Slovenské podniky sú NA KOLENÁCH: OBROVSKÝ problém so zvyšovaním cien a HOROROVÝ SCENÁR!

Prezidentka Zuzana Čaputová (48) počas včerajšieho prejavu na konferencii poukázala na pokrok Slovenska v otázke ochrany životného prostredia.  „Už teraz vyrábame 80 percent našej elektriny nízkouhlíkovo a od roku 2023 nebudeme používať uhlie na výrobu elektrickej energie," povedala. Slovenské priemyselné firmy však situáciu vidia úplne inak.

Zástupcovia priemyselných podnikov upozorňujú, že momentálne čelia viacero problémom. Tie pritom môžu niektoré slovenské podniky zlikvidovať úplne. „Rast cien likviduje veľké fabriky, negatívne zasahuje aj živnostníkov a v konečnom dôsledku aj občanov, ” povedal predseda klubu 500 Vladimír Soták.

Ekonóm Martin Hudcovský tvrdí, že ak by došlo k skrachovaniu priemyselných fabrík, mnohí ich zamestnanci si v budúcnosti iba ťažko nájdu nové zamestnanie. „Ľudia pracujúci v týchto podnikoch by to mali na trhu práce veľmi náročné, pretože disponujú dosť špecifickými zručnosťami, ktoré nemusia byť adekvátne využité v iných odvetviach," upozorňuje.

Klub 500 ako príklad najviac ohrozených firiem uvádza firmu Duslo Šaľa, či veľké oceliarne a hlinikárne. A práve stopky v týchto odvetviach by mohli spôsobiť aj ekologické problémy. Najväčšími dovozcami hliníka totiž sú Čína, Austrália, Rusko, Nórsko a India. Import z takto vzdialených krajín by tak Slovensko nestál len financie. Otázne je aj to, akú uhlíkovú stopu by prípadný prevoz materiálu predstavoval. Hlinikárne Slovalco pritom už teraz vyhlásili, že ak od vlády nedostanú väčšie finančné kompenzácie, po budúcoročnom lete im hrozí definitívny koniec.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane

Rovnakým ”zeleným” problémom čelia aj výrobcovia ocele. Najviac sa jej totiž dováža z Číny, Nemecka, Talianska, Japonska a Indie. Aj v tomto prípade teda vzniká otázka, aká uhlíková stopa by mohla v prípade ich importu vzniknúť. Hudcovský tiež varuje, že práve oceľ a hliník predstavujú základný vstup do výroby, ktorý využívajú aj ďalšie podniky.

Problémy hlási aj Duslo Šaľa, ktoré vyrába priemyselné hnojivá napríklad aj AdBlue, ktorého je nedostatok. Podnik ešte v októbri utlmil výrobu. Najväčšími dovozcami priemyselných hnojív sú Čína, USA, India, Rusko a Kanada. Otázka uhlíkovej stopy sa tak týka aj ich. S otázkami sme oslovili aj prezidentku, no do uzávierky neodpovedala.

“Štát má možnosti, ako kompenzovať dramatický rast cien,” povedal Soták. Dodal, že obrovským problémom sú emisné potvrdenky, ktoré za posledný rok a pol zdraželi o viac než 200 percent. Klub 500 preto žiada, aby ohrozené podniky štát podporil z prostriedkov Envirofondu, kam smerujú peniaze z predaja emisných povoleniek. Minister hospodárstva Richard Sulík (53) minulý týždeň uviedol, že o tom rokuje s ministerstvom životného prostredia. Sulíkov rezort pre náš denník uviedol, že tento rok Envirofond vyzbieral za povolenky od firiem o 200 mil. eur viac. „Rezort hospodárstva podporuje riešenie, aby sa značná časť z týchto financií vrátila naspäť do priemyslu. Tento rok malo ísť na kompenzáciu CO₂ povoleniek 18 mil. eur. Ministerstvo životného prostredia sa po konzultácii s ministerstvom financií rozhodli, že to budú 3 milióny eur," uvádza rezort hospodárstva s tým, Envirofond plne patrí pod ministerstvo životného prostredia.