Exministerka Saková otvorene o boji proti koronavírusu: TVRDÝ odkaz pre premiéra MATOVIČA

Post ministra vnútra ste prebrali pred dvoma rokmi po odchode Roberta Kaliňáka. Ako hodnotíte túto „jazdu”? Bolo to pre vás náročné obdobie?

Kreslo ministra vnútra bolo pred dvoma rokmi tým najhorúcejším od čias vzniku samostatného štátu. Keď som nastúpila do funkcie, išla som zdôveryhodniť prácu ministerstva aj prácu policajného zboru. V uliciach boli davy nespokojných ľudí plných emócií, ktorých bolo treba upokojiť a presvedčiť, že Slovensko nie je zatratená krajina. Bola to ťažká skúška, ktorú sa mi podarilo podchytiť najmä vďaka kvalitnému tímu ľudí.

Mnohí vás po prevzatí ministerskej stoličky označovali za Kaliňákovu „pravú ruku”. Radili ste sa s ním niekedy o pracovných postupoch po prebratí rezortu?

S Kaliňákom som pracovala viac ako 10 rokov. Pod jeho vedením sme zrealizovali viacero zaujímavých a úspešných projektov pre verejnosť, napríklad vstup do Schengenu, vydávanie biometrických dokladov, vybudovanie klientských pracovísk a iné… Vždy mi dal priestor pre kreatívny pracovný život. Nebolo jednoduché pod ním pracovať, je veľmi náročný. Ale vo svojej práci som sa vyznala, a tak sme viedli často konštruktívne debaty. Keď odišiel z postu ministra, vystriedal ho Tomáš Drucker a jeho Peter Pellegrini. V tom čase už nebol čas sa pripravovať a naučiť sa, ako byť ministrom vnútra. Vytvorila som si vlastný tím kolegov-odborníkov, s ktorými sme viedli konštruktívne debaty, ako kedysi minister Kaliňák s nami.

Záver vášho funkčného obdobia sa zase niesol v znamení boja proti koronavírusu. Ako členka krízového štábu ste mali všetky informácie z prvej ruky, takže dovoľte osobnú otázku. Máte z toho všetkého strach?

Situácia sa neustále vyvíja, informácie, s ktorými sme pracovali my, sú už oveľa ďalej. Osobne však musím povedať, že najdôležitejšie je podchytiť takúto situáciu včas a prvotné kroky sú zásadné pre ďalší vývoj. Tie sme zvládli spoločne s Petrom Pellegrinim ukážkovo a išli sme príkladom ostatným krajinám. V celosvetových výsledkoch sme boli na treťom mieste. Strach nemám. A nemajte, prosím, strach ani vy. Spoločne to zvládneme.

Ako vnímate situáciu v tejto chvíli? Má Slovensko šancu zvládnuť pandémiu, aká sa na nás ženie?

Pandémiu zvládnu postupne všetky krajiny, záleží len s akými následkami. Od začiatku hovoríme, že koronavírus zvládneme, len keď budeme všetci zodpovední, disciplinovaní a tolerantní jeden k druhému, to je kľúč k dosiahnutiu priaznivého výsledku. Touto cestou by som chcela poďakovať všetkým Slovenkám a Slovákom za ich zodpovedný prístup v boji proti pandémii.

Ako vyzeral váš bežný pracovný deň počas posledného mesiaca?

Tým mesiacom bol marec, čo bol jeden kolotoč. Všetko sa točilo okolo prvotných opatrení proti šíreniu koronavírusu. Boli to dlhé sedenia na štáboch plné sústredenia, vyhodnocovania výsledkov a rozmýšľania. Na začiatku bolo nesmierne dôležité všetko podchytiť, urobiť prvé rozhodnutia, zobrať politickú zodpovednosť. A nesmierne dôležitá a najpodstatnejšia úloha bola správna komunikácia s verejnosťou napriek tejto hrozbe šírenia koronavírusu, ktorá začala naberať rozmery pandémie.

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Takže ste selektovali, aké informácie verejnosti poskytnete v záujme „zachovania pokoja”?

To absolútne odmietam. Informácie sme sa snažili s bývalým premiérom Pellegrinim komunikovať spôsobom, aby ľudia exaktne chápali situáciu, čo sa práve dialo. Zakaždým sme sa snažili vysvetliť, z akých faktov a dôvodov sme vychádzali pri našich rozhodnutiach, prečo sú naše rozhodnutia dôležité, čo sme s rozhodnutiami chceli docieliť a dosiahnuť. A hlavne sme v ľuďoch nechceli vyvolávať paniku a zmätok, stavy úzkosti a bezmocnosti. Komunikovali sme priamo, na tlačovkách sme prezentovali najdôležitejšie posolstvá s cieľom, aby si ľudia sami uvedomili, aké je potrebné nosiť rúška. Komunikovali sme detailne všetky prvotné restriktívne opatrenia. A vďaka tomu sa nám podarilo dosiahnuť, že ľudia boli a sú uvedomelí. Podarilo sa nám dosiahnuť, že Slovensko je zodpovednou a bezpečnou krajinou, kde sme mali koronavírus hneď v úvode podchytený.

Bolo to veľmi vyčerpávajúce?

Áno, najmä psychicky. Môj syn sa ma po vymenovaní novej vlády spýtal: Mami, ty už nie si ministerka? Odpovedala som: Nie, už som poslankyňa. Jeho odpoveď bola: Uff, to som rád. Aspoň ťa konečne večer uvidím doma.

Váš syn má 10 rokov, kto sa o neho stará, keď ste v práci a školy sú zavreté?

Buď je so mnou, so svojím tatinkom alebo s opatrovateľkou, keď sme obaja pracovne zaneprázdnení. Nemôžem dovoliť, aby teraz trávil čas so starými rodičmi, patria do rizikovej skupiny.

Nová vláda sa rozhodla spolupracovať so súkromnými laboratóriami a v tejto chvíli to skutočne vyzerá tak, že SR je odrazu schopná testovať omnoho viac pacientov. Prečo vaša vláda túto spoluprácu zavrhovala?

Súkromné ambulancie nebudú predsa testovať ľudí zadarmo a nám sa zdalo v tom čase nefér, aby ľudia za testovanie museli platiť. A zároveň sme nechceli pripustiť, aby sa míňali zásoby testovacieho materiálu v majetku štátnych laboratórií, pretože súkromné laboratóriá nemali k dispozícii svoj vlastný chemicko-technologický materiál na privátne testovanie. Chceli využívať štátne kapacity na súkromné účely. Laboratórny materiál na testovanie je dnes celosvetovo veľmi obmedzený, resp. nedostupný. A testovať ľudí len preto, že si chcú byť istí, že nie sú chorí, je plytvanie materiálom. Testovať musíme najmä tých, ktorí nás majú chrániť: Lekári, záchranári, policajti, hasiči.

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Čo sa teda zmenilo, že po výmene vlády je náhle možné testovať omnoho viac ľudí?

Ja sa pýtam, čo sa zmenilo, keď je viac testovaných ľudí, ale nárast pozitívnych je plus-mínus rovnaký. Z toho vyplýva, že prvotné opatrenia boli nastavené veľmi dobre. Situácia sa však stále mení a vyvíja, uvidíme časom, čo nám masívne testovanie prinesie. Ako som spomínala, pre nás bolo dôležité, aby boli testovaní tí, ktorí nás chránia, a tí, ktorí testovanie reálne potrebovali, pretože mali príznaky ochorenia. A ako som aj už uviedla, s laboratórnym materiálom treba nakladať rozvážne, je ho celosvetovo veľký nedostatok.

Ako vnímate podozrivé nákupy predražených zdravotníckych pomôcok šéfa štátnych hmotných rezerv Kajetána Kičuru?

Ja budem hovoriť len za seba a ministerstvo vnútra. Za môjho pôsobenia vďaka výborným vzťahom s českým ministerstvom vnútra sme objednali 30 miliónov rúšok za 0,36 eura/KS. Ostatných 10 mil. rúšok za cenu 0,48 eura/ks a 2 mil rúšok z Turecka za 0,80 eura.

Horúcou témou posledných dní boli rýchlotesty, ktoré sú podľa súčasného premiéra nespoľahlivé a navyše predražené. Vy ste v jednom zo svojich statusov písali o tom, že „sú to presne tie testy, ktoré pomohli vyhrať nad koronavírusom priamo v Číne”. V čom je teda ich hlavná výhoda a prečo si myslíte, že ich Matovič tak ostro kritizuje?

Pán Matovič zvykne kritizovať zásadne to, čo nie je z „jeho dielne“. Naše prvotné opatrenia fungujú a doteraz z nich pán premiér ťaží, je však politik a marketér. Tak veľmi potreboval nájsť niečo, čím by nás zhodil. Ak by tie testy boli také neefektívne ako vravel, prečo nám hneď volal minister vnútra z Česka, že ich hneď od nás odkúpi. Ja sa viacej už nebudem vyjadrovať k slovám pána Matoviča. Je jeho zodpovednosť, aké riešenie ponúka slovenskému národu. Ja sa držím faktov.

Akých konkrétne?

Máte dva druhy testov s diametrálne rôznym využitím. Laboratórne – vykonávajú sa v laboratóriách ÚVZ, ktoré sú certifikované Svetovou zdravotníckou organizaciou WHO. Sú veľmi presné a vedia zachytiť ochorenie COVID-19 od počiatku vzniku nakazenia. Používajú sa pri testovaní obyvateľstva, napr. keď prichádzajú obyvatelia zo zahraničia naspäť na Slovensko alebo majú slovenskí obyvatelia príznaky ochorenia koronavírusom. Presnosť je takmer 100 %. Rýchlotesty – presnosť sa pohybuje podľa typu od 70 % pri výterových testoch až po 88 % pri krvných testoch. Zachytávajú nákazu v tretí/štvrtý deň.

Otázka teda znie, načo nám vlastne sú?

Ich použitie je na iné účely. V časovej osi, keď už koronavírus je potvrdený v obci/meste a toto miesto treba hermeticky uzavrieť na 14 dní (ako v prípade Českej republiky to bolo viac ako 16), tak po 14 dňoch viete rýchlotestami otestovať státisíce ľudí z týchto oblastí za jeden deň. To by v prípade laboratórnych testov bolo niekoľko mesiacov. Tieto rýchlotesty sme plánovali použiť pri kolegoch v prvých líniách – policajtoch, záchranároch, hasičoch. Môžu byť testovaní každý druhý/tretí deň v množstve desaťtisíc denne, aby bolo možné ich po testovaní opäť nasadiť do výkonu. Samozrejme, v prípade kritickej situácie.

Čo tá vysoká cena?

Prepáčte, vysoká cena? 5,7 USD za výterový rýchlotest a 8,8 eur za krvný rýchlotest… dnes ich už ani nezoženiete. Minister vnútra ČR ich odkúpi za nákupnú cenu. Rakúsky premiér ich odkúpi aj za zvýšenú cenu. Alebo si ich maďarský premiér a minister vnútra pri Komárome vylovia zadarmo z Dunaja... Keď ich tam Matovič nahádže... Viete, pri všetkom sa viem zdržať emócií, ale keď ide o mojich bývalých kolegov, ktorým som chcela dožičiť tú najväčšiu bezpečnosť pri práci, a niekto povie, že hodíme rýchlotesty do Dunaja... zostávam bez slov…

Čo považujete za najväčší úspech Pellegriniho vlády v boji proti koronavírusu?

Nenazvala by som to úspechom Pellegriniho vlády, ale úspechom Pellegriniho ako premiéra. Postavil sa pred ľudí. Upokojil ich. Vysvetlil im, aká je situácia. Vysvetlil im čo a prečo je potrebné robiť opatrenia. A oni nepochybovali o jeho úprimných slovách. Všetky jeho slová vychádzali z jeho vnútorného presvedčenia a z najhlbšieho presvedčenia, aby Slovensko obstálo v tejto ťažkej skúške, v tomto ťažkom boji.

Aký je váš osobný najväčší úspech v tomto boji? Na čo ste najviac hrdá?

Tento boj bol spoločný, nikto nemôže ísť sám za seba, inak nevyhráme. Najviac som hrdá na to, že sa nám spoločne podarilo dostať Slovensko na priečky najzodpovednejších štátov. Ostatné štáty si z nás brali príklad. A keď aj v začiatkoch možno mysleli, že preháňame, o pár dní uznali, že sme ako krajina rozhodli správne, rozvážne a veľmi zodpovedne voči nám, voči Slovákom.

Aké ďalšie kroky by podľa vášho osobného názoru malo Slovensko čo najrýchlejšie podniknúť?

Dnes už nie som členom štábu, dnes už nemám aktuálne analýzy a presné informácie. Môžem vychádzať len z mediálnych výstupov. Ale pre mňa opäť najpodstatnejšia a najkľúčovejšia úloha je - testovať tých, ktorí nás majú chrániť v boji s koronavírusom.

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Váš stranícky šéf ostro kritizovali tzv. lex korona a isté pochybnosti ste vyjadrili aj vy. Podľa slov Roberta Fica ide o „špicľovací“ zákon, na základe ktorého operátor poskytne štátu informácie o tom, kde ste, s kým ste, s kým telefonujete či informácie o mailoch a SMS. Tvrdenia však dementovali Matovič aj Remišová. Schválený zákon hovorí o sledovaní súvisiacich údajoch komunikujúcich strán (telefónne číslo, obchodné meno a sídlo právnickej osoby) a prevádzkových či lokalizačných údajoch (kvôli spätnému trasovaniu pohybu osoby pozitívnej na koronavírus). Zákon za neústavný nepovažuje ani prezidentka. Ako vnímate tento rozpor medzi tvrdeniami Roberta Fica a reálnym výkladom zákona? Máte ohľadom lex korona pochybnosti? A ak áno, aké a prečo?

Otázka „špicľovania“ ľudí je veľmi citlivá, pretože ľudia tvrdo bojovali za svoju slobodu. Všetko je zneužiteľné a ak ide o narušenie osobnej integrity a pohybu ľudí, je tu veľmi tenký ľad. Nerozumiem napríklad, prečo je účinnosť zákona do konca decembra, keď koronavírus má eskalovať v júli. Nedostatočne bolo verejnosti vysvetlené, čo sa bude s tými dátami diať, keď sa to celé skončí, kto s nimi bude manipulovať a ako. Verejnosť sa s týmto zákonom za pätami necíti komfortne, pretože zákon hovorí o tom, že je podstatné, s kým ste si písali a volali. Ibaže Koronavírus sa nešíri po telefóne! Koronavírus sa šíri osobným stretnutím, kontaktom. Na ministerstve vnútra bola vyvinutá aplikácia pár dní pred nástupom novej vlády, ktorá po inštalovaní zachytáva informácie, s ktorými nositeľmi mobilov ste sa stretli v posledných 14 dňoch v blízkosti 10 m a v časovej dĺžke viac ako 5 min. A to si myslím, že pre úrad verejného zdravotníctva je oveľa potrebnejšie vedieť. Stačí ju len spraviť povinnou.

Je to zaujímavá alternatíva, no napadá mi niekoľko problémov. Aby to fungovalo, muselo by byť povinné nosiť pri sebe mobilný telefón, neviem si predstaviť, ako by sa niečo také dalo kontrolovať a navyše mnoho ľudí, najmä staršie generácie, nevlastnia inteligentné telefóny…

Podstatou ochrany seniorov je práve to, aby boli doma a nechodili nikam, lebo sú najzraniteľnejšia veková skupina. Stále sme sa im to snažili opakovať a apelovať na ich deti, príbuzných, susedov, aby najmä na nich dávali pozor. Zdôrazňovali sme im, že pre ich vlastnú ochranu je domáca karanténa nevyhnutná. Preto nepotrebujú práve tieto ročníky aplikáciu, ale ochotu, lásku a pokojné vysvetľovanie od blízkych. „Špicľovací“ zákon je tiež účinný, len keď má človek pri sebe telefón.

Ako by ste hodnotili svoju spoluprácu s Petrom Pellegrinim?

S Petrom Pellegrinim spolupracujem už od roku 2012, keď sa stal štátnym tajomníkom na ministerstve financií. Máme k sebe generačne a názorovo blízko. Spolupracuje sa mi s ním výborne. Je pracovitý, rozumný a najmä má obrovskú charizmu, ktorá vychádza z jeho úprimného vnútra. A veľmi si váži svojich rodičov a svojich blízkych. Má rovnaké životné hodnoty ako ja.

Ako vnímate Igora Matoviča a tím ľudí, ktorým sa obklopil? Bude nová vláda schopná zvládnuť pandémiu a následnú ekonomickú krízu?

Národ si ich zvolil a ja to absolútne rešpektujem. Kvôli našim voličom a aj voličom strán v koalícii musím a chcem veriť, že sa so situáciou popasujú najlepšie ako vedia, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

Myslíte si, že vláda ostane stabilná počas celých nasledujúcich štyroch rokov alebo Slovensko zažije déjà vu?

Parlament zložený z koaličných a opozičných strán pri všetkých posledných hlasovaniach preukázal, že v týchto časoch politika a názorová politická disproporcia je na vedľajšej koľaji.... sme jeden národ, krásna krajina hodná plnohodnotného života v normálnych, ale aj v ťažších časoch. A všetky nástrahy osudu určite spoločne zvládneme. Dúfam, že s čo najmenšími ujmami - zdravotnými a ekonomickými.

Vo februárových voľbách ste boli zvolená za poslankyňu Národnej rady SR. Čím konkrétne sa teraz budete zaoberať? Priblížte, prosím, čitateľom nasledujúcu náplň vašej práce.

Tak ako všetci poslanci, aj ja teraz venujem čas študovaniu predkladaných návrhov. Chcem zostať pri téme, ktorá mi je blízka, a to je bezpečnosť štátu. Som podpredsedníčkou branno-bezpečnostného výboru.

Čo by ste poradili svojmu nástupcovi a čo novej vláde?

Môjmu nástupcovi by som poradila, aby sa v tom množstve rozhodnutí, ktoré ho čakajú, nestratil. Aj keď sa niekomu nepáči, ale veľmi dôležitá je kontinuita. Nezatracujme veci, ktoré urobili Pellegrini so Sakovou, a nehovorme o nich v negatívach len preto, že máme iné politické tričko. Korona ohrozuje všetkých, bez ohľadu na politickú príslušnosť.

Aký je váš názor na tzv. „blackout”?

Ak by sme chceli byť úplne dôslední, čo sa týka definície, blackout znamená absolútny výpadok dodávky elektrickej energie. Neznamená to vypnutie ekonomiky. To sa nazýva lock-out. Ale zostaňme pri názve blackout, ako vypnutie ekonomiky nazvala súčasna vláda, aby sme nezmiatli čitateľov.

Slovensko je krajina s otvorenou ekonomikou. To znamená, že naše hospodárstvo je veľmi závislé od fungovania ekonomík hospodársky rozvinutých krajín, najmä Nemecka. A napriek pandémii, viacero slovenských firiem alebo zahraničných firiem so sídlom na Slovensku stále nezastavilo produkciu a drvivú časť svojej produkcie vyvážajú do zahraničia. Ak vypneme krajinu na pár týždňov a nebudeme exportovať produkciu, začnú zahraniční odberatelia hľadať iných dodávateľov, aby pre náš blackout nemuseli odstaviť svoju produkciu. A ak krajinu aj po pár týždňoch otvoríme a produkciu rozbehneme, tak nie je dôvod, prečo by sa mali vracať späť k našim produktom. Budú mať dodávky od nových producentov z iných krajín. A poviem vám, že sama som mala niekoľko telefonátov od bývalých kolegov, ktorí pracujú v privátnej sfére v zahraničných spoločnostiach. Vyjadreniami o blackoute boli ich manažéri zaskočení a vystrašení zároveň. Blackout by skrátka znamenal likvidáciu slovenskej ekonomiky.

Čo si myslíte o nariadeniach vlády o obmedzení cestovania počas veľkonočných sviatkov?

Ak sa vláda rozhodla, že s verejnosťou sa nedá inak zaobchádzať, iba cez armádu, políciu a zákaz vychádzania... tak rozhodnutie vlády môžem, resp. musím len rešpektovať.