SMELÝ nápad Hlasu: Menej poslancov, ale aj PEŇAZÍ pre politické strany: Čo na to politológ?

„Otvárame debatu. Aj politické strany sa musia podieľať na konsolidácii,” uviedol vo štvrtok minister vnútra a šéf strany Hlas Matúš Šutaj Eštok. Jeho rezort pripravuje, ako uviedol, rozsiahlu reformu verejnej správy. Tá sa má dotknúť aj zmien v počte samosprávnych krajov, zlučovania menších obcí či nižšieho počtu štátnych úradov. Minister nevylúčil ani debaty o nižšom počte ministerstiev.

Zásadné zmeny sa majú dotknúť aj politických strán. Pre ne navrhuje šéf Hlasu od budúceho volebného obdobia zníženie štátneho príspevku o 30 % s podmienkou, ak bude deficit Slovenska rovný alebo vyšší ako 3 % HDP. V tom prípade dostanú politické strany sumárne o 32 miliónov eur menej ako dnes. Finančné škrty sa prejavia v nižšom príspevku za poslanecké mandáty, za voličské hlasy aj v príspevku na činnosť strán. Ten by po novom mali dostávať iba strany, ktoré v parlamentných voľbách získajú nad päť percent voličských hlasov, čiže iba tie parlamentné. Strana ako maďarská Aliancia alebo Demokrati by boli bez štátnych peňazí.

Minister vnútra navrhuje zároveň zvýšenie volebnej kaucie. Stranám, ktoré kandidujú do parlamentu, sa má zvýšiť z 1 700 eur na 50-tisíc a pri eurovoľbách z 1 700 na 25-tisíc eur. Zmenou majú prejsť aj volebné kandidátky. Tie budú musieť obsahovať po novom stopäťdesiat mien, presne toľko, koľko je poslancov v parlamente. „Ide o štandardizáciu politického systému,” povedal Michal Kaliňák, štátny tajomník v rezorte vnútra. Podľa neho terajšie pravidlá podporujú politických živnostníkov. „Tí hľadajú členov na kandidátku na sociálnych sieťach,” konštatoval Kaliňák. Rezort vnútra navrhuje napríklad aj zákaz premenovávania strán skôr ako po piatich rokoch.

Systém je podľa Michala Kaliňáka však deravý a má dosah na kvalitu procesov pri spravovaní krajiny. „V politických stranách je chyba. Strašidlá ani motovidlá nemôžu riadiť krajinu,” dodal Kaliňák. Avizované zmeny sú súčasťou reformy verejnej správy. „Budeme sa baviť aj o počte samosprávnych krajov, či nie je optimálny počet tri kraje, alebo či by polovica poslancov nemala byť volená v okresoch alebo krajoch, alebo či je optimálny len jeden volebný obvod,” doplnil minister vnútra Šutaj Eštok.

Podľa politológa Miroslava Řádka sú niektoré návrhy reálne, iné už menej. „Zmena volebného systému dnes nie je na stole, respektíve by neprešla, pretože by si vyžadovala ústavnú väčšinu. V súčasnosti sa však na žiadnej téme nedokáže zhodnúť ani opozícia, ani koalícia – a už vôbec nie na zmene volebného systému,“ myslí si odborník. Označil to však za dobrý nápad. Prirodzene by tak vzniklo reprezentatívnejšie zastúpenie krajiny v parlamente. Uvítal by však pomerný, nie väčšinový systém.

Čo sa týka poplatkov pre politické strany, nepovažuje ich za katastrofu. „Politické strany už dnes investujú obrovské množstvá peňazí napríklad do kampaní,“ hovorí politológ. „Niekto to môže vnímať tak, že súčasná vláda týmto spôsobom vytvára bariéry opozícii, ale dá sa to uchopiť aj inak – že týmto opatrením by sa mohla opozícia konečne začať viac spájať a dohadovať na spoločnom postupe,“ uviedol Řádek.

Za dôležitú pripomienku politológ nepovažuje 5-ročné moratórium na zmenu mena strany. „Nemyslím si, že ide o nejakú zásadnú pripomienku. Priznám sa, že som sa s tým nikdy nestretol. Nepoznám takéto pravidlo z iných krajín. Zrejme by sme sa zaobišli aj bez neho,“ dodal a pripomenul, že v minulosti sa diskutovalo o tom, že strany nebudú môcť mať v názve meno svojho zakladateľa.