Reklama

Slovensko potrebuje skutočnú opozíciu, hovorí Reday: ZMENA volebného systému je nutná

Richard Reday má jasný pohľad na to, ako by mala vyzerať naša politická scéna.

Zdroj: archív R.R.

Reklama

Svetová a tým pádom aj slovenská politická scéna sa ocitla v kríze. Kým vláda čelí kritike za viaceré kontroverzné rozhodnutia, opozícia pôsobí roztrieštene a bez jasnej vízie. Dokáže sa zjednotiť a ponúknuť voličom alternatívu? Aj na to odpovedal v rozhovore Richard Reday, človek, ktorý mal dlhé roky blízko k bezpečnostným zložkám štátu.

Od nášho posledného rozhovoru uplynulo už niekoľko mesiacov. Už vtedy ste jasne naznačili, ako vnímate stav našej krajiny a najmä Európy. Ako vnímate súčasný svet?

- Ďakujem za váš opätovný záujem o moju osobu a môj postoj a pohľad na svet, Európu a vôbec Slovensko. Chcem jednoznačne podotknúť, že nie som politik a v tomto článku skôr chcem vyjadriť svoj pohľad na svet a Slovensko cez okuliare vyštudovaného ekonóma a človeka, čo precestoval značnú časť sveta a niekoľko rokov mal tu možnosť aj žiť na tzv. vysnívanom západe. Áno a tu musím dať malú poznámku, že v danom čase ten tzv. západ bol naozaj vysnívaný a život niekoľko rokov tam ma formoval a dalo mi to veľa materiálne a čo je najdôležitejšie, aj duševne a mať úplne iný pohľad na svet, fungovanie a vôbec pohľad na hodnoty v živote. A aj práve tu sa vo mne zrodila túžba povedať môj názor na tento vývoj vo svete a jeho smerovanie vôbec. Jeden z dôkazov, že to nejde správnym smerom, je aj to, že sa častokrát vraciam na miesta, kde som pred rokmi bol a fungoval, kde som v minulosti žil a to, čo tam vídavam za ostatné roky je niečo hrozné a pre mňa totálne neakceptovateľné. Častokrát si kladiem otázku, ako to mohli tzv. ´´elity ´´ západu dopustiť. Bolo to riadené? Koordinované? Je to pomsta kolonizovaných časti sveta kolonizátorom? Alebo je to premyslená stratégia, ako zničiť či zabrzdiť napredovanie a vyspelosť Európy voči ostatku sveta? Nad všetkými týmito otázkami častokrát premýšľam a v duchu analyzujem a odpovedám. Je to naozaj hrozné, čo vídavam pri návštevách metropol Európy, ale aj v inej časti sveta. Je až zarážajúce, ako posledné roky vyzerá Londýn, či Paríž. To, čo sa deje takmer na každom mieste vyspelého západu a v každom veľkomeste, ten markantný nárast kriminality, nárast gangov, je až do neba volajúce. V každom prípade, aj napriek týmto anomáliám posledných rokov, chcem jednoznačne potvrdiť, aby nenastali šumy zo strany mojich ´´prajníkov“, že som určite za ukotvenie Slovenska na západe, teda v štruktúrach EÚ a obrannej aliancie NATO. To len aby nenastali nedorozumenia.

Vidíte šancu pre Slovensko s aktuálne existujúcimi stranami, alebo by to chcelo „niečo nové“?

- Je dôležite, aby na Slovensku konečne vznikla a etablovala sa strana, ktorá bude prirodzenou opozíciou voči Smeru a Hlasu, lebo len dostatočná a odborne zdatná alternatíva a konštruktívna opozícia, vie posúvať obe strany vpred. Jednoducho, vláda je len tak dobrá, ako dobrá je opozícia a to, čo tu predvádza dnešná opozícia, tak nekultúrne a neodborné, niekedy až ideologicky nezmyselné a hlúpe kroky, ktoré robia, neposúvajú našu politickú scénu vpred a celá naša spoločnosť je rozvrátená a stagnuje. Jednoducho nám vymiera tá tzv. stará garnitúra politikov a musím to zdôrazniť - vzdelaných politikov, čo mali geopolitický a globálny prehľad a vnímali svoje kroky veľakrát dopredu a nie tá skupinka ideologických marketingových rychlokvasiek a bláznov, čo nemajú poriadnu tému, koncepciu a vôbec víziu, ako vládnuť. Ja už dlhodobo tvrdím, že na Slovensku absentuje klasická politická strana, s dostatočnou členskou základnou a strana, ktorá má štruktúry a ktorá vznikla zospodu z komunálu. Na tej, volajme to pravicovej strane nášho politického spektra, evidujem len „marketingové, bratislavské rychlokvasky“ bez akejkoľvek členskej základne, histórie, zázemia a hlavne štruktúr a častokrát, bez akejkoľvek vedomosti, čo sa deje mimo Bratislavy resp. Bratislavského kraja.

Čo náš volebný systém? Ten máme podľa vás správny?

- Som tvrdý zástanca toho, aby sa konečne na Slovensku dotiahla decentralizácia verejnej správy, ako častokrát počúvame z úst našich pánov politikov (posledné roky to často počúvam zo strany pána predsedu PSK Milana Majerskeho), ale ako sa hovorí - skutek utek. Dlhodobo tvrdím, že partner pre Brusel nie je slovenská vláda, ale župan príslušného kraja, že EÚ nevznikla na prekonávanie a vyrovnávanie štátnych ekonomických rozdielov, ale regionálnych. Jasný príklad toho, kto to celé pochopil a ako to v praxi má fungovať, je Poľsko a jeho tzv. Vojvodstvá. Je až neskutočné, ako tento región vzrastá, napreduje a prosperuje. Je pre mňa až nepochopiteľné, že sme si to za celé tie roky neuvedomili. Obrovskou prekážkou je aj naša prebyrokratizovanosť systému a štátny byrokratický, častokrát až autokratický aparát. Častokrát by stačil len obyčajný pragmatizmus a jednoduchý prístup k riešeniu problémom a vecí. Ja som zástanca návratu k trom krajom (východné, stredné a západné Slovensko), resp. trom krajom plus Bratislava, lebo tá je už dlhodobo ekonomicky a investične popredu, pred ostatnou časťou Slovenska. Podľa môjho názoru, prirodzený región je podľa nemeckého prístupu o počte 1,5 až 2 mil.obyvateľov. V súvislosti s týmto názorom, som zástanca pomerného volebného systému a nie jedného volebného obvodu a to hlavne z dôvodu, že len priamo volený zástupca z daného regiónu, vie čo daný región, mesto, ci obec potrebuje.

Zdroj: archív R.R.

Reday prezradil, aká strana podľa neho chýba na našej politickej scéne.

Vidíte v súčasnom ekonomickom systéme, ktorý je založený na fiat menách a neobmedzenom zadlžovaní, nevyhnutný kolaps podobný finančnej bubline, ktorá skôr či neskôr praskne?

- Už v minulom článku som povedal, že som tvrdý zástanca návratu k Zlatému štandardu a dodržiavaniu pravidiel, ktoré sa nastolili po druhej svetovej vojne a ktoré v 1971r. „dočasne“ pozastavil Richard Nixon a ktoré sa nedodržiavajú dodnes. Hlavný dôvod tohto marazmu podľa mňa spôsobilo neustále a nekontrolovateľné zbrojenie a miešanie sa do politík iných krajín po celom svete, čo v konečnom dôsledku následne spôsobilo častokrát nekontrolovateľné vojnové konflikty v rôznych častiach a regiónoch sveta. Tu vidím základný problém a to hlavne z ekonomického vývoja globálnej ekonomiky, čo vedie častokrát ku nekontrolovateľnému nárastu inflácie a vôbec, samotnému strácaniu hodnoty mien a zadlžovaniu sa štátov. Ako som už v minulosti povedal, otázka stojí, kto vlastne reálne prehral tzv. studenú vojnu, čoho výsledkom je tzv. dočasne pozastavenie zlatého štandardu od roku 1971? Kde sú vlastne reálne kapitálové zdroje vo svete? O čom je skladba krajín BRICK, Arabských krajín a EU a USA? Prečo je dnes vlastne dolár už len Fiat menou...? ( Čo to vlastne Fiat mena je: je založená na ponuke a dopyte a hlavne na postoji a dôvere vlád, ktorá danú menu emituje resp. vydáva, v prípade dolára vláda USA a nie je to už viazané na nejakú komoditu (zlato ako to bolo v minulosti)). Dnes Fiat meny poháňajú celosvetový ekonomicky systém, nie sú podporované žiadnou komoditou, čo znamená , že ich hodnota je založená výhradne len na dopyte a dôvere danej vlády. Tu vidím prapočiatok a zrod inflácie a hyperinflácie. Tento prístup k menovej politike a vôbec fungovania ďalej, je podľa mňa dlhodobo neudržateľný. Trhy fungujúce podobne ako Ponziho schéma, na pyramíde, sú len virtuálnou finančnou bublinou, ktorá raz praskne. Jednoznačným dôkazom je nárast finančného sektora za posledných 10rokov - ten narástol cca 4x a reálny nárast ekonomík - iba o 1x. Čo myslíte, o čom všetkom to hovorí? Reálne sa bohužiaľ nevytvárajú hodnoty. To, čo si po 2. svetovej vojne dohodli vtedajšie mocnosti, sa už vôbec nedodržiava a Brettonwoodske dohody sa neplnia. Zadlženosť USA na úrovni 35-36 triliónov dolárov, je neskutočná a nikdy nesplatiteľná. Utópia Elona Muska o vyrovnanom rozpočte je len nedosiahnuteľným snom. Ja viem, že to nie je najdôležitejší ukazovateľ, ale treba si povedať, ako za posledných 60 rokov klesla hodnota dolára a ako stúpa globálna inflácia a to hlavne z dôsledku neprimeraného tlačenia peňazí do obehu.

Môže podľa vás toto zoskupenie krajín strednej a východnej Európy vytvoriť silnú protiváhu voči západoeurópskej globalizácii a liberálnym politickým trendom?

- Som zástanca a podporovateľ tzv. projektu Trojmoria resp. medzimoria (Baltské, Čierne, Jadranské) ináč povedané (INTERMARIUM) a zástanca silných štátov a ich väzieb a to strednej a východnej Európy a to hlavne z ekonomického hľadiska a surovinovej sebestačnosti. Zdravý základ a jadro je už fungujúce zoskupenie V4 pre tento projekt. Tento projekt bude hrať podľa mňa raz dôležitú úlohu za zachovanie stredoeurópskej kultúry, tradícií a aj napriek historickým nezhodám štátov v tomto priestore, máme však spoločnú históriu, sme konzervatívni a ešte stále vlastenecky založení. Nezhody podľa mňa budú potlačené a to práve z dôvodu uvedomovania si, čo sa deje na západe a to je hlavne nekontrolovateľná migračná otázka, extrémna globalizácia a násilný progresívno - liberálny vplyv politík. Jeden z hlavných podporovateľov je USA a pozitívne sa o tomto projekte za prvej vlády vyjadroval hlavne Donald Trump a podporoval projekt značnou dotáciou. Druhý veľký podporovateľ, je paradoxne Čína, ktorej záujem je rozšíriť a obnoviť tzv. Hodvábnu cestu. Hlavný líder tohto zoskupenia je Poľsko – pravdepodobne do budúcna budúci ekonomický a vojenský líder Európy. A prečo Trojmorie? Lebo prístup k moru ako takému je dôležité z každého hľadiska (vojenského a aj ekonomického) a tri moria to diverzifikujú. Opätovne musím zdôrazniť, že som za návrat k ekonomickým pravidlám, ukončeniu cielenému protekcionalizmu a skrytým obchodným vojnám, komu kedy a ako pasuje a to prizvukujem, že hlavne mocnostiam. Vrcholom absurdity je, keď spoločnosť, štát a vláda, sa nemajú mať možnosť slobodne rozhodnúť.

Zdroj: archív R.R.

Reday za svoj život precestoval takmer celý svet, má teda s čím porovnávať a vidí, čo sa ako zmenilo.

Vidíte koncept multikulturalizmu ako udržateľné riešenie demografického vývoja, alebo považujete doterajší prístup Bruselu za nefunkčný?

- Nutnosť zmeny politiky EÚ a jej prístupu k greendealu, clám, kvótam a hlavne zlej migračnej otázke, je nutnosť úplne zmeniť postoj a filozofiu myslenia a priorít EÚ a radšej podporovať vnútorný trh, podporovať mladé rodiny, vytvárať podmienky na rast rodín a európskych národov, nepodporovať migrantov na úkor vlastného národa a nie sa skrývať nezmyselne, cez častokrát zneužívanú sociálnu a migračnú politiku voči ľudom z tretích krajín. Podporme priamo EÚ a našich spoluobčanov, podnikateľov a firmy a nie pod rúškom zlého geografického vývoja v EÚ, tu nekontrolovane a nekoncepčne púšťať migrantov. Koncept multikulturalizmu a imigrácie nie je riešením demografického vývoja. Prečo to nemôže fungovať teraz, keď migračná otázka fungovala 30 rokov dozadu, keď som napríklad ja pracoval v UK? Ako je možné, že pod rúškom liberalizácie a progresívno – marxistického prístupu, sa filozofický rozpadávajú resp. zmierňujú tieto prístupy? Je pre mňa až nepochopiteľné, že väčšina sa má prispôsobovať menšine a to platí aj všeobecne. Keď som chcel napríklad ja fungovať na západe a to či v Anglicku, či inde, musel som jednoducho rešpektovať a prijať ich zákony a pravidlá. Bohužiaľ, a hovoria to štatistiky, sú zaznamenané vysoké nárasty kriminality a občianskych nepokojov vo veľkomestách západnej Európy, čo zjavne znamená, že migranti si tento prístup neosvojili a nedodržiavajú a nerešpektujú naše zákony a pravidlá a zjavne ani nebudú, lebo je to ich DNA, nerešpektovať inú kultúru a náboženstvo a vôbec náš životný štýl. Práve preto, je opodstatnená otázka a vôbec nechcem pôsobiť xenofóbne a nikoho uraziť, ale dokedy budeme ešte tolerovať tento dvojaký prístup Bruselu? Kedy začnú platiť pravidlá rovnako pre každého? To naozaj chceme občiansku vojnu, ktorá je už na pokraji a pred spadnutím vo Francúzku, či Nemecku? O škandinávskych krajinách, ktoré boli častokrát a dlhodobo vzorom bezpečného, sociálneho, spravodlivého a dobrého života, radšej ani písať nebudem ( je tam extrémny nárast kriminality a gangov ). Vždy keď mám niekedy debatu s tzv. ´´liberálnym demokratom´´, čo je za voľnosť a rešpektovanie všetkého, mu položím otázku, koľko mešít a tzv. mostov bolo postavených za posledné roky v krajinách EÚ? A koľko kresťanských kostolov v Moslimských krajinách? Kde vlastne končí tá ich tzv. tolerancia a rešpektovanie? Odpoveď asi každý pozná. Niekedy mám dojem, že úplne vymrel rešpekt, úcta a medzigeneračná solidarita. Utópia a idealizmus v mladom veku, častokrát bez akejkoľvek zodpovednosti, vzdelania a historického prehľadu, je častokrát až do neba volajúca. Síce to povedal a zaviedol V.I.Lenin, ale platí to aj na dnešnú dobu a to: ak chceš zničiť národ, znič jeho morálku a národ ti padne k nohám. Smutné, ale pravdivé. Nemyslite, že sa treba nad tým zamyslieť a treba začať niečo konať, čo vy na to Husákova generácia? Kde je národná hrdosť a povedomie? Tieto liberálno – progresivistické prúdy, častokrát len umelo a marketingovo podporované mainstreamom a sociálnymi sieťami, masírujú umelo verejnú mienku. Možno stačilo len z minulosti dobré zachovať a prispôsobiť novým trendom.

Ako vnímate súčasný stav liberalizmu v spoločnosti? Súhlasíte s názorom, že tolerancia a rešpekt k iným názorom sa postupne vytrácajú a že väčšina sa dnes musí prispôsobovať menšine?

- Už v minulom článku som tuším povedal, že fešáci z liberálnych strán zabudli, čo liberalizmus ako taký znamená, že je to tolerancia a rešpekt k inému názoru, bohužiaľ, ja mám dojem za posledné roky, že práve tá tolerancia sa vytratila zo spoločnosti ako takej a práve mať iný názor a obzvlášť názor, ktorý nie je prípustný pre liberálnu komunitu, sa častokrát trestá, ba priam šikanuje pod rúškom tzv. demokracie a tolerancie väčšiny voči menšine. Výsledok je však práve opačný a to, že väčšina sa musí prispôsobovať menšine. Dôkazom toho boli úvody našich dvoch fešákov na TA3 v predvolebných diskusiách V POLITIKE, kedy pred každým začatím relácie, si obaja neodpustili masírovanie a ovplyvňovanie verejnej mienky a lamentovanie, ako je ubližované ich komunitám, menšinám, gender, homosexuálom, feministom a asi aj ufónom. Naozaj je najvyšší čas sa zamyslieť a treba si uvedomiť, ako mocnou zbraňou sú média a ako účelovo a pre prospech niekoho, vedia správne masírovať a ovplyvňovať verejnú mienku. Marketing nemôže byť nástrojom moci!

Čo si myslíte o tom, čo všetko podporuje naša krajina? Majú mať prednosť zahraničné investície?

- Tuším Richard Sulík v minulosti povedal, že ak to nemáme, tak si to kúpime. Je to totálny nezmysel a ukázala nám to v priamom prenose kríza a pandémia, ako sa zatvárali hranice, každý si bránil svoje záujmy, solidarita skončila v priamom prenose na nedostatku rúšok, či vakcín. Jednotlivé krajiny si v prvom rade hájili svoje záujmy a až potom tie ostatné. Ja som v tomto prístupe antiglobalista a antiliberál, zastávam názor, že máme sa snažiť mať čo najväčšiu mieru sebestačnosti. Viem, že sme malou a otvorenou ekonomikou, ale máme sa snažiť diverzifikovať a mať čo najväčšiu sebestačnosť v čo najväčšom spektre, ako napríklad potravinovú a surovinovú atď., tak ako to bolo v minulosti. Nechápem a tu si treba úprimne položiť otázku, že po 35rokoch tzv. demokracie, neexistuje na Slovensku ucelená stratégia rozvoja štátu a to v každom segmente. Nemáme ani len nejakú koncepciu a víziu, zo stredno a dlhodobého hľadiska našej republiky, čo vlastne z našej republiky chceme mať a kam sa chceme uberať. Alebo je to zámer Globalistov? Mať nás len ako výrobnú a montážnu halu, využiť, vyžmýkať a potom rozmontovať a zahodiť a presunúť sa niekam inam, za lacnejšou pracovnou silou a ovečkami, čo sa dajú ešte viac využiť? Takto si treba položiť otázku! Naozaj nechápem, ako a prečo štát podporuje akože zahraničné investície s takzvanou nulovou pridanou hodnotou, častokrát ešte umelo dotované a podporované z nášho štátneho rozpočtu. Väčšia časť týchto investícií sú len tzv. montážne haly a nič viac. Štát by mal tvrdo podporovať startupy vedy, výskumu a vývoja, IT technológie, proste investície s najvyššou možnou mierou pridanej hodnoty. Zároveň tiež nechápem, že štát podporuje a v značnej miere už podporil fyzické a nelogické umiestňovanie týchto montážnych hál. Je pre mňa nepochopiteľné, že častokrát sa tieto tzv. priemyselne parky budujú na našej najúrodnejšej časti pôdy. Ja chápem z pohľadu ekonomických vstupov a investora, že je jednoduchšie stavať na zelenej lúke, ale ja osobne by som tlačil na vypracovanie koncepcie rozvoja Slovenska a umiestnenie budúcich priemyselných parkov, práve s využitím už existujúcej priemyselnej infraštruktúry, ktoré sú zväčša polorozpadnuté a chátrajúce, ale majú potenciál ďalšieho rozvoja. Určite to bude možno väčšia vstupná investícia na ich obnovu, ale z hľadiska už existujúcej infraštruktúry, to na konci dňa možno bude výhodnejšie. Čo je však ale podstatné, príroda, poľnohospodárstvo sa nebudú drancovať a staré schátralé parky sa využijú a nebudú ostávať v okolí miest ako tzv. „mestá duchov“. Proste mám za to, že ani v tejto oblasti neexistuje koncepcia rozvoja štátu, miest, obcí a krajov, či už v stredno, alebo dlhodobom horizonte. Naozaj si častokrát neuvedomuje náš potenciál a čo všetko tu máme a čo môžeme dosiahnuť, pri správne nastavenej koncepcií a vízií. Potenciál našej prírody, nášho poľnohospodárstva, nášho priemyslu a vôbec. Treba prestať lamentovať nad tým, ako Havel rozbil náš ťažký a prevažne zbrojársky priemysel, ako Čarnogurský zničil Slovenské poľnohospodárstvo, ako Mečiar rozpredal resp. rozdal štátne podniky, to všetko tu už bolo. Treba si uvedomiť, čoho všetkého sme schopní dosiahnuť, pri správnom manažmente a nastavení. Treba si uvedomiť, že práve teraz sme na rázcestí nového geopolitického a ekonomického delenia sveta a to treba patrične využiť.

Ako vnímate súčasný stav inteligencie na Slovensku a celkovo naše školstvo?

- Bohužiaľ, musím konštatovať, že Slovensko nám zdebilnieva. Ľudia si častokrát neuvedomujú, ako sú presnou a cielenou propagandou ovplyvňovaní. Ľudia sú leniví pátrať, študovať, skúmať a porovnávať informácie. Ľudia už nehľadajú alternatívu a informácie, ale častokrát sa uspokoja s účelovou a upravenou informáciou a propagandou podanou tou najjednoduchšou cestou a to cez mainstreamové média. To, čo nám západ kedysi závidel a to bola naša vzdelanostná úroveň a všeobecný rozhľad a všeobecná zručnosť, je dávno preč. Kladiem si opäť otázku, v čí prospech ( cui bono )? Nebude to tým, že hlúpa spoločnosť je ľahšie manipulovateľná a ovplyvniteľná? A to je to, o čo ide v globálnom a korporátnom poprepájanom svete. Ten svet nechce rôznorodosť a nehomogénnosť, ale chce nás mať homogénne jednotných, ako stádo oviec. Podľa mňa, tie niekoľkokrát nekoncepčné a častokrát nezmyselné reformy školstva, nás doviedli nad priepasť kolapsu vzdelania budúcich generácií. Možno úplne stačilo a ja som to častokrát prirovnával k lieviku… Tento lievik obrátiť hore nohami. Nastaviť reformu a koncepciu tak, že na konci línie štúdia a vzdelávacieho procesu, sa daný študent stane odborník vyložene na jednu špecifickú vec. To si myslím, že bol hlavný problém nášho školstva, že sme sa učili takmer všetko a to dosť zoširoka. V určitom bode to malo výhodu oproti iným, že sme mali prehľad o všetkom, ale na konci dňa sa mal ten lievik zužovať a otočiť a mali sme mať úzko špecializovaných odborníkov. Je nutnosť si nastaviť priority rozvoja a cieľov a investovať do vzdelania. Ja osobne by som masívnou investíciou podporil školstvo vo všeobecnosti plošne. Obávam sa, že v tomto stave, Druckerova tzv. nežná revolúcia v školstve, nám už nepomôže a bude nutnosť veľkého BIG Bangu a verte, že táto investícia, nech je akokoľvek veľká, by možno nepriniesla efekt a okamžitý prínos nám a našej generácii, ale generácia našich detí by z toho určite ťažila a profitovala, lebo len múdra, zdravá a správne vzdelaná spoločnosť nás posunie ďalej a vyššie. Práve preto si treba uvedomiť, že investície do vzdelania a zdravia sú tie najdôležitejšie. Vzdelávanie mládeže, hrdosť a úcta k štátu a k rodine, medzigeneračná solidarita, to všetko v konečnom dôsledku, môže viesť k podpore našej krajiny a rodiny. Vytráca sa národná hrdosť a národné povedomie, úcta k vlasti a rodine, nectia sa a vymierajú tradičné hodnoty v spoločnosti.

Skúsme sa poslednou otázkou vrátiť k vášmu prípadu, vďaka ktorému vás spoznalo takmer celé Slovensko….

- K môjmu prípadu sa z taktických dôvodov nebudem vyjadrovať, možno ale, už na budúce a to v ďalšom článku, vám poviem niečo viac o prípade a možno aj o fungovaní vedenia mesta Košice a jeho dcérskych organizácií, lebo čuduj sa svete, aj do mojej schránky pristáli nejaké informácie, podobne ako do „zázračnej“ schránky pána Matoviča, Kollára, či Migaľa... Na vašu otázku však odpoviem, ale trocha netradične a to slovami - dovolím si povedať a nazvať ho klasikom - pána Zoroslava Kollára a to, že sudcovia a prokurátori súdov, ktorí nerešpektujú zákon a judikatúru, musia byť postavení mimo službu a musia byť stíhaní disciplinárne, alebo trestnoprávne. Ja s týmto názorom súhlasím a dovolím si ho doplniť, dodať a zdôrazniť, že to isté musí platiť aj pre operatívcov a vyšetrovateľov, lebo práve oni pripravujú podklady pre vyššie uvedených pánov.