Reklama

Smutná rozlúčka s Jozefom Markušom († 80): Kto prišiel dať posledné ZBOHOM exšéfovi Matice?

×
Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Smutná rozlúčka s Jozefom Markušom († 80): Kto prišiel dať posledné ZBOHOM exšéfovi Matice?
    Zdroj: David Lazor
    Reklama

    Týždeň po tom, ako zomrel Jozef Markuš († 80), bývalý predseda Matice slovenskej, sa konal aj samotný pohreb. Jeho rodina, blízki a kolegovia sa zišli v jednom z bratislavských kostolov, aby sa s ním naposledy rozlúčili.

    Pohreb bol chvíľou ticha a spomienok na muža, ktorý celý svoj život venoval podpore kultúry a slovenských tradícií. Jozef Markuš († 80) mal za sebou plodnú kariéru. Svojím 20-ročným pôsobením na čele Matici slovenskej zásadne ovplyvnil národné a kultúrne dianie na Slovensku.

    Zdroj: TASR - Pavol Zachar

    Exšéfom Matice slovenskej bol Jozef Markuš.

    Od decembra 1989 do júna 1990 bol aj podpredsedom slovenskej vlády národného porozumenia. Ako predseda Matice slovenskej stál na jej čele v rokoch 1990 až 2010 a na počiatkoch viedol kampaň „Za tú našu slovenčinu“. V nej aktívne presadzovali prijatie jazykového zákona na ochranu slovenského jazyka. O jeho smrti informovala v pondelok 3. januára jeho dcéra Zora Jaurová (PS). „S hlbokým žiaľom by som vám chcela oznámiť, že dnes nadránom nás opustil môj otec Jozef Markuš, bývalý predseda Matice slovenskej,“ uviedla poslankyňa parlamentu.

    Zdroj: archív

    Zora Jaurová prehovorila o vzťahu s otcom nielen ako s politikom.

    „Videl niečo, čo my nie. Videl krajinu, aká by mohla byť. Alebo aká bola v jeho predstavách,“ priblížila Jaurová otcov pohľad na svet po jeho smrti. „Otec sa určite mýlil a pomýlil v mnohom pri svojej snahe uchopiť a dosiahnuť tú utopickú najkrajšiu krajinu na svete. A zodpovednosť, ktorú za to niesol, nebola ľahká. Ale aj vďaka nemu si vždy predstavujem svet okolo seba - áno, to Slovensko, ktoré miloval - také, aké by mohlo byť,“ spomínala expertka na kultúrnu politiku a kreatívny priemysel, ktorá priznala, že nie vždy sa s otcom politicky zhodli.

    Kým on bol viac konzervatívny národniar, ona sa prezentuje ako liberálna euroobčianka. „Neboj sa, stále budem kráčať po tej istej krajine a skúšať, či sa dá urobiť najkrajšou. Budeš mi pritom chýbať,“ priznala trúchliaca dcéra.

    Zdroj: nmh

    Zora Jaurová, podpredsedníčka strany PS a Výboru NR SR pre kultúru a médiá

    Na svojho exšéfa nezabudla ani samotná Matica. „Vďaka jeho práci Matica slovenská rozšírila svoje aktivity, podporovala historický výskum, vydavateľskú činnosť a budovala povedomie o slovenských dejinách a tradíciách. Zasadzoval sa za vznik samostatnej slovenskej štátnosti. Jeho odchod je veľkou stratou pre celé Slovensko, pre matičné hnutie i pre všetkých, ktorí si vážia našu kultúru a históriu. Česť jeho pamiatke!“ pripomenuli jeho 20 ročnú prácu pre Maticu.

    Zdroj: tasr

    Vzostup Jozefa Markuša

    Narodil sa 13. marca 1944 v maďarskej Níreďháze. Na Slovensko do Horných sečoviec sa jeho rodina dostala v rámci výmeny obyvateľstva.

    Vyštudoval Strednú poľnohospodársku školu technickú v Zlatých Moravciach. Vysokoškolské štúdium absolvoval v roku 1968 na vtedajšej Vysokej škole ekonomickej (VŠE) v Bratislave, študijný odbor ekonomika poľnohospodárstva.

    V rokoch 1968 – 1972 bol odborný asistent vo Výskumnom ústave oblastného plánovania v Bratislave. V rokoch 1972 – 1988 pracoval ako vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV (Slovenská akadémia vied) a viedol práce na dlhodobej súhrnnej prognóze vývoja Slovenska. V rokoch 1988 – 1989 riadil Prognostický ústav SAV.

    Od roku 1990 až do 2010 viedol Maticu slovenskú.

    Posledná rozlúčka s Markušom sa konala v Malom evanjelickom kostole v Bratislave, kam prišli len najbližší. Celkovo sa zišlo asi 50 smútiacich. Prví trúchliaci si v Malom evanjelickom kostolíku uctili pamiatku zosnulého matičiara už hodinu pred začiatkom obradu. V rukách držali bohaté kytice s nápismi „posledné zbohom“.

    Dcéra Markuša a známa politička Zora Jaurová sa prišla s otcom poslednýkrát rozlúčiť 30 minút pred začiatkom obradu. Ten sa začal o 15-tej hodine a skladal sa z prelúdia, modlitby, čítania biblických textov a z vyznania všeobecnej kresťanskej viery.

    Na úvod obradov zaznela aj známa pieseň Kto za pravdu horí. Ide o hymnickú báseň, ktorú napísal evanjelický farár Karol Kuzmány a je hymnou Matice slovenskej. Báseň vyšla prvýkrát v literárnej prílohe Slovenských národných novín - Orol tatranský, v roku 1848 pod názvom Sláva šľachetným.