ROZHOVOR s europoslancom HOJSÍKOM: Otvorene o POTREBE zmeny a NEČAKANÉ SLOVÁ o politikoch!

Ako hodnotíte doterajšie výsledky ekologického samitu, ktorý sa konal v Glasgowe?

- On sa ešte neskončil a bude pokračovať aj tento týždeň. Ale svetoví lídri, ktorí tam boli, už odišli. Hodnotím ho zmiešane. Na jednej strane sú tu záväzky veľkých skupín krajín ohľadom znižovania emisií metánu, ukončenia odlesňovania, o koľko každá krajina zníži emisie. Na druhej strane je veľmi dobre, že Spojené štáty zase sú na strane ochrany klímy a vedy. V dohode by sme mohli vidieť viac aj kroky ochrany klímy smerom od Indie a Číny. Nehovorím, že samit priniesol niečo prelomové. Ale samit môžeme vyhlásiť za úspech. Rád by som videl väčšiu ambíciu, ale aj to je dôležitým krokom vpred.

Ale Čína, Rusko a India, ktoré sú v prvej pätici najväčších svetových producentov metánu na svete, sa k týmto snahám zatiaľ nepripojili.

- Preto hovorím, že je potrebné urobiť viac. Som sklamaný z toho, že Rusko nepodpisuje dohodu ohľadom metánu, pretože v Rusku je veľký problém s únikom metánu pri ťažbe a preprave ropy a plynu. Pričom väčšina opatrení na zabránenie únikom metánu nie je o tom, čo to bude stáť, ale je finančne prínosná. To nie je iba o znečistení a klimatickej kríze, to je o peniazoch, ktoré v Rusku takpovediac unikajú do vzduchu. Metán je fosílny plyn, ktorým kúrime a na čom varíme. To znamená niečo, čo by nám mohli predať, oni púšťajú do vzduchu a poškodzujú klímu viac, ako keby sme to spálili.

Existuje podľa vás vôľa tlačiť na veľké krajiny, ktoré sú najväčšími prispievateľmi na znečistenie ovzdušia? Ak Európa chce byť čo najviac zelená, ale iné krajiny tú snahu nemajú, aký to má výsledok?

- Samozrejme, Európa a teraz aj Spojene štáty, a veľká časť sveta tlačí na ďalšie krajiny, na Čínu, Indiu a Brazíliu, aby aktívnejšie chránili klímu. Druhá vec je to, že práve preto sa pripravuje v rámci Európy takzvané uhlíkové clo. Je potrebné, aby dovozy z krajín, ktoré nerobia podobné opatrenia na ochranu klímy, obsahovali v sebe férovú cenu za znečistenie. To znamená, aby náš vlastný priemysel mal férové podmienky.

A čo vlastne je to uhlíkové clo? Ako má fungovať, aká bude jeho sadzba?

- Clo, to je tak jednoduchšie povedané, ide o slovenský preklad pojmu Carbon Border Adjustment Mechanism. A je to nástroj klimatickej spravodlivosti pre priemysel. Nepoviete, že je to clo a dáme tomu iks percentnú sadzbu, toto je poplatok, ktorý sa bude odvíjať od toho, koľko emisii a aké emisie daná výroba spôsobí a koľko tie emisie stoja v Európe. To sa má týkať najmä dovozov, lebo výroba v Európe už podlieha obchodovaniu s emisiami. Toto je o tom, aby firmy, ktoré vyrábajú v Európe, neboli znevýhodnené, aby mali férové podmienky.

Môžu menšie štáty, ako napríklad Slovensko, ovplyvniť a tým aj brániť náš priemysel?

- Pre Slovensko je obrovskou výhodou, že sme súčasťou EÚ, sme krajina, ktorá je súčasťou svetovej veľmoci a spolurozhodujeme o tom, čo sa v nej robí. Náš priemysel v súčasnosti chránime a to je veľmi veľká ochrana, keď naše firmy väčšinu emisných povoleniek dostávajú zadarmo. Aj Slovalco dostáva väčšinu emisií zadarmo. A to je spôsob ochrany, ktorý majú práve pre tlak s dovozmi a toto sa bude musieť nahradiť tým uhlíkovým clom.

Výrobky však musíme do Európy prepraviť pomocou dopravných prostriedkov. Nebudú sa teda naďalej tvoriť skleníkové plyny?

- Uhlíkové clo sa netýka dopravy, lebo doprava je v inom režime. Teraz sa budú meniť aj systémy toho, ako sa pokrývajú emisie z leteckej a lodnej dopravy.

Skúsime to vysvetliť konkrétnejšie. Pre drahé energie a emisné povolenky hrozí, že na Slovensku skončia s výrobou niektoré podniky. Prídu tak o prácu stovky ľudí, navyše tovary zo zastavenej výroby budeme dovážať, čím sa uhlíková stopa ešte zväčší. Aký teda je ten správny postup, aby ľudia neprišli o prácu, aby sme nemuseli dovážať a aby sme zároveň boli ekologickí?

- Nie je to čiernobiele. Nie je pravda, že pre emisné povolenky rastú ceny energií. A nie je pravda, že na to idú krachovať firmy, ktoré sú energeticky náročne. Pretože, keď zoberiete U. S. Steel, tak za prvých deväť mesiacov tohto roka mal 600 miliónov eur zisk. A to nevyzerá na krach. Napríklad Železiarne Podbrezová, kde pán Soták ako riaditeľ a šéf Klubu 500 hovorí o tom, že ceny energií sú problém, ale súčasne hovorí svojim zamestnancom, že nebojte sa, sme super ziskové, máme zazmluvnené energie. Prečo niektoré firmy sú v pohode a niektoré nie sú, to je otázkou toho, akú si zvolili stratégiu. A zvyšovanie cien energie nesúvisí s emisnými povolenkami ani zďaleka. Súvisí hlavne s nárastom cien plynu na svetových trhoch.

Čo sa týka toho, či vyrábať veci na Slovensku, ja som presvedčený o tom, že my potrebujeme mať modernú priemyselnú výrobu na Slovensku. Súhlasím, že keď to máme dovážať s väčšou uhlíkovou stopou, tak to nejde o ten transport, ale o samotnú výrobu, lebo je tam viac emisií. Potrebujeme mať rozumnú politiku, aby to nebolo o tom, že všetky straty platia občania a všetky zisky si necháva súkromná sféra, takto to nefunguje. Keď ako firma neinvestujete do modernizácie, tak skončíte, pretože vás predbehnú tie modernejšie. To je vo vlastnom záujme a je to návratná investícia.

To je, ako keď si poviete „Koľko budú stáť diaľnice? Môžeme si dovoliť tie diaľnice?" Ale vieme, že diaľnice potrebujeme, aby sme mohli normálne fungovať. Rovnako potrebujeme modernú infraštruktúru. Keď budete mať dom, ktorý si vyrobí vlastnú energiu, tak sa budete pri zvyšovaní cien elektriny smiať, vyložíte si nohy na stôl a dáte si dobrý čaj. Lebo vám to bude jedno.

O zelených energiách počúvame často. Ale existuje napríklad ekologická výroba hliníka alebo ocele, alebo dokonca celý priemysel?

- Priemysel môže byť zelený a potrebuje sa k tomu dostať. To je aj o bezpečnosti. Vykurujeme Košice uhlím a pritom 15 kilometrov od Košíc je náš vlastný geotermálny zdroj, ktorý zo zemského tepla vie vykúriť polovicu Košíc a to bez toho, že znečistí ovzdušie. Zelená energia a energetická efektívnosť sú o nových pracovných miestach, sú aj o úsporách.

V tomto sú pozitívne príklady, keď zaberieme napríklad výroby ocele, tak vo Švédsku teraz vyrobili prvú uhlíkovo neutrálnu oceľ. Aj Železiarne Podbrezová je pozitívny príklad, robia oceľ zo starého železa, čiže recyklujú. A tiež používajú elektrinu, ktorá väčšinou je na Slovensku bezemisná. Slovalco patrí medzi výrobcov, ktoré majú jedno z najnižších emisií skleníkových plynov pri výrobe hliníka. To je to, čo by sme na Slovensku mali robiť viac. Podporiť rozvoj nielen zelenej energie, ale všeobecne zelených inovácii a zeleného podnikania. Lebo v tom je budúcnosť, v tom je práca a v tom je zisk.

Na samite sa podarilo docieliť aj dohodu o záchrane lesov, ku ktorej sa pridalo aj Rusko. Čo to znamená konkrétne pre Slovensko?

- Toto je primárne zamerané na zabránenie odlesňovaniu, likvidácii lesov hlavne v Amazónii. Pre Slovensko to neznamená skoro nič, okrem toho, že aj bez tejto dohody musíme zlepšiť ochranu lesov. Nielen tým, že budeme chrániť národné parky, ale aj v hospodárskych lesoch sa budú voliť prírode blízke spôsoby obhospodarovania, ktoré v skutočnosti potrebujú o niečo viac pracovnej sily. Napríklad, kde sa bude robiť výberková ťažba, vy tam musíte nájsť ľudí, ktorí budú tie stromy hodnotiť. Keď neťažíte holorubným spôsobom, tak potrebujete viac ľudí, aby to drevo odtiaľ stiahli, aby ste zachránili produktivitu. Čiže nespôsobia to, že bude nezamestnanosť, ale to, že tie lesy nebudú iba plantáž na drevo.

Potrebujeme pozerať na les nie iba ako na zdroj dreva, ale ako na zdroj ďalších funkcií a vedieť to zbilancovať. Tak aby sme mali surovinu, pretože v mnohom drevo potrebujeme, a aj vedeli les zachovať a rozvíjať.

Mladá aktivistka Greta Thunberg tvrdí, že ekológia nie je o politikoch, ale najmä o ľuďoch. Máme aj my jednotlivci šancu pomôcť ekológii a zdravšiemu životnému prostrediu?

- Niečo málo môže spraviť každý z nás a to by sa mohlo začať tým, že doma zbytočne nevykurujete. My máme doma termostat nastavený na 20,5 stupňov, nie na 23 stupňov. Je to zdravšie ako bývať v prekúrenom dome, plus vám to ušetrí pomerne slušné peniaze na energiách. Snažiť sa jesť menej mäsa. Nemusíte byť vegánom, ale nemusíte mať mäso na raňajky, obed, večeru. Pozerať sa po veciach, ktoré vedia vydržať a hľadať potešenie v zážitkoch, nie v nakupovaní. A to je aj presne o tom, že pomôžete rozvoju služieb. Snažím sa obmedziť zbytočné jazdy autom, vo väčšej miere využívam hromadnú dopravu a v Bruseli chodím na bicykli.

A ako chodíte z Bruselu do Bratislavy?

- Lietam, čoho som si vedomý, že nie je ekologické. Ale aj preto sme sa presťahovali celá rodina do Bruselu, aby som nemusel chodiť každý týždeň hore-dole, idem iba raz za niekoľko týždňov a to je to, čo pri svojej práci viem ušetriť. Žiaľbohu, vlakové spojenie je stále nedostatočné a príliš zlé. Bol by som rád, ak by som mohol chodiť vlakom. A to je to, do čoho musíme v rámci Európy čo najviac investovať.

Nie je podľa vás cynické, že politici podpisujú tie veľké dohody, ale nie je vôľa na to, aby EÚ postavila dobrú železničnú sieť. Ide o spôsob dopravy, ktorý je zároveň najviac šetrný k prírode.

- V rámci EÚ je tá snaha, idú veľmi veľké verejné financie do zlepšovania dopravnej infraštruktúry, čo sa týka vlakovej dopravy. Ale to, či dáte viac na kvalitnú hromadnú dopravu, alebo na budovanie diaľnic, závisí od členských štátov. Keď sa pozriete na to, ako sa rozvíja vlaková infraštruktúra a jej dostupnosť v Rakúsku verzus na Slovensku, je neporovnateľné. To nie je o Bruseli, to je o Bratislave, rozhodnutí slovenských vlád.

O COP26 a “zelených” témach sme sa rozprávali aj s europoslancom Michalom Wiezikom (42).

Doterajšie dohody na klimatickej konferencii považuje za mimoriadne optimistické, najmä tie o odlesňovaní a znížení produkcie metánu. Europoslanec zdôraznil, že práve lesy sú pre obnovu klímy kľúčové. Pomáhajú totiž znížiť podiel CO2 v našej atmosfére. „Potom ako sa lídri z Glasgowa vrátia, budú musieť implementovať tieto politiky doma. Nemám pocit, že si môžu politici dovoliť prázdne sľuby,” zdôraznil s tým, že zmenu čoraz viac požaduje aj verejnosť. „Je na nás, či si volíme predstaviteľov a predstaviteľky štátu, pre ktorých je táto téma kľučová,” dodal.

Europoslanec zároveň varoval, že zodpovednosť leží aj na pleciach bežných občanov: „Najväčší znečisťovatelia musia ísť príkladom, no ani zďaleka to nie je Čína, či India. Najvyššia uhlíková stopa v prepočte na obyvateľa je viazaná na krajiny globálneho severu, kde patrí EÚ aj USA.”

Wiezik sa vyjadril aj k transformácii slovenských podnikov. „Kľúč je v tom, že rovnaké štandardy aké požadujeme od domácich výrobcov, žiadame aj od dovozcov z tretích krajín. Cieľom je nahradiť špinavé technológie za čisté, nie ich prenášať za hranice EÚ. Kto bude chcieť predávať svoj tovar v EÚ musí dosiahnuť vysoké environmentálne nároky, alebo platiť uhlíkovú daň,” pokračoval s tým, že niektoré odvetvia zaniknú, no nahradia ich iné. „Pripravované zmeny v zelenej agende EÚ netreba brať ako strašiaka, ale ako príležitosť. Vďaka nej sa Únia a s ňou aj Slovensko stanú energeticky nezávislé a sebestačné. Prechod na obnoviteľné zdroje energie znamená využívanie zdrojov ktoré sú nevyčerpateľné, a nie sú viazané na ložiská. Netreba ich dovážať a ich cena nie je závislá od rozmarov diktátorov ovládajúcich plynovody a kritickú infraštruktúru,” dodal.

Podľa politika môže každý priložiť ruku k dielu. Pre boj s klimatickou zmenou je podľa neho dôležitá zmena: „Každý príspevok k boju proti klimatickej kríze sa počíta. Receptov ako znižovať osobnú uhlíkovú stopu je množstvo a týkajú sa toho ako cestujeme, čo jeme, čo si obliekame, ako nakladáme s odpadom, ale dokonca aj toho, čo pestujeme v našich záhradách, a ako vykurujeme svoju domácnosť či víkendovú chatu.” Zmenu podľa neho môžeme docieliť aj voľbou politických zástupcov, ktorým budúcnosť planéty nie je ľahostajná. „Zatiaľ som takéto zodpovedné správanie slovenských voličov videl len veľmi zriedkavo,” dodal.

Wiecik vysvetlil aj prečo je voľba politických lídrov tak dôležitá: „Teraz je ale najdôležitejšie zabezpečiť zmeny v celej spoločnosti. Na to jednotlivcov nestačia, je to úloha vlád a štátov. Tu je kľúčové aby politici jasne od nás počuli, že požadujeme zmenu a neuspokojíme sa so sľubmi. Potrebujeme a požadujeme činy a riešenia.”