SLOVENSKO sa LÚČI so Zuzanou Čaputovou: NAJŽIARIVEJŠIE momenty a PREŠĽAPY počas výkonu funkcie

Zhodujú sa, že najvydarenejším rokom vo funkcii prezidentky bol ten prvý. „Veľmi dobre reprezentovala Slovensko a aj vďaka nej bol o našu krajinu mediálny a politický záujem v zahraničí,“ hovorí politológ Miroslav Řádek. „Prezidentke musím vzdať hold, pretože ako aktivistka nebola pripravovaná na dráhu političky. V záležitostiach vnútornej politiky by som vyzdvihla jej pragmatizmus, s akým zvládala turbulencie, ktoré našu politickú scénu postihli od roku 2019,“ myslí si odborníčka na protokol Mária Holubová.

Očarenie prezidentkou netrvalo dlho, no nebola to iba jej chyba. Rok po jej zvolení sa stal premiérom Igor Matovič, a ako sa ukázalo, vedenie vlády nezvládol. Slovensko navyše čelilo čoraz ťažším situáciám: či už išlo o pandémiu covidu, alebo vojnový konflikt na Ukrajine, energetickú krízu. Slovensko poznačili na niekoľko rokov.

Obaja najvyšší predstavitelia štátu – prezidentka Čaputová a premiér Matovič – sa rýchlo dostali do konfliktu. Slovensko potrebovalo v ťažkých časoch skúsených a ostrieľaných politikov, ale krízami nás sprevádzali dvaja neskúsení – prezidentka ako aktivistka známa z pezinskej skládky a premiér bez citu alebo snahy o kompetentné a zodpovedné vládnutie. „S príchodom vlády Igora Matoviča a so stupňovaním útokov zo strany Smer sa prezidentka ocitla proti politickej presile, ktorej nedokázala plnohodnotne čeliť,“ dodáva Řádek.

Podľa odborníkov však veľmi dobre obstála v jednej z najdôležitejších kompetencií, ktoré jej predpisuje ústava. „Dôstojne reprezentovala úrad, do ktorého ju zvolili občania. Veď úlohou prezidenta je predovšetkým reprezentácia Slovenskej republiky navonok i dovnútra. V oboch prípadoch si počínala výrazne lepšie ako niektorí jej predchodcovia. Napriek nízkej dôvere spoločnosti k inštitúciám a orgánom sa dôvera v štát aj v súvislosti s jeho reprezentovaním zo strany prezidentky Čaputovej výrazne neznižovala. Domnievam sa, že to bolo dôstojných päť rokov pôsobenia v pozícii hlavy štátu,“ hodnotí funkčné obdobie prezidentky odborník Jozef Lenč.

Začiatok mandátu Zuzany Čaputovej bol poznačený traumou z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, koniec jej mandátu poznamenal zase atentát na Roberta Fica. Politika sa od čias pandémie podľa politológov stala arénou nezvládaných emócií, prevládli nenávisť a dezinformácie, nie však vinou prezidentky. „Boli momenty, keď nevyšla zo ,svojej bubliny‘ a nepokúsila sa politickým gestom primať k rešpektu alebo aspoň ku komunikácii rozdelené časti Slovenska. Nezriedka bola skôr reprezentantkou jedného Slovenska,“ domnieva sa Lenč. Rozdelenosť krajiny sa prejavila najmä pri zavádzaní protipandemických opatrení. Práve v čase kríz sa prejavila jej politická neskúsenosť. „Niektoré jej rozhodnutia boli nerozumné a znižovali dôveru v systém zastupiteľskej demokracie, teda v štát. Niekedy, keď sa očakávalo, že prehovorí, mlčala. A naopak,“ dodáva. Išlo napríklad o odvolanie ministra vnútra Ivana Šimka v dočasnej úradníckej vláde, ktorého odchod si pred rokom u prezidentky vydupali policajní funkcionári.

Pozitívnym prekvapením bola Zuzana Čaputová v tom, ako sa chopila zahraničnej reprezentácie štátu. Tejto výzvy sa nezľakla, hoci nemala žiadne politické a diplomatické skúsenosti. „Už vo volebnej kampani pred piatimi rokmi bolo jasné, že bude veľmi dobre reprezentovať krajinu. A ohlas zo zahraničia na ňu bol skvelý – áno, v dobrom vznikla dokonca úprimná česká závisť. Jej prejavy zo začiatku volebného obdobia boli zrozumiteľné, mali vysokú úroveň, a ak s jej slovami niekto chcel nesúhlasiť, mohol pani prezidentke oponovať so cťou,“ myslí si politológ Miroslav Řádek. Pandémia však mala negatívny dosah na jej komunikáciu, keď začala robiť chyby a nechala sa vyviesť z miery nevyberavými útokmi politických oponentov.

Mária Holubová odchádzajúcej prezidentke vyčíta aj prílišnú horlivosť, keď českému prezidentovi Petrovi Pavlovi išla blahoželať do Prahy hneď vo volebnú noc. „Tá patrí víťazovi. To je jeho noc a nemôže sa odpútavať pozornosť na iného štátnika. Nie je to podľa pravidiel elít,“ hovorí odborníčka.
V júni 2023 oznámila Zuzana Čaputová, že nebude kandidovať v ďalších prezidentských voľbách. „Všetci vieme, že posledné štyri roky boli spojené s mnohými krízami, covidom, vojnou na Ukrajine, energetickou krízou, rekordnou infláciou. Vykonávala som mandát so štyrmi vládami za štyri roky a na jeseň vymenujem piatu. Pred oznámením tohto svojho rozhodnutia som musela odhadnúť svoje sily na ďalších, oddnes potenciálne šesť rokov. A po veľmi poctivom zvažovaní dnes viem, že by tých síl na ďalší mandát nebolo dosť. Dokončím teda posledný rok svojho mandátu a moja služba v tejto funkcii bude naplnená. Ďalej sa už o druhé volebné obdobie nebudem uchádzať,“ zdôvodnila rozhodnutie prezidentka.

Podľa odborníkov boli za tým stupňujúce sa útoky na ňu i jej rodinu. PREKVAPIVÉ HODNOTENIE TOHTO ČAPUTOVEJ KROKU Z ÚST ODBORNÍKA SI PREČÍTAJTE V NAŠEJ GALÉRII.

Mnohí jej vyčítali, že príliš často sa na zahraničných návštevách objavuje po jej boku priateľ Juraj Rizman. Aj z pohľadu protokolistky Márie Holubovej sa v tomto prípade Čaputová dopustila jemných prešľapov. „Juraj Rizman ju mal sprevádzať iba na kultúrno-spoločenské udalosti a podujatia. Mal sa viac držať v úzadí,“ vraví Holubová. Ako príklad uvádza štátny pohreb britskej kráľovnej Alžbety II., keď Juraja Rizmana zahraničné médiá označili za prezidenta Slovenskej republiky. Za manžela prezidentky ho označili aj pri nedávnej návšteve v Normandii. „Ide o signály pre Zuzanu Čaputovú, že ako štátnička robí faux pas,“ hovorí odborníčka na protokol. Podotýka, že na oslavy 80. výročia vylodenia v Normandii český prezident Petr Pavel či poľský prezident Andrzej Duda prišli bez manželiek.

Napriek tomu si prezidentku budeme podľa Řádka pamätať ako političku, ktorá ukázala, že slušnosť patrí do politiky a Slovensko – napriek tomu, že nie je veľkým štátom – dokáže byť sebavedomým a dôveryhodným partnerom v zahraničí. „Súčasne však aj ako prezidentku, ktorá chcela zmeniť Slovensko, no nemala na to dosť síl a ani času,“ hovorí Jozef Lenč. „Napriek jej politickým nedostatkom by sme si ju mali pamätať ako ženu, ktorá miluje slovenskú prírodu, z čoho pramení jej vlastenectvo, a ako distingvovanú dámu, ktorá chcela kultivovať slovenský politický priestor – žiaľ, v najmenej vhodnom čase,“ dodáva Miroslav Řádek.

Počas poslednej zahraničnej návštevy v Česku Zuzana Čaputová povedala, že si chce počas najbližších mesiacov najmä oddýchnuť. A prvý raz práve v Prahe naznačila, čomu sa mieni venovať. „Nesmerujem do žiadnej politickej funkcie, odchádzam z politického priestoru. A tie ďalšie plány naznačím aspoň tak, že by som sa veľmi rada venovala niečomu, čo som nazvala ,podpora rastu‘. Čo najbližšie k tomu je oblasť vzdelávania, možno akademická sféra,“ naznačila odchádzajúca slovenská prezidentka svoje ďalšie pôsobenie.