Prezidentka Zuzana Čaputová (48) počas včerajšieho prejavu na konferencii poukázala na pokrok Slovenska v otázke ochrany životného prostredia. „Už teraz vyrábame 80 percent našej elektriny nízkouhlíkovo a od roku 2023 nebudeme používať uhlie na výrobu elektrickej energie," povedala. Slovenské priemyselné firmy však situáciu vidia úplne inak.
Zástupcovia priemyselných podnikov upozorňujú, že momentálne čelia viacero problémom. Tie pritom môžu niektoré slovenské podniky zlikvidovať úplne. „Rast cien likviduje veľké fabriky, negatívne zasahuje aj živnostníkov a v konečnom dôsledku aj občanov, ” povedal predseda klubu 500 Vladimír Soták.
Ekonóm Martin Hudcovský tvrdí, že ak by došlo k skrachovaniu priemyselných fabrík, mnohí ich zamestnanci si v budúcnosti iba ťažko nájdu nové zamestnanie. „Ľudia pracujúci v týchto podnikoch by to mali na trhu práce veľmi náročné, pretože disponujú dosť špecifickými zručnosťami, ktoré nemusia byť adekvátne využité v iných odvetviach," upozorňuje.
Klub 500 ako príklad najviac ohrozených firiem uvádza firmu Duslo Šaľa, či veľké oceliarne a hlinikárne. A práve stopky v týchto odvetviach by mohli spôsobiť aj ekologické problémy. Najväčšími dovozcami hliníka totiž sú Čína, Austrália, Rusko, Nórsko a India. Import z takto vzdialených krajín by tak Slovensko nestál len financie. Otázne je aj to, akú uhlíkovú stopu by prípadný prevoz materiálu predstavoval. Hlinikárne Slovalco pritom už teraz vyhlásili, že ak od vlády nedostanú väčšie finančné kompenzácie, po budúcoročnom lete im hrozí definitívny koniec.
