viery.

Na úvod obradov zaznela aj známa pieseň Kto za pravdu horí. Ide o hymnickú báseň, ktorú napísal evanjelický farár Karol Kuzmány a je hymnou Matice slovenskej. Báseň vyšla prvýkrát v literárnej prílohe Slovenských národných novín - Orol tatranský, v roku 1848 pod názvom Sláva šľachetným.