Prečo je šikana v školách

Ide o jav, ktorý sa vyskytuje medzi deťmi a škola sa tak často stáva jeho dejiskom. Marcela Bieliková z Centra vedecko-technických informácií vysvetľuje: „V škole dochádza ku kumulácii detí s rôznymi povahami, rôznou mierou agresivity, rôznymi životnými skúsenosťami. Situáciu zhoršuje aj fakt, že šikana zostáva často skrytá, spolužiaci i obeť mlčia. Neupozornia na ňu, pretože majú strach.“

Mária Sarková z Ústavu verejného zdravotníctva v Košiciach upozorňuje na bezmocnosť šikanovaného dieťaťa: „V škole trávi dieťa najviac svojho času počas bežného dňa. Chodí tam opakovane a zväčša sa pohybuje v rovnakom kolektíve detí – spolužiakov. Nemôže pritom odstrániť danú situáciu. Ak agresor chce, vie si nájsť obrovské množstvo príležitostí, v ktorých svoju obeť potrápi alebo jej ubližuje. Sú to napríklad prestávky v triede bez prítomnosti učiteľa, hodiny telesnej výchovy. Obeť sa so svojím agresorom musí stretávať denne. Naopak, kamarátov pred blokom alebo vo voľnom čase si vie vybrať samo.“

Prečo treba šikanu riešiť

Šikanovanie nemusí mať na obeť len krátkodobý vplyv počas školského roka, ale aj dlhodobý. Dieťa si môže traumu z fyzického či psychického ubližovania odniesť až do dospelosti a len ťažko sa s tým vyrovná. Odborníci sa zhodujú, že šikanovanie ohrozuje duševné aj fyzické zdravie žiaka. Často ho poznačí na celý život, a ak agresor nie je potrestaný, obeť si odnesie do ďalšieho života pocit nespravodlivosti a krivdy.

„Bez ohľadu na to, v koľkých percentách sa šikana v školách vyskytuje, treba sa jej venovať a hovoriť o tom,“ upozornila Sarková.

„Daj desiatu!“

S akými formami šikany sa stretávajú odborníci? „Sú to fyzické útoky, vymáhanie desiatej, poškodzovanie školských pomôcok, natáčanie na mobil a následné zverejnenie na YouTube alebo na sociálnych sieťach,“ opísala doktorka Soňa Petríková sťažnosti, s ktorými prišli rodičia a deti do jej psychologickej ambulancie v Trnave.

Psychologička Eva Smiková z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave tvrdí, že forma šikany býva u násilníckych chlapcov iná ako u dievčat: „U chlapcov sú tp zväčša fyzické útoky, u dievčat to je ohováranie, vyčleňovanie z kolektívu, a to až do takej miery, že sa s obeťou vôbec nerozprávajú. Riešili sme aj šikanovanie cez sociálnu sieť, na ktorú spolužiaci zavesili nepravdivé informácie o svojej obeti, ktoré ju zosmiešňovali. Alebo zverejnili fotky, ktoré si dieťa neželalo zverejniť.“

Riaditeľka ZŠ : S agresorom sme rýchlo spravili poriadok

„Najdôležitejšie je, aby medzi triednym učiteľom a žiakom bol dobrý vzťah a dôvera. Vtedy žiak postihnutý šikanou príde za učiteľom a povie, čo sa mu deje,“ vysvetlila Hana Závodná, riaditeľka Základnej školy Dudova, kde tiež museli riešiť problém so šikanou.

O čo išlo? V tomto prípade bol obeťou 10-ročný žiak, od ktorého si mocnejší 14-ročný chlapec pýtal peniaze. „Išiel na to premyslene. Nechodieval priamo do triedy, ale peniaze si od svojej obete pýtal pri šatniach, kde sa s mladšími spolužiakmi stretávali pred telesnou výchovou,“ opisuje riaditeľka.

Stačil teda aj krátky čas, doslova pár minút, kde sa žiaci stretávali, aby došlo k šikane. Agresor využil aj to, že k tomuto stretávaniu dochádzalo pravidelne. Pravidelnosť je jeden z dôležitých znakov šikany. Keď sa to stalo druhýkrát, vydieraný žiak prišiel za riaditeľkou a priznal, aký má problém.

„Žiaka, ktorý šikanoval, sme hneď ‚poriešili‘ a dostal aj zníženú známku zo správania. Všetci učitelia by mali deti povzbudzovať k tomu, aby sa nebáli povedať, že sa im deje niečo zlé,“ uzavrela Hana Závodná.

Takto sa ubrániš!

1. Keď do teba niekto zapára, nedaj sa vyprovokovať ani vystrašiť, aj keď sú viacerí.

2. Môžeš im povedať, aby vypadli, kričať „nie“ alebo utekať preč. Ale musíš to urobiť nahnevane a hneď odísť.

3. Keď máš ísť okolo tých, ktorí ťa bijú, berú ti veci, nechodievaj sám. Počkaj na nejakú skupinku a pridaj sa k nim, aj keď ich vôbec nepoznáš.

4. Vyhýbaj sa miestam, kde by ťa mohol niekto zbiť, zobrať ti niečo alebo ťa inak trápiť.

5. Keď nemáš kamarátov, skús si ich nájsť. Možno má niekto v tvojom okolí rovnaké problémy ako ty. Skús sa s ním spojiť.

6. Zaznamenávaj si všetko, čo ti robia, kedy, kde a kto ti čo urobil a povedal.

7. Povedz o svojich problémoch rodičom a požiadaj ich o radu. Ty ich pomoc a podporu potrebuješ a oni sa určite budú snažiť pomôcť ti.

8. V škole skús nájsť dôveryhodnú učiteľku, výchovnú poradkyňu alebo aspoň spolužiaka, ktorému sa zdôveríš.

9. Keď si myslíš, že sa nemôžeš zdôveriť nikomu, zavolaj na linku dôvery alebo do pedagogicko-psychologickej poradne.
Zdroj: www.prevenciasikanovania.sk

Sú zlí aj z nudy

Prečo vôbec dochádza k šikanovaniu? Čo vedie agresora k tomu, aby spolužiakom ubližoval? Príčin je viac. Podľa psychológov u chlapcov je to tradičný tlak k mužnosti, ale aj motív krutosti, ktorý agresorovi spôsobuje potešenie, keď niekto trpí. No môže to byť aj zvedavosť a nuda spojená s túžbou po čoraz silnejších, vzrušujúcejších zážitkoch.

Prečo sú necitliví?

Šikanu rieši aj Linka detskej istoty. „Kým v roku 2009 v porovnaní k celkovému počtu hovorov sa šikany týkalo 2,4 percenta hovorov, v roku 2013 to už bolo už 3,8 percenta a tento počet stúpa. Za tento rok nám volalo už viac ako 400 detí a mladých ľudí pre šikanovanie,“ uviedla Jana Šimončičová, psychologička z linky.

Na linku volajú aj deti, ktoré sa chcú o šikane iba porozprávať. „Zistili sme, že nerozumejú tomu, čo prežívajú obete. Veľa detí a mladých ľudí nevie citlivo rozpoznať hranicu medzi zábavou a ubližovaním,“ upozornila Šimončičová.

Šikana v ZŠ

V anonymnom dotazníku žiaci uviedli, s akými formami šikany sa stretli:

1. vulgárne nadávky 53 %
2. výsmech, irónia, ohováranie, vyčleňovanie z kolektívu 49 %
3. ničenie vecí 23 %
4. agresivita, bitka, fyzické ubližovanie 22 %
5. vyhrážanie 17 %
6. vymáhanie vecí 12 %
7. sexuálne obťažovanie 12 %

Šikana na SŠ

V anonymnom dotazníku stredoškoláci uviedli, s akými formami šikany sa stretli:

1. vulgárne nadávky 47 %
2. výsmech, irónia 44 %
3. ničenie vecí 15 %
4. vyhrážanie 13 %
5. agresia 12 %
6. vymáhanie vecí 12 %
7. sexuálne obťažovanie  8 %

Zdroj: M. Bieliková, štúdia Šikanovanie žiakov na základných a stredných školách, 2009
Poznámka: Súčet percent je vyšší ako 100, pretože žiaci mohli uviesť v dotazníku aj viac foriem šikany.

Je obeťou aj vaše dieťa?

Mnohé deti sa rodičom nikdy nepriznajú, že sú v škole šikanované. Pozorný rodič to však môže odhaliť aj sám. Šikanu prezradí predovšetkým zmena správania, napríklad:

1. Dieťa je menej veselé, utiahnuté, vyhľadáva samotu.
2. Je uzavreté, menej komunikuje.
3. V poslednom čase je tiež plaché a výrazne citlivé.
4. Vyhýba sa iným deťom, ťažko nadväzuje nové kontakty.
5. Často pociťuje zahanbenie, neznáša posmech.
6. Chýba mu sebaistota, je príliš sebakritické, rýchlo prepadne panike.
7. Nechce samo chodiť do školy, aj keď v minulosti s tým nemalo problém.
8. Nerado ide do školy, má z nej strach.
9. Miznú mu peniaze. Pýta si od vás vyššie vreckové.
10. Jeho osobné školské veci sú roztrhnuté, poškodené.
11. Zhoršilo si prospech, zle sa sústredí na učenie.
12. Ťažko zaspáva, má nepokojný spánok, v noci sa budí.
13. Sťažuje sa na bolesti brucha.

Psychologička Eva Smiková : Rodičia, konajte!

„Úlohou rodiča je všímať si svoje dieťa. Zaregistrovať zmeny v jeho správaní a predovšetkým nemávnuť nad tým rukou. Dieťa totiž nepríde domov a nepovie ‚šikanujú ma‘,“ upozornila psychologička Eva Smiková z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave. Podľa jej skúseností deti väčšinou povedia, že majú problém so spolužiakmi.

Vtedy spozornite a nereagujte slovami – to nič, to prejde. Ako postupovať, keď zistíte, že dieťa je obeťou šikany?

„Rodič to musí v prvom rade riešiť v škole. Ak mu budú tvrdiť, že u nich sa nič také nedeje, mal by sa obrátiť na pedagogicko-psychologickú poradňu alebo centrum výchovnej a psychologickej prevencie. Tu sú psychológovia, ktorí šikanovanému dieťaťu pomôžu. Zároveň budú riešiť aj agresora, ktorý ho šikanuje,“ vysvetlila Smiková.

Tu vám istotne pomôžu

Pedagogicko-psychologické poradne
Adresy na najbližšie pedagogicko-psychologické poradne v mieste vášho bydliska nájdete na internetovej adrese www.sikana.eu.

Centrá výchovnej a psychologickej prevencie
Takisto adresy na najbližšie centrá výchovnej a psychologickej prevencie v mieste vášho bydliska nájdete na stránke www.sikana.eu.

Linka detskej istoty
Obrátiť sa môžete aj na telefonickú Linku detskej istoty. Funguje na telefónnych číslach 116 111 alebo 0800 500 500. Na bezplatné číslo Linky detskej istoty môže zavolať každý, kto potrebuje pomoc alebo chce pomôcť v otázke šikanovania. Teda aj dieťa, aj dospelý.

Linka sa špecializuje na problematiku detí a mládeže. Ako jediná pracuje v nepretržitej prevádzke vrátane víkendov a sviatkov. Je bezplatná, anonymná a odborne garantovaná.

Takisto môžete poslať podnet mailom na adresu [email protected] alebo [email protected]

Webstránky o šikane: www.sikana.eu, www.prevenciasikanovania.sk

Koľko je obetí a koľko agresorov

Podľa výskumu Márie Sarkovej z Ústavu verejného zdravotníctva v Košiciach, ktorý robila v roku 2009:

  • Obeťami šikanovania bolo 6 až 16 percent školákov základných škôl.
  • K šikanovaniu spolužiakov sa zase priznalo 8 až 17 percent školákov základných škôl.

Máte so šikanovaním osobnú skúsenosť? Napíšte nám!

Formulár otázok a odpovedí

02.09.2014 15:48 peter:
dobrý deň,rada by som vám napísala o šikane,pretože s nou mám svoju skúsenosť.Môj 9 ročný syn chodil k nám na dedinu do školy.vlastne sa to začalo už v prvom ročníku,kde začal chodiť do školského klubu,nakolko si zo začiatku velmi pochvaloval,zhruba po troch mesiacoch som si všimla aj s manželom,že sa smím niekčo deje,začal sa zajakávať,bol nepozorný,všetkého sa bál.pripisovali sme to,že to bude tým prechodom zo školky do školy,ale raz prišiel domov a držal si krk,pýtali sme sa ho,že či ho bolí hrdlo a povedal,že nie,ale písali sme ulohy a pozabudol sa a dal ruku s krku dolu a zbadali sme aký má velký a hlboky škrabanec na krku v blííkosti tepny,samozrejme,že sme sa ho pýtali,že čo tam má,kto mu to urobil a ked som sa lepšie prizrela mal tam dokonca pod kožou zlomenu tuhu s farbičky,tak sa mi musel priznať,že to mu spolužiak zapichol do krku,tak ma to nahnevalo,že nikto s učitelou alebo triedna učitelka mi nedala vedieť,že takéto niečo sa v škole stalo,nechcem si ani len spomenúť na to čo by bolo keby mu to zapichol rovno do tepny,na druhý deň,som nabehla do školy,chcela som vedieť,že či učitelka vôbec o tom vie,že čo sa stalo,samozrejme vedela,ked ma zbadala tak hned vedela kôli čomu som tam.spisali sme zapísnicu o tom čo sa stalo.dalej to pokračovalo tým,že syn chodil domov sústavne dobitý,roztrhanéveci nosil domov,modrinový,dokopaný a všetko sa to odzrkadlovalo na jeho reči,takto sa sto všetko vlieklo do tretieho ročníka,kedy už tá reč bola hrozná,tak sme začali navštevovať logopedickú ambulaciu,kde sme chceli na reči popracovať,tam s ním p.logopedička urobila vyšetrenie a zistila,že syn býva v škole šikanovaný,spolužiaci pýtajú od neho peniaze,posmievajú sa mu,že sa zajakáva a podobné prasačiny,tak mi doporučila to v škole nahlásiť a urobiť samozrejme znovu zápisnicu o tom,že ako synovi v škole ubližujú a chcela som aby, mi p. riaditelka dala kopiu tej zápisnice,aby som ju mohla dať založiť do karty p.logopedičke a na moje prekvapenie,mi ju p. riaditelka nechcela dať, zo slovami,že či si myslím,že moj syn je anjel,nechápem prečo mi takéto niečo povedala,ked ja som riešila to,že mojmu synovi v škole ubližujú,vždy sme ho s manželom viedli k tomu,že nemá si nikoho všímať,nech to zoberie jedným uchom dnu,druhým von,lenže ked bitky a nadávky na jeho osobu neprestávali,tak manžel mu povedal,že nech vráti naspeť a nenechá sa otlkat alebo nech to povie p.triednej učitelke,lenže p.triedna učitelka mu vyždy povedla,že nepočúva žalovance,ale ked sa bránil a ten dotyčny zasran jej to povedal,tak synovi napísala poznámky cez pol strany do žiackej knižky.vrátim sa ktej zápisnici čo som chcela aby mi p.riaditela dala pre tu logopedičku a žiadala som od nej aj tú,ked mu zapichli tu ceruzku do krku,a zrazu zápistnica s ceruzky v krku bola fuč proste zmizla a čo sa týke tej zápistnice že mu robia zle,že ona mi ju proste nedá.ja som jej povedala,že ja ako matka mám na to právo aby mi ju dala,ale nedla.volala jej p.logopedička a aj jej povedala,že ani jej ju nedá,a bola na nu drzá.p logopedička povedlala,že takýto prístup nezažila za jej 20 rokov praxe,aký vynaložila naša chvalobohu bývalá p. riaditelka.lenže týmto neskončilo,syn už bol tak s nervami v koncoch,že každé rano a v noci vracal,čo mal strach ísť do školy,tak sme boli prinútený navštíviť detskú psychologickú ambulaciu,kde bol syn riadne a dlho vyšetrovaný a p. psychologička zistila,že syn naozaj v škole je šikanovaný a okamžite doporučila zmeniť školu,záver a diagnoze znela,že úzkostná silná depresia,takže sme ju posluchli a od tej školy sme chvalabohu odišli,a som presvedčená o tom,že dcára,ktorá budúcom roku má nastúpiť do prvého ročníka ale už určite nenastúpi tu u nás v dedine,pretože takýtopostoj som ešte nezažila,ja kôli debilite detí a vlastne riaditelke som musela dieťa zo školy daťpreč,nič nechcela riešiť je to smutné..dakujem,že som sa vami podelila o moju skúsenosť zo šikanous pozdravom Z.K

Nájdený jeden záznam.