Len 22 percent Slovákov očakáva po najbližších parlamentných voľbách zlepšenie svojho života, 50 percent si myslí, že život bude rovnaký a 28 percent očakáva dokonca zhoršenie svojej životnej situácie. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry MNFORCE pre denník Plus JEDEN DEŇ.
„Pri tom množstve pesimistických správ o súčasnosti a katastrofických vízií je budúcnosť je vcelku potešujúce, že polovica respondentov nevidí budúcnosť v čiernych farbách. Dokonca pätina z nich sa domnieva, že môže byť lepšie, než je dnes,“ reagoval politológ Jozef Lenč.
Z prieskumu vyplýva, že na blížiacich sa voľbách sa nechce zúčastniť 19 percent respondentov. A kto by mal byť po voľbách súčasťou budúcej vládnej koalície? Stranu Smer si vo vláde želá 31 percent respondentov, Hlas 28 a hnutie Sme rodina 22 percent. Na štvrtom mieste skončila Republika s 20 percentami. Medzi strany, ktoré si Slováci v budúcej vláde želajú najmenej, patria Aliancia, OĽaNO, Za ľudí a Demokrati.
Ako vnímajú voliči svojich zástupcov v parlamente? Iba 14 percent si myslí, že v Národnej rade sedia kompetentní a vzdelaní zástupcovia ľudu. Naopak, až 80 percent je presvedčených, že tam sedí „hotová katastrofa“, alebo inými slovami, „spoločnosť bez praktických skúseností a vzdelania na to, aby vôbec mohli schvaľovať zákony“.
Slovenským parlamentom sa poprechádzali aj Geissovci.„Poslancov nevolili ani ufóni, ani Marťania, ale ľudia. Takže ak sa im to nepáči, môžu sa v septembrových voľbách rozhodnúť úplne inak a vybrať si iných zástupcov. Je to na nich,“ komentoval výsledky prieskumu v relácii Karty na stôl týždenníka PLUS 7 DNÍ predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Podľa aprílového prieskumu agentúry Median totiž parlamentu nedôveruje 73 percent respondentov.
Voliči sa domnievajú, že budúci zvolení poslanci by pravdepodobne mali najskôr absolvovať psychotesty a testy gramotnosti. S týmto postupom súhlasí 87 percent respondentov. K tomuto riešeniu sa prikláňa aj Jozef Lenč. „Bolo by viac než vhodné, aby testami politickej gramotnosti prešli aj tí, ktorí sa uchádzajú o mandát v parlamente či post vo vláde, a teda chcú participovať na riadení štátu. Tiež sa domnievam, že istá miera spôsobila rozhodovať o štáte by mala byť potrebná aj od voličov, aby nedávali hlas tým, ktorých pôsobenie v parlamente následne vnímajú ako ‚čistú katastrofu‘,“ dodal politológ.
Prieskum pre denník Plus JEDEN DEŇ vykonala agentúra MNFORCE od 8. do 12. mája na vzorke 1 000 respondentov.
Mohlo by vás zaujímať:
- FOTO Na D1 pri bratislavskom letisku sa zrazili 4 AUTÁ! Hlásia niekoľko zranených!
- Brala AGRODOTÁCIE aj na letisko. Exposlankyňa Smeru GRÓFKA ROŠKOVÁ sa cíti byť NEVINNÁ!
- MATOVIČ opäť ŠOKUJE: V OĽaNO nastáva VEĽKÁ ZMENA! Hnutie ide do volieb s NOVÝM NÁZVOM
