PARADOX vládnej krízy. NEUVERÍTE, kto bude mať po odchode ministrov SaS NAJDÔLEŽITEJŠIU POZÍCIU

Dôveryhodnosť súčasnej vlády nie je práve najvyššia, ale nominanti liberálov patrili k tomu lepšiemu. Podľa jarného prieskumu agentúry Focus pre TV Markíza sa najväčšej podpore tešil premiér Eduard Heger (46). Hneď za ním boli na delenom 2. až 4. mieste nominanti SaS Richard Sulík a minister zahraničných vecí Ivan Korčok (58). Na 6. mieste bol ďalší liberál stojaci v čele rezortu školstva Branislav Gröhling (48) a desiata priečka patrila ich ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej (48). Matovič skončil v prieskume dôveryhodnosti na poslednom 16. mieste. „Ak Matovič neodíde z vlády do 31. augusta, tak odchádzame my,“ povedal Sulík 6. júla pri vypovedaní koaličnej zmluvy.

SaS vyčítalo Matovičovi okrem jeho slovných atakov na Sulíka a iných členov ich strany hneď niekoľko ďalších vecí. „OĽaNO uprednostnilo najviac problematického ministra, rozvrat verejných financií, kolaboráciu s fašistami a znásilňovanie legislatívneho procesu,“ napísal počas víkendu Sulík na sociálnej sieti s tým, že nominanti SaS podajú k 31. augustu demisiu. Všetci pritom podľa politológa Tomáša Koziaka nechali vo svojich rezortoch za sebou aj kus práce. V tejto súvislosti ich preto ohodnotil školskými známkami.

Sulík cez takzvané kilečko 1 a 2 radikálne znížil podnikateľom byrokraciu, definitívne sa prepojil plynovod Poľsko – Slovensko, ktorý zabezpečí diverzifikáciu v dodávkach plynu a najnovšie sa pochválil aj pritiahnutím dvoch obrovských investorov na východné Slovensko - Volvo a Bosch. Na jeho pôsobení sú aj čierne škvrny, ako napríklad let jeho dcéry štátnym lietadlom na EXPO Dubaj. „Odborne nezlyhal, ale politicky áno. Matovič má rozhodujúci podiel viny, ale zlyhal aj Sulík a aj on má na tom, že sa rozpadá vláda, svoj podiel,“ povedal Koziak.

Korčok sa vyprofiloval ako silne proeurópsky minister zahraničných vecí. Pre nekonfliktnú povahu je obľúbený u svojich partnerov a dokonca aj u Matoviča, ktorý načrtol, že by bol rád, keby Korčok demisiu nepodal. „Jeden z najlepších ministrov zahraničných vecí, akých sme mali. Tam nie je čo vytknúť. Jeho tandem so štátnym tajomníkom Martinom Klusom (42) bol vynikajúci,“ ohodnotil Korčoka Koziak.

Na druhej strane nájdete ohodnotenie Gröhling a Kolíkovej, ako aj zhodnotenie, toho, ako bude fungovať menšinová vláda.

Gröhling dlhé mesiace bojoval za vyššie platy učiteľov. Pod tlakom verejnosti napokon minister financií ustúpil, odklepol im na september jednorazový príspevok vo výške 500 eur, od januára zvýšenie platov o 10 % a od septembra budúceho roka o ďalších dvanásť percent. Gröhlingova reforma školstva a novela vysokoškolského zákona však prešli ostrou kritikou. „Keby aspoň zastavil prepad úrovne slovenského školstva od základných až po vysoké školy, tak by som mu dal trojku. Ale jemu sa to zastaviť nepodarilo a preto sa zaradil medzi bývalých ministrov, ktorí školstvo posunuli na úroveň, v ktorej je,“ myslí si Koziak.

Kolíková po dlhých bojoch a mnohých ústupkoch napokon presadila reformu súdnej mapy, zaviedla Najvyšší správny súd, zabezpečila zlepšenie podmienok pre väzňov, ako aj zníženie dĺžky najprísnejšej kolúznej väzby. Schválená bola aj novela trestného zákona, vďaka ktorej sa radikálne znížili tresty za držanie marihuany pre vlastnú spotrebu. „Mala to politicky zložité. To, že sa jej nepodarilo presadiť súdnu mapu ako chcela, to nebola záležitosť iba jej neschopnosti, ale aj spôsobu fungovania koalície. Podarilo sa jej postupne vracať dôveryhodnosť súdov. Niektoré veci však nedotiahla do konca,“ priblížil politológ.

Koalícia tak po odchode SaS môže fungovať aj ďalej, no bez liberálov to bude mať veľmi zložité. Na hladké schvaľovanie zákonov a otváranie schôdzí je v parlamente potrebných 76 hlasov a oni by mali podľa aktuálnej situácie 68 (OĽaNO 47, Sme rodina 17 a Za ľudí 4). Od septembra by však do klubu Sme rodina mali pribudnúť nezaradení poslanci Romana Tabák (31), Ján Krošlák (47) a Jozef Šimko (71). Kolíková by sa po odchode z vlády vrátila do parlamentu, kde by jej uvoľnila miesto náhradníčka Alexandra Pivková (57) zo Za ľudí. Tí by tak zrazu mali iba 3 poslancov a SaS 21.

Zvyšné koaličné strany si budú musieť rozdeliť aj 4 uvoľnené ministerské kreslá. Otáznikov je naozaj veľa a jasné iba jedno. Ak SaS odíde z vlády, koalícia bude mať po utrasení situácie 70 poslancov, čo je stále málo. Pri schvaľovaní zákonov sa tak budú musieť spoľahnúť na SaS, ktorá deklarovala ochotu schváliť rozumné návrhy. Inokedy môže koalícia hľadať spojencov aj v súčasnej opozícii, kde je najväčší predpoklad podpory od nezaradených poslancov, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke Kotlebovej ĽSNS. „Bude to zložitý spôsob vládnutia. Vydržať to môžu, dokedy s nimi bude mať SaS trpezlivosť a ochotu držať vládu, aby aspoň kúrili a svietili. Inak budú musieť hľadať podporu v Smere a u extrémistov, čo jej na popularite nepridá. Menšinová vláda bude znamenať už len agóniu, ktorá bude hrať do kariet Robertovi Ficovi (57). Nemyslím si, že by taká koalícia dovládla do riadnych volieb,“ dodal na záver Koziak.

V galérii nájdete presné známky, aké od odborníka dostali ministri za SaS.