Ako hodnotíte doterajšie výsledky ekologického samitu, ktorý sa konal v Glasgowe?

- On sa ešte neskončil a bude pokračovať aj tento týždeň. Ale svetoví lídri, ktorí tam boli, už odišli. Hodnotím ho zmiešane. Na jednej strane sú tu záväzky veľkých skupín krajín ohľadom znižovania emisií metánu, ukončenia odlesňovania, o koľko každá krajina zníži emisie. Na druhej strane je veľmi dobre, že Spojené štáty zase sú na strane ochrany klímy a vedy. V dohode by sme mohli vidieť viac aj kroky ochrany klímy smerom od Indie a Číny. Nehovorím, že samit priniesol niečo prelomové. Ale samit môžeme vyhlásiť za úspech. Rád by som videl väčšiu ambíciu, ale aj to je dôležitým krokom vpred.

Ale Čína, Rusko a India, ktoré sú v prvej pätici najväčších svetových producentov metánu na svete, sa k týmto snahám zatiaľ nepripojili.

- Preto hovorím, že je potrebné urobiť viac. Som sklamaný z toho, že Rusko nepodpisuje dohodu ohľadom metánu, pretože v Rusku je veľký problém s únikom metánu pri ťažbe a preprave ropy a plynu. Pričom väčšina opatrení na zabránenie únikom metánu nie je o tom, čo to bude stáť, ale je finančne prínosná. To nie je iba o znečistení a klimatickej kríze, to je o peniazoch, ktoré v Rusku takpovediac unikajú do vzduchu. Metán je fosílny plyn, ktorým kúrime a na čom varíme. To znamená niečo, čo by nám mohli predať, oni púšťajú do vzduchu a poškodzujú klímu viac, ako keby sme to spálili.

Existuje podľa vás vôľa tlačiť na veľké krajiny, ktoré sú najväčšími prispievateľmi na znečistenie ovzdušia? Ak Európa chce byť čo najviac zelená, ale iné krajiny tú snahu nemajú, aký to má výsledok?

- Samozrejme, Európa a teraz aj Spojene štáty, a veľká časť sveta tlačí na ďalšie krajiny, na Čínu, Indiu a Brazíliu, aby aktívnejšie chránili klímu. Druhá vec je to, že práve preto sa pripravuje v rámci Európy takzvané uhlíkové clo. Je potrebné, aby dovozy z krajín, ktoré nerobia podobné opatrenia na ochranu klímy, obsahovali v sebe férovú cenu za znečistenie. To znamená, aby náš vlastný priemysel mal férové podmienky.

A čo vlastne je to uhlíkové clo? Ako má fungovať, aká bude jeho sadzba?

- Clo, to je tak jednoduchšie povedané, ide o slovenský preklad pojmu Carbon Border Adjustment Mechanism. A je to nástroj klimatickej spravodlivosti pre priemysel. Nepoviete, že je to clo a dáme tomu iks percentnú sadzbu, toto je poplatok, ktorý sa bude odvíjať od toho, koľko emisii a aké emisie daná výroba spôsobí a koľko tie emisie stoja v Európe. To sa má týkať najmä dovozov, lebo výroba v Európe už podlieha obchodovaniu s emisiami. Toto je o tom, aby firmy, ktoré vyrábajú v Európe, neboli znevýhodnené, aby mali férové podmienky.

Môžu menšie štáty, ako napríklad Slovensko, ovplyvniť a tým aj brániť náš priemysel?

- Pre Slovensko je obrovskou výhodou, že sme súčasťou EÚ, sme krajina, ktorá je súčasťou svetovej veľmoci a spolurozhodujeme o tom, čo sa v nej robí. Náš priemysel v súčasnosti chránime a to je veľmi veľká ochrana, keď naše firmy väčšinu emisných povoleniek dostávajú zadarmo. Aj Slovalco dostáva väčšinu emisií zadarmo. A to je spôsob ochrany, ktorý majú práve pre tlak s dovozmi a toto sa bude musieť nahradiť tým uhlíkovým clom.

Výrobky však musíme do Európy prepraviť pomocou dopravných prostriedkov. Nebudú sa teda naďalej tvoriť skleníkové plyny?

- Uhlíkové clo sa netýka dopravy, lebo doprava je v inom režime. Teraz sa budú meniť aj systémy toho, ako sa pokrývajú emisie z leteckej a lodnej dopravy.