Rozhovor so ZADRŽANÝM šéfom SIS Pčolinským: Čo prezradil o politikoch a najatých prostitútkach?

V rozhovore sa dočítate:

Nedávno ste naznačil, že SIS pracovala v minulosti nie samostatne, ale v prospech predstaviteľov vlády. Kde je záruka, že história sa nezopakuje? Váš brat je poslancom a členom vládnej strany Sme rodina. Členkou a poslankyňou Kollárovej strany je vaša manželka, a dokonca, vy sám ste nominantom rovnakej strany.

- Mňa navrhla vláda Slovenskej republiky a po posúdení ma do funkcie vymenovala prezidentka. Už som niekde hovoril, že záruka spočíva v osobe riaditeľa. Beriem to tak, že meno mám len jedno. Chcem odtiaľto odchádzať s pocitom, že služba sa posunula dopredu. A že si úlohy plnila tak, ako jej to ukladá zákon. Chcem, aby bola iniciatívna, dokázala reagovať na nové hrozby a nie, aby niečo zatĺkala, či niekoho kryla. 

Podľa vašich slov sú hlavnými znakmi „zdravej“ informačnej služby dostatok  financií a personálu. Teraz vás odcitujem „ak vládnuce strany majú záujem mať sami o sebe pekný obraz v týchto smeroch informačnú službu poddimenzujú“.Opýtam sa teda priamo. Ako veľmi sa navýšil rozpočet a personálne kapacity SIS od výmeny vlády?

- Personálne kapacity sa navýšiť nemuseli. Stačilo obsadiť neobsadené miesta ľuďmi, ktorí vedia a chcú robiť. Čo sa týka financovania, štát má teraz problémy, takže sme zatiaľ na rovnakej úrovni. Od premiéra mám však prísľub na aktivity, ktoré by vedeli SIS posunúť vpred. Aj z hľadiska technických a iných možností, veci tohto charakteru sa odohrali aj v priebehu roka, čo považujem za dobrý signál.

Takže sa nenavýšil rozpočet, ani kapacity...

- Štátny rozpočet sa ešte len schvaľuje a momentálne fungujeme z rozpočtu schválenom v roku 2019. V priebehu roka však prišlo k úpravám a dostali sme aj dodatočné finančné prostriedky na veci, ktoré sme potrebovali urgentne riešiť.

Ľudia momentálne sledujú výmenu názorov medzi prezidentkou Zuzanou Čaputovou a premiérom Igorom Matovičom. Ako ho vnímate vy?

- Vzťahy medzi ústavnými činiteľmi a ich verejnú verbálnu komunikáciu nemá SIS dôvod komentovať.

Z toho, čo dnes ako riaditeľ viete, bola naša informačná služba v posledných rokoch previazaná s organizovaným zločinom?

- Nie.

Bývalý člen SIS Peter Tóth mal podľa vlastných slov spolupracovať s neprávoplatne odsúdeným Marianom Kočnerom. V rámci akcie Judáš bol zadržaný námestník SIS Boris Beňo, pred týždňom skončil vo väzbe bývalý šéf kontrarozviedky SIS Ľubomír Arpáš...

- Čo sa týka pána Beňa, stále nemám oficiálnu informáciu o skutkoch. V najbližších dňoch sa dozvieme viac a v prípade, že to bude potrebné prijmem adekvátne opatrenia. Čo sa týka pána Arpáša, všetko sa zrejme ukáže až po hlavnom pojednávaní. Vo všeobecnosti platí, že ak niekto skončí vo väzbe, ešte to neznamená, že bude aj odsúdený. Nerobím si žiadne ilúzie, no nemyslím si a ani nemám informácie, že by samotná SIS bola zapojená do organizovanej trestnej činnosti.

Veľký rozruch vyvolalo, keď ste v televízii uviedli, že Čína nadväzuje so slovenskými poslancami vzťahy aj prostredníctvom prostitútok. Mohol by ste to celé vysvetliť?

- Je súčasťou kultúry viacerých ázijských krajín, že ak sa úspešne uzavrie obchod, tak ho oslávi. U nás si ľudia zájdu vypiť do baru či reštaurácie. U nich sú to skôr erotické salóny. Číňania, ktorí pôsobia na Slovensku nadväzujú priateľsko-obchodné vzťahy s biznismanmi, s ústavnými činiteľmi či vysokými štátnymi úradníkmi. Chodia spolu na večere a v niektorých prípadoch je to aj platenie prostitúcie. Nerobia to však s úmyslom ich neskôr vydierať. Z ich pohľadu ide o utužovanie pracovných vzťahov.

Môžete prezradiť mená?

- Nie. Hovorím o tom preto, aby ľudia, ktorí sú nositeľmi citlivých informácií, či majú vplyv, zvýšili svoju obozretnosť. Aby si pri kontakte s cudzincami dávali pozor na to, čo s nimi robia a čo im hovoria... Aby sa neskôr nestali predmetom vydierania alebo niečoho iného.

Pred chvíľou ste povedal, že to nie je o vydieraní.

- Hovorím predmetom vydierania alebo niečoho iného.

Spomínali ste, že „dievčatá“ sú väčšinou Slovenky. Vedia dotyční poslanci, že ide o prostitútky? A ako reagujú, keď ich na to upozorníte?

- Museli by byť úplne mimo zmyslov, ak by si to neuvedomovali. Ak uvážime, aké typy ľudí sa stávajú „obeťami“, tak aj im samým musí byť jasné, že ich príťažlivosť pre ženy nie je - nazvime to najvyššia.

To však neznamená, že si musia uvedomovať, že ide o prostitútky.

- Mužské ego je také, ale... Viac sa k tomu nedá dodať. Aby som neobišiel vašu otázku, ako zvyknú reagovať, keď ich na to upozorníme, buď  to zväčša poprú, alebo sa nechcú o tom jednoducho rozprávať. Nám však nejde o to ich získanými informáciami traumatizovať. Ide nám o to, aby boli obozretní.

V médiách tiež viackrát rezonovala informácia, že dezinformačné weby sú financované napríklad z Ruska. Aký by malo mať záujem v tlačení akejkoľvek propagandy na Slovensku?

- Sme členmi EÚ a NATO, to je dôvod prečo sme vystavovaní vplyvom kampaní cudzích mocností. Cieľ je oslabenie politickej súdržnosti týchto integračných zoskupení. Rozvracanie ich jednoty, akcieschopnosti, obranyschopnosti a zároveň spochybňovať naše demokratické zriadenie. Stredná a východná Európa vždy bola v záujme iných mocností, a preto tu intenzívne operujú aj dnes. Konkrétne Rusi tu majú veľa záujmov. Majú záujem získavať informácie o našich čelných predstaviteľoch, o obranyschopnosti o veciach súvisiacich s vnútorným rozhodovaním v štruktúrach EÚ a NATO. Ďalej je to získavanie politického vplyvu a majú tu svoje ekonomické záujmy. Zaujíma ich jadrová energetika, citlivé technológie, akademická obec, atď... Mediálny vplyv majú aj v niektorých serióznych médiách.

Často spomínate Rusko a Čínu, operujú u nás aj tajné služby iných krajín?

- Áno. Ak by som však povedal viac ako tieto krajiny, prezradil by som, aký je náš spravodajský záujem pri kontrarozviednej ochrane Slovenskej republiky.

Keď sme v redakcii pripravovali článok o prípadných hrozbách Slovenskej republiky, bezpečnostní experti ukázali prstom na jadrové elektrárne. Vy sám ste priznal, že v hľadáčiku SIS sú napríklad Mochovce. Prečo?

- Z dvoch dôvodov. Jeden je bezpečnosť zariadenia, ktoré má byť v nejakom čase spustené. Dôležité je, či boli použité správne technológie, či boli správne vykonané stavebné práce a či správne prebehli kontroly, ktoré prebehnúť mali. Druhá vec je ekonomický rozmer. Pôvodne bola dostavba tretieho a štvrtého bloku rozpočtovaná myslím na dve miliardy, dnes sme na úrovni 5,8 miliardy. NAKA sem chodí v ekonomických záležitostiach ako na klavír.

Ak opomenieme ekonomiku a zameriame sa na bezpečnosť elektrárne. V čom spočíva problém, šetrilo sa na niečom?

- Asi sa nešetrilo, keďže je to dvakrát drahšie... Materiály, samozrejme, musia spĺňať nejaké kritéria a mať certifikáty. Niekto by mal skúmať, či ich spĺňajú, a či sú certifikáty pravé.

A je všetko poriadku?

- Hovorím, že nie.

Čo konkrétne je teda v neporiadku?

- Viac vám v tejto chvíli nepoviem.

Z toho, čo hovoríte ide strach. Z histórie vieme, ako to dopadlo v Černobyle.

- Nepíše sa rok 1986 a my nie sme v Sovietskom zväze. Doba sa niekam posunula a štandardy sú úplne inde. Pre nás je dnes dôležité, aby Mochovce boli dokončené kvalitne, aby sa viac nepredražovali, a aby po spustení neboli rizikom pre Slovensko, ani okolité štáty.

Existuje na Slovensku reálna hrozba terorizmu?

- Stupeň teroristického ohrozenia je u nás nízky. Je tu niekoľko skupín, ktoré inklinujú k radikálnemu islamu. O tých ľuďoch, ktorí tu žijú, vieme. Problémom sú ľudia, ktorí k nám cez otvorené hranice môžu prísť bez nášho vedomia. Najväčšia nám blízka komunita žije vo Viedni, teda len 60 kilometrov od Bratislavy. Práve tu je dôležité, aby sme my, ale aj polícia dokázali spolupracovať s rakúskymi partnermi.

Viedňou nedávno otriasol teroristický útok. Strelivo pritom neúspešne mali aktéri zháňať na Slovensku. Nebolo tomu tak po prvý raz. Pri útoku na redakciu francúzskeho časopisu Charlie Hebdo boli, ak sa nemýlim, použité zbrane zo Slovenska. Čím to je, že sa teroristické bunky pokúšajú zháňať zbrane a muníciu práve u nás?

- V minulosti tu bola jednoduchá dostupnosť zbraní, ktoré síce boli upravené tak, že streľbu znemožňovali, no pri opätovnej konštrukčnej úprave bolo možné ich sfunkčniť. Navyše takéto zbrane nepodliehali registrácii a bolo jednoduché sa ku nim dostať. Dnes už to tak nie je.

Predmetom záujmu SIS sú aj náboženské skupiny a sekty. V minulosti ste spomenuli, že SIS sa zaujíma konkrétne o dve.

- Dve sú významné, jedna je kresťanská a druhá iného vyznania. Problémom je ich snaha dostať sa do riadiacich štruktúr štátu, vplyv na mládež a ich ekonomické aktivity.

V súčasnej vládnej koalícii máme viacero nábožensky založených predstaviteľov. Má teda jedna z nich prívržencov medzi poslancami, možno ministrami?

- Existujú osoby, ktoré sú ochotné sa s nimi rozprávať.

Takže náboženské sekty získavajú základ pre ekonomické pôsobenie aj v politike?

- Ich ekonomické pôsobenie zatiaľ našťastie nesúvisí so štátom. Ide tu skôr o vyťahovanie peňazí od veriacich, a to pod rôznymi zámienkami. Potom ich často dostávajú až pod ťaživý psychický tlak.

Trochu to pripomína náboženské sekty, ktoré sa v minulom storočí objavovali v USA. Tie boli schopné ľudí obrať o celý majetok.

- Nie je to až také dramatické, no je tam podobnosť. Poviem príklad. Ochoriete na ťažkú chorobu a lekárka vám odporučí orientovať sa na vieru, pozve vás do spoločenstva. Tu vám neskôr povedia, že bolo by dobré, ak by ste darovali 8 či 10-tisíc eur, a to by mohlo pomôcť.

Koľko prípadov ročne rieši SIS?

- To sú rádovo stovky prípadov.

Na rozdiel od svojich predchodcov výrazne častejšie komunikujete s médiami...  

- Otvorenosť spravodajskej služby demokratického štátu voči občianskej verejnosti považujem za normálnu vec a vyplýva mi to aj z programového vyhlásenia vlády. Okrem toho, stále zháňame nových príslušníkov, odborníkov v rôznych oblastiach. A všetci vieme, že mladí, perspektívni ľudia sú práve na sociálnych sieťach a v online priestore sledujú, čo sa v spoločnosti deje.